Sto hodín - to je dôvod, prečo vychádza táto recenzia až teraz. 100 hodín je čas, ktorý potrebujete na prelúskanie Dragon Quest VII. A ako sa pýtate, kde beriem toľko času na hranie masívnych RPG, odpoveď znie: všade. Dragon Quest VII som postupne hral na 10 miestach v šiestich krajinách a jeho handheldová forma mi spríjemnila finiš leta i chladný štart jesene. Je to ideálny spoločník na cesty vďaka odlišnej štruktúre príbehu a hranie v dávkach má svoje čaro, inak hrozí infekcia grindom.

Pamätníci rýchlo vykríknu, že to nie je nová, ale 16-ročná hra a majú pravdu. No ak máme byť korektní, Dragon Quest VII prichádza do Európy vo svojej premiére! Konečne máme šancu zahrať si tento skvost a súčasne aj posúdiť (ako sa už pri starších hrách núka) kvalitu v dnešnej ére.

DQ VII má nesmierne dlhý štart, čo je vlastnosť, ktorá vám pri JRPG začne pomaly prekážať. Kým sa dostanete k prvému súboju, ubehne niekoľko hodín (!), na druhej strane si všímate finesy v iných sférach. Očakávate obrovský svet, ale DQ VII má skôr epizodický štýl, respektíve perfektný balans; zachová si majestátnosť i komornosť v jednom celku. Najviac to cítiť na začiatku, keď prirodzene putujete iba po malej časti územia: rodná dedinka, neďaleký zámok, pár ruín okolo. Všetko je uhladené, ale skrýva priestor pre napätie. Zatiaľ sú lesy prázdne, ale zrejme sa zaplnia nepriateľmi. Prvá cesta z dediny (príde skoro po hodine) je vykúpením z malej klaustrofóbie – zámok je zrazu väčší a koridory či izbice vypiplané. Môžete tu snoriť po zásuvkách, skriniach a zákutiach, malá medicína či iný predmet sa neskôr zídu. Okamžite vidíte miesta spočiatku nedostupné a vaše srdce prieskumníka poskočí, keď sa zrazu otvoria. Nie všetky naraz, to aby ste si stále nechali čosi pre objavovanie a veľký apetít.

Herný príbeh živí predovšetkým prieskumníka aj v našom hrdinovi. Pomenujete si ho podľa seba, už chápete, prečo mu ostatní hovoria iba Hero, ale zrazu z neho bude CPM, Mikeru či JožinZbažin. Jeho túžbou je odísť z dediny a preskúmať svet, hoci všetci mu tvrdia, že nič okrem ostrova neexistuje. Ale keď vidí napríklad zaujímavú mapu v zámku a jeho kamoš Prince Kiefer zdieľajúci podobné ambície začne skúmať okolité ruiny, priateľov čaká odysea. Pripojí sa k nim aj dedinčanka Mirabel, ktorej sa dlho nepáčili ich tajnosti, a zrazu začínajú cez záhadný chrám miznúť na neznáme miesta. Prvým je dedinka Ballymolloy, ktorú zrejme vlastní dedinčania zbúrali dobrovoľne a ich hrdina ochká v bolestiach, no neďaleká veža či baňa skrýva nepriateľov. Niečo sa tu stalo a naša skupina ide pomáhať.

Záhadné ruiny v Estarde majú výbornú štruktúru, podtitul napovie, o čo sa hrá: fragmenty zabudnutej minulosti. Po svete zbierate kúsky kamenných tabúľ. Keď ich máte všetky a spojíte dokopy, štartuje scenár dobrodružstva a v minulosti riešite istý aspekt. Krása narácie plynie z jednotlivých epizód. Niektoré sú o bežných záležitostiach, ako je utláčanie nevinných ľudkov, iné sa šikovne hrajú s fantasy prkvami: ľudia zmenení na zvieratá či na kameň kvôli jedovatým efektom, problémy s minulosťou, nemohúcnosť posunúť sa ďalej či vyčkávanie na zásah hrdinu kvôli nepriaznivému osudu. Spoločný menovateľ je jasný (váš príchod), ale súčasne visí dobrosrdečný tón vo všetkých smeroch: váš hrdina je čiernobielo zrejmý, sčasti aj osudy ľudí, čo má dobrý efekt na pozitívnu naráciu. Ale výsledky konania môžu byť rôzne, výrazná zmena sa síce dostaví, ale nemusí vyriešiť všetko.

