Preteky plné deštrukcie - to je séria FlatOut, v našich zemepisných šírkach nesmierne obľúbený produkt, s ktorým nejeden z milovníkov dotlčenej kapoty strávil mnoho hodín. Plných búrania, ničenia, letov cez čelné sklo - skrátka hromada zábavy s takými trochu inými autíčkami. Cieľom bolo v tradičnom móde stále otrepané „buď prvý”, avšak niekedy bolo problémom preťať cieľovú pásku s pohybujúcim sa „vehiklom". Alebo inak, milujeme Destruction Derby, Burnout, Twisted Metal, Carmageddon - a dosť bolo nostalgického plakania.

Nebudeme si klamať: jednotka bola zjavom z jasného neba, ponúkla ohromujúcu zábavu, hoci trochu náročnejšiu, ako býva bolo zvykom. To, že môžete takmer všetko zdemolovať, sa ukázalo byť dvojsečnou zbraňou, nakoľko náš tátoš to neraz schytal najviac a vrak pohybujúci sa skôr silou vôle ako stlačením imaginárneho plynového pedálu, ďaleko nikdy nezájde. Ale bola to prča, nostalgické orgie so staručkým Destruction Derby sme mohli konečne hodiť do šrotu. Búrali sme do súperov, demolovali sme prostredie, v ktorom lietalo všetko a čo nebolo prizvárané (autormi definované ako nezničiteľné), to sa rozprsklo na tisíc kúskov. Prvá skúsenosť s FlatOutom musela každému spôsobiť vykĺbenie sánky a slinku stekajúcu po brade.

Druhý diel vylepšil to, čo občas škrípalo, tam dotiahol povolené šróby, tu trochu preleštil kapotu, poľavilo sa v náročnosti (ale len tak trošku, trošíčku) a otvorilo sa to širšej verejnosti. Považujeme ho za majstrovský kúsok, najlepší od Bugbearu. Ultimate Carnage ako taký odkundes medzi serióznymi dielmi síce držal latku kvality stále vysoko, no už to nemalo také grády, stále sme sa rochnili v zničenom prostredí, avšak išlo skôr o ukážku pre konzolistov, aby videli, akéže super autíčka to máme na PC. Len škoda, že vtedy fičal Burnout a možno neprávom tento diel zapadol prachom. To, že vyšla aj trojka, prejdeme s taktným mlčaním, inak by sme museli bľabotať čosi o znásilňovaní legendy a na to teda nie ste zvedaví, no pre úplnosť: tretí diel získal mnoho ocenení - ako najhoršia hra roku.

Čo bolo, to bolo, máme tu reštart, o ktorý sa postarali šikovní vývojári z Kylotonnu. A sú šikovní, naposledy sme ich pochválili za jednu celkom fajn rally. Nebudeme dlho chodiť okolo odpadnutého nárazníku: nie je to síce také pohlcujúce ako kedysi, má to svoje chyby, no bavili sme sa. Konečne sme dostali preteky, ktoré sú predovšetkým o zábave. Nepochopte nás zle, užívame si všetky tie Forzy, Gran Turismá, The Crewy, Need for Speedy a Assetto Corsy, ale… ale FlatOut vždy bol a bude o animálnej zábave, pohlcujúcom pocite zo zbesilej rýchlosti a ničenia, kedy už viete, že svoju káru ovládate skôr natáčaním tela pred obrazovkou ako ovládačom. Každá sekunda si vyžaduje sústredenie a stať sa môže čokoľvek - z  posledného miesta na prvé sa dostanete v poslednom kole. Alebo naopak.

Ako sa teda FlatOut 4: Total Insanity hrá? Arkádovo, to je jasné ako čelná zrážka s betónovým pilierom. Nikdy to nebola simulácia, hoci treba uznať, že tu je akčnosť prezentovaná skôr šialenými stretmi na trati s ostatnými pretekármi ako jazdným modelom. Ten má kvalitné parametre zohľadňujúce váhu a akceleráciu vozidla, jeho ovládateľnosť a podobne. Inak jazdíte s veľkou americkou kravou ako ľahkým Jeepom. Tú váhu na trati cítite pri zatáčaní i búraní. Iné je to s dodávkou ako malým pick-upom či chrobákom. Na to máte v menu prehľadne zobrazené a všetkým dobre známe vlastnosti auta (rýchlosť, akcelerácia, ovládateľnosť, sila, nitro a ešte čosi), ktoré môžete za vyhraný obnos peňazí vylepšovať a zároveň sa to všetko prejaví na samotnej trati.

Ono je v podstate aj jedno či uháňate horskou cestičkou, alebo po zaprášenej asfaltke, zasneženej diaľnici, v areáli opustenej továrne, po vyprahnutej savane alebo skrátka kdekoľvek - tu nejde o odlišný grip na rôznych povrchoch. Ide o to, že auto sa špecificky správa, lieta vám po trati ako besné a vy musíte zistiť, kde presne sú jeho mantinely, aby ste ho skrotili a ono išlo tam, kde chcete. To sa vám po čase podarí, nie je to raketová veda, no ani prst v nose na štýl Need for Speed. Ale je tu aj ďalší problém - na trati vás je celkovo tucet. A to už končia všetky čajíky o piatej pre bábiky, pretože ak sa inak nedá, súper to do vás napáli. Možností ako to spraví, je neúrekom, na fair play sa tu nik nehrá. V tom je však presne tá adrenalínová zábava. Môžete to robiť aj vy. A pritom zničiť široké okolie trate.

Ako sme už vyššie spomínali, zničiť sa dá takmer úplne všetko. Takmer, pretože tie betónové zátarasy a budovy sú tu na to, aby sa dodržali stanovené regule pre danú trať a po jednom odjazdenom kole z nej nevznikla aréna na otvorenom priestranstve. Búrajú všetci. Aj vy, aj ostatní, handrkujú sa všetci navzájom, nik nejde len po vás ako sliepka po pľuvanci. Ak sa budete na dianie pred vami pozerať z posledného miesta, uvidíte plechové jatky. A vlastne aj drevené, či z čoho sú tie zničiteľné ploty, krehké domčeky, ukazovatele, značky, stĺpy a vôbec. Ako keby sa pred vami hnal uragán využívajúci ragdoll fyziku.

Všetci si idú po krku a vy ich pokojnou jazdou dobehnete, možno sa dostanete aj do čela. Nemusíte nikoho ani len škrtnúť (ale potom nedostanete nitro a jeho využívanie sa v neskorších fázach ukáže ako nesmierne dôležité), budete hurá-hurá-hurá zrazu na treťom mieste a tí dvaja pred vami sa bijú ako panelákové čivavy. Pohoda, klídek? Kdeže, teraz ste v centre diania vy a stali ste sa priamou súčasťou deštrukčných orgií. Takže ak chcete prežiť, musíte svoju agresiu ukázať. Inak príde obrovský pick-up s radlicou, zahuláka svoj family frost song a pošle vás z mosta skratkou dole, do stromu vedľa cesty (a vy ho vždy nájdete, pretože inak by to predsa bola nuda), betónovej zátarasy, budovy, bagru a už tu máme veľa slov začínajúcich na b. Skrátka sa ani nenazdáte a ste znovu na chvoste. Ale o pár sekúnd ste späť.

Je to čertovská zábava, to verte, no ako vám na jednej strane strieka adrenalín aj z ušných otvorov, na tej druhej sa z vás rovnako rinú aj gejzíry frustrácie. Ak patríte medzi tých, ktorí po neúspechu myknú plecom, že tak čo, no skončil som na ôsmom mieste, môžem to skúsiť znovu, veď to bola prča - tak dobre, budete to skúšať. Veľakrát. Ostatní budú napajedení a môžete si bozkávať hoci aj kapitánske výložky, nikam vás to neposunie. Kariéra je rozdelená do troch tried (náročnosťou i výberom vozidiel), pričom tá prvá vás nechá benevolentne vyhrávať, až sa začnete pýtať, kde je výzva. Kúsok vľavo. Posunom o triedu vyššie sa začne peklo a tá skutočná výzva. Stúpne kubatúra a sila vozidiel, agresivita súperov (sú to stále preteky, nebudeme ich nazývať nepriateľmi, aj keď…), dĺžka jednotlivých šampionátov. Potom tu je ešte tá záverečná, bombasticky nadupaná trieda, no ak sa k nej dostanete, to už budete mať vytrhané všetky vlasy a ochlpenie na hornej polovici tela.

Nepochopte to zle, nás to bavilo, pretože preteky boli svojím spôsobom odlišné, každé kolo malo iný priebeh. Preto sa oplatí znovu a znovu to celé skúšať. Veď sme sa koniec koncov bavili a užívali si to celé, hoci sme nefinišovali v prvej trojke. Lenže často sa stane, že prepad zažijete nie vlastnou vinou, niekto to do vás napáli - a to naštve, no vy sa môžete správať rovnako. Po chybách alebo búračkách sa nemusíte obávať toho, že by ste sa ostatným pozerali už len na dymiace výfuky. Milosrdne na vás rozhodne nečakajú, ale zvádzajú súboje medzi sebou a neraz to v zákrute prepísknu. Jazda v rade za sebou, v ideálnej stope, to je to posledné, čo by ste vo FlatOute našli.

Okrem klasických pretekov je tu aj špeciálna assault alternatíva, v ktorej musíte využívať štvoricu zbraní. Čistou jazdou so stávkou na rýchlosť dlho neprežijete a musíte používať rôzne bomby, aby ste odstránili zo svojho dosahu dotieravých jazdcov. Chaos na trati sa stupňuje. Nechýba ani klasická aréna, v ktorej je vaším cieľom nielen prežiť čo najdlhšie, ale zároveň spôsobiť čo najviac poškodenia ostatným súperom. Do celého konceptu príliš nezapadá naháňanie najlepšieho času na jedno kolo, ale bez pomocného nitra ide o fajn výzvu. Zároveň vo FlatOute, samozrejme, nemôže chýbať ani „blbnutie" v stunt móde: vystrelením chudáka šoféra cez čelné sklo sa v správnom okamihu (a s adekvátnou hybnosťou, pod najvhodnejším uhlom) triafate do pohárov, hráte futbal, búrate objekty alebo jazdíte cez checkpointy - všetko je to však skôr jednorázová zábava, ktorá vás neudrží dlhšie ako pár minút.

Aj preto sme sa tešili na multiplayer, v ktorom je deathmatch (po zničení nasleduje respawn, hrá sa na spôsobené poškodenie), aréna alebo variácia capture the flag, kde dostávate body za držanie vlajky a búranie do súperov, lepšia zábava ako proti kremíkovým protivníkom. Drsnejšia, nevypočítateľnejšia a nevyspytateľná. Porovnávanie v stunt móde s ostatnými prostredníctvom skóre nás neberie, multiplayer však zatiaľ viac podľa nás trpí menším záujmom, pretože 12 vozidiel na trati predstavuje väčšiu zábavu ako tretina. Prekvapujúco je vyriešený lokálny multiplayer - žiaľ, žiