Keď sa učíte od tých najlepších, máte dobré predpoklady na to, aby ste uspeli. Možno nebudete práve najoriginálnejší, ale nesporné kvality sa jednoznačne dostavia. A to je cesta, ktorou sa často vydáva mnoho herných vývojárov. Možno kedysi sami vyrastali na klasických a dnes už kultových hrách, tak sa to teraz snažia napodobniť. Alebo len chcú staviť na istotu. V každom prípade, Thomas Happ pod nezávislou hlavičkou stavil na to isté a ako sa ukazuje, v Axiom Verge mu to naozaj vyšlo.

Meno Thomas Happ možno nepoznáte a asi je vám zrejmé, že hru vydáva ako nezávislý vývojár, no svet veľkých hier mu nie je cudzí. Pracoval totiž v Petroglyph Games a má za sebou aj množstvo veľkých, známych a aj kvalitných hier, napríklad End of Nations. Axiom Verge je jeho vedľajším a vlastným projektom, takže si na ňom robil všetko sám, od vývoja, cez grafiku, až po hudbu a ďalšie aspekty. Aj preto o hre počúvame už 6 rokov. Začal na nej pracovať v roku 2010, prvý raz ju ukázal v roku 2012 a chcel vydať už v 2013, no nakoniec vyšla až minulý rok. A teraz sa dostala aj na konzoly, pričom my sme sa pozreli na Wii U verziu.

A od koho sa to vlastne učil? Metroid, Castlevania, Contra, Bionic Commando – to je len niekoľko legiend, ktorých prvky môžete nájsť aj v Axiom Verge, kde sa Happ nehanbil doslovne citovať tieto hry. Skôr práve naopak, k ich odkazu sa hlási a Axiom Verge je tak občas možno aj poctou týmto klasikám. Stačí sa len poobzerať po obrázkoch okolo a jasne vidíte metroidvania titul zo starej školy, ktorý akoby niekde driemal 30 rokov. Ale aj napriek tomu dokáže stále chytiť a dokazuje nadčasovosť konceptu.

Celá hra je akési neo-retro, od príbehu, cez grafiku, až po herné mechanizmy. Naozaj už len ten príbeh je niečo, čo by v modernej hre nikdy nevzniklo, ale v roku 1986 by to pôsobilo úplne prirodzene. Vedec Trace je obeťou nešťastného experimentu. Výbuch v laboratóriu ho omráčil a keď sa prebral, už nebol na Zemi, ale v cudzom svete nazvanom Sudra, kde k nemu prehovoril hlas rusalky menom Elsenova. Len Trace dokáže tento svet zachrániť pred zničením. Šialenec Athetos to totiž vníma ako jedinú cestu k pokročilým technológiám.

Okrem toho ale príbeh ponúkne aj nečakaný presah a aj keď sa tak v úvode nejaví, časom dokáže priniesť oveľa viac ako len boj proti zlu v mechanickom svete. Začnete odhaľovať jeho históriu, ktorá je s vami previazaná viac, ako by ste si mohli predstaviť. A tým pádom sa dozvedáte aj viac o sebe. Trace nie je takým obyčajným hrdinom a aj vás poriadne prekvapí. Záver vo vás zanechá indiferentné pocity. Nie je zlý, ale Trace, Athetos a rusalky nemusia byť tým, za čo ich považujete. A ak by vám ani to nestačilo, hra vie ponúknuť aj alternatívu v príbehu, kedy sa dej vyvrbí inak.

Trace nie je akčný hrdina. A osobne by som možno ani nepovedal, že je Axiom Verge akčnou hrou, aj keď sa tu často strieľa po hromade nepriateľov. Je to skôr hra o skúmaní, prekonávaní prekážok a využívaní rôznych schopností. Zhodou okolností sú prekážkami aj nepriatelia a cestou ako sa dostať cez nich, sú niektoré z mnohých zbraní. Ako ale hneď v úvode povie sám Trace, zbrane nie sú niečo, s čím by riešil problémy. Je to 2D platformovka v retro štýle, kde sa skúmanie a akcia dopĺňajú, aby vytvorili zaujímavý celok.

Hra predstavuje jeden veľký svet, ktorý postupne objavujete. Celý je prepojený a dalo by sa povedať, že od začiatku do konca je to vlastne jedna poriadne dlhá a kľukatá chodba s mnohými odbočkami. Musíte ale počítať s tým, že všetky tie odbočky musíte absolvovať, aby ste sa potom mohli posunúť ďalej. Tieto chodby a úrovne sú delené do niekoľkých prostredí, z ktorých má každé špecifické prvky a aj nepriateľov. V základe sa líšia farbou, no aj dizajnom, architektúrou a prekážkami. Niektoré sú obyčajnejšie, iné vám zas utkvejú v pamäti.

Hrateľnosť je často orientovaná vertikálne. Úrovne sú stavané smerom hore, pričom do ďalších častí sa dostanete pomocou trubiek. Často sa tak ďalej ani nie tak prestrieľate, ale skôr preskáčete. Niekde je to slepá cesta (možno len zatiaľ), inde zase cesta k jednému z power-upov či zbraní, ktoré vám umožnia dostať sa aj na miesta, kde to predtým nebolo možné. Celkovo je v hre viac ako 60 rôznych predmetov, ktoré predstavujú zbraň, zariadenie alebo vylepšenie. Postupne vydržíte viac, stanete sa silnejšími a aj získate nové schopnosti.

Dokážete sa premiestniť cez steny, vyhodiť veci do vzduchu, či ovládať drobného robota, ktorý sa dostane aj tam, kde to Trace nezvládne. Je toho naozaj veľa a motivuje to hrať ďalej, pričom to zároveň odzrkadľuje stupňovanú náročnosť. Avšak je tu aj problém. Nové schopnosti vám odomykajú aj nedostupné cesty, ktoré ste už absolvovali, no nedokázali ste prejsť ďalej. Hra tak často stavia na backtrackingu a vracanie sa cez tie isté lokality späť. A to predstavuje vhodné podnebie na to, aby pomaly začal klíčiť stereotyp.

Netreba snáď ani pripomínať, že sa nepriatelia vždy respawnujú, čiže aj vyčistené chodby a miestnosti sú vždy opäť plné, keď sa do nich vrátite. A kopa nepriateľov nepatrí medzi tie najviac nápadité herné potvory, aké môžete stretnúť. Skôr práve naopak, nepriatelia sú často dosť fádni a pri opakovanom prechádzaní ich už radšej vždy len obídete či preskočíte. Je ich síce naozaj veľa druhov a každé prostredie má vlastných, no skutočne vás omrzia pri vracaní sa späť.

To, našťastie, neplatí o bossoch, ktorí sú naozaj nápadití a vedia vám dať aj poriadne zabrať. Nie je ojedinelý jav, že sa budete cez niektorých dostávať na viac pokusov. Musíte sa naučiť vzorce ich útokov, ako sa im vyhnúť a ako využiť ich slabiny. Alebo pri niektorom využijete menší glitch, ako napríklad hneď pri prvom, ktorý sa dá prejsť aj bez stresu, ak viete ako. To ale nič nemení na tom, že sú súboje s bossmi spracované veľmi dobre a budete si ich užívať.

Pred každým súbojom s bossom nájdete miestnosť, v ktorej si môžete hru uložiť. Tieto miestnosti sú rozhádzané po prostrediach tak, aby ste to od nich nikdy nemali príliš ďaleko. Len ich musíte nájsť a nesmiete ich zabudnúť využívať. Zomieranie v hre nie je ojedinelý jav. Nefrustruje, no snaží sa vás naučiť, kde robíte chyby. Aj vďaka týmto miestnostiam ale hra nestráca dobrý náboj a udržuje si veľmi dobré tempo, pričom stále idete vpred (alebo vzad) a objavujete niečo nové. Nie sú tu miesta, kde by ste sa zasekli. A hrou tak prejdete za nejakých 10 hodín, čo je veľmi slušná herná doba. Ak budete chcieť vidieť každý jeden kút, zdržíte sa v nej ešte dlhšie.

Axiom Verge má svoje čaro aj po vizuálnej stránke, ktorá skvele emuluje 8-bitové doby. To isté platí pre zvuk, ktorý je taktiež spracovaný výborne. Wii U verzia ponúka Off-TV Play možnosť, takže môžete hrať len na gamepade alebo ho využiť na mapu a inventár. Skúmanie herného sveta a hľadanie nových možností si budete užívať. Škoda, že pritom často prejdete už známe cesty. Navyše za skúmaním sveta zaostáva akcia. Tá nie je zlá, len obyčajná, ak nejde o skvelé súboje s bossmi. Axiom Verge má svoje chyby, no kým sa nevráti Samus v 2D Metroide, pravdepodobne tu veľa lepších hier v tomto žánri mať nebudeme.