Epický príbeh o zvrhnutí zla sa teda zdanlivo nekoná, lebo autori sa hrajú s inými parametrami. Hoci sa japonská scenáristika nezaprie a pre finálne akty si skrýva pár prekvapení, väčšinu času putujete medzi Estard domovinou a rozličnými kútmi sveta, kde prepájate ich minulé osudy s prítomnosťou. Je to odlišný systém, ale paradoxne celkom svieži na hru starú jeden a pol dekády. Konzistencia príbehu je nižšia, o to lepšie sú pripravené epizódy a platí, že sa vám nemusia páčiť všetky, ale stále žije šanca, že práve tá ďalšia sa vám zapíše do srdca a možno bude úplne najlepšia.

Pri tejto štruktúre však inak vypáli dizajn sveta. Z obrovského celku a mapou s x kontinentmi máte zrazu malý domáci kúsok a potom odskakujete na fragmenty sveta, ostrovy, polostrovy či pasáže. Na menšej ploche však autori stvárajú pekné kúsky: hustota prvkov je vyššia. Zdanlivo malá jaskyňa či veža ponúkajú šesť poschodí. A hoci cesta k bossovi či predmetu trvá dlho, nezabúdajte si rezervovať čas pre putovanie späť. Nepriatelia sa vám určite automaticky neodpracú z cesty. Dizajn bludísk nie je absolútnou klasikou a niektoré poschodia preletíte rýchlo, ale neraz narazíte na dobré puzzle či element.

Bude vám trvať takmer tri hodiny, kým dáte po papuli prvému ikonickému nepriateľovi série – modrej postavičke menom Smile Slime. Začnete spoznávať súbojový systém, ktorý je klasický ťahový. Nie sú tu síce náhodne generované súboje (čo by ste pri JRPG z roku 2000 čakali), ale oponenti behajú po mape a keď vás zazrú, niektorí sa za vami rozbehnú, iných môžete aktivovať vy. Bojová časť sa odohrá v 2D pohľade, kde je na jednej strane séria vašich hrdinov a oproti banda nepriateľských postavičiek. Často chodia v skupinách a príkaz útoku dáte hromadne (napríklad 3x Slime, 2x Nightcrawler), hrdina potom fukne po chrbte jednému z nich. Príkazové menu ráta s klasikou: Attack, Magic, Skills, Items. Zaujímavosťou je deľba na ofenzívne a defenzívne typy, čo síce málinko zdržuje (je to o klik navyše), ale máte prehľad o schopnostiach. Získavate ich postupne pri nadobúdaní levelov. Dlhý čas sa pritom nedostanete ani k práci s príšerkami, nehovoriac o povolaniach. Rozsiahle bludiská a prvé scenáre pôsobia monotónne. Skúšate rúbať či občas kúzliť, prípadne sa liečiť. Na konci súboja si oddýchnete, beriete skúsenosti a prachy, idete ďalej. V bludisku vás občas prekvapia priestorové puzzle či prekážka, inak samý boj.

Práca s inventárom nemá obsiahly tutoriál a je celkom zaujímavé sledovať, že hra vás neučí tak, ako napríklad nedávny Shiren the Wanderer 5 s desiatkami lekcií. Tu na veľa vecí prídete sami: čo je v inventári, ako útočiť alebo sa brániť. Raz mi zomrela postava v bludisku a nemal som ani jeden predmet či kúzlo na oživenie. Keďže mala liečiť a bol som asi päť poschodí pod dedinou, hneď som preglgol a začal upaľovať nahor. Ak by padli v boji ďalšie postavy, bol by to koniec hry. Prežil iba jeden borec a nasledovala cesta do kostola, kde za útratu prebehlo oživenie a uloženie pozície. Uff! Ale aj keby sa v inventári nachádzal predmet na oživenie, zabralo by mi istý čas nájsť ho – niektoré veci sú spoločné, iné má každý hrdina. Nikto vám nepovie, že si máte nahodiť brnenie, no zrazu sa vám ľahšie hrá a pohodlnejšie metajú údery. Toto je poctivé old-school, očakáva sa aktivita hráča a sólo výučba.

Povolania sú jednou z precíznych súčastí, ktoré si žiadajú čas i štúdium. Prídu relatívne neskoro, prvé objavíte azda po 15-20 hodinách, a zrazu zistíte, že ich bude čoraz viac a musíte si vybrať, ktorým sa venovať, čo opäť žerie čas. (Pozornejší z vás už chápu, že DQ VII je poriadne benevolentná hra, ktorá sa nikam neponáhľa.) Ak sa budete chcieť venovať silnejším postavám alebo ich poriadne trénovať, objavíte hutný systém prepojených povolaní. Klasiky, ako bojovníci, klerici, bardi, mágovia a zlodeji sú obohatení o idoly, tanečníkov, pirátov, draky, vyvolávačov, šampiónov a pár extra postáv v podobe monštier. Tréning na nové povolanie si však žiada vrátenie sa do minulých lokalít, rozprávanie s trénermi či osobami a následne poctivé súboje a levelovanie. Nepriateľov na precvičenie budete mať veľa, ale opäť sa vyžaduje investícia času. Alebo správna voľba, či hneď postave prisúdite povolanie, alebo vždy skúsite silnejšie. Každé povolanie má spravidla tri úrovne (niektoré viac) a levely získavate s ohľadom na počet súbojov, nie celé skúsenosti. Vytrénujete sa na jednej úrovni, získate titul majstra a môžete poskočiť vyššie. Funguje to!

Prečo sme vlastne mali čakať 16 rokov na túto hru, respektíve si vymodliť tri a pol roka starý remake? Mnohí si povzdychnú nad archaickou aurou, ktorá prináša stovku hodín grindu, starší dizajn i často pomalé tempo mixované s dlhými bludiskami. Čaro sa skrýva inde. Remake dotiahol hru do lepšieho stavu, rýchlejšieho módu levelovania i putovania a zhutnil obsah. Jadro ostáva pútavé - ani hodina nie je nazmar, každý scenár prináša niečo iné a grandiózny finiš otáčajúci dovtedy videný obsah stojí za to. Určite sa netreba báť gradácie v poslednom akte. Tá potvrdzuje, že hra síce štartuje pomaly, ale rozumne dávkuje mechanizmy, možnosti a ponuku obsahu.

Čo je najdôležitejšie, hoci dizajn bludísk či nutnosť veľa bojovať vás občas zdrží, nie je to samoúčelné vrstvenie obsahu. Ten je dostatočne hutný a premenlivý. Vďaka tomu máte neraz chuť hrať celý večer (i kus noci) ďalej, lebo nechcete 3DS odložiť skôr, ako položíte všetky fragmenty a presuniete sa opäť na nové miesto. A čo tam čaká? Je to opäť kliatba, spupný panovník či niečo nové? Alebo keď už-už máte pocit, že všetky časti tabule máte pokope a zrazu jedna chýba, nebudete ju hľadať do noci? Vďaka pekne urobenej mape a lepšej práci s nepriateľmi neviete odolať. Skúsite nové povolanie a druhú úroveň ešte dnes?

Dragon Quest VII na 3DS ponúka poctivú hrateľnosť z roku 2000 vylepšenú o moderné prvky a aj grafiku z roku 2013. Krásna farebná paleta navodí veselé i smutné momenty. Kvalitné modely postáv a štylizovaná variácia vás potešia. Lokalizácia je nová, rozličné dialekty angličtiny si pýtajú slovo, ale občas na úkor menej zrozumiteľného textu. A je tu plno slangu – ale nemusia hovoriť všetci spisovne.

Keď sa budete rozhodovať, treba si uvedomiť iba pár faktov. Dragon Quest VII prišiel konečne do Európy a to je veľká udalosť. Nie je to typický zástupca série, ale silný experiment obúchaný o viaceré platformy. Vylámali si na ňom zuby desiatky tvorcov, aby ho konečne priniesli vo sviežej podobe. Ak si chcete pripomenúť staré dobré časy PlayStation i JRPG alebo chcete naozaj hru na 100 hodín, poďte do toho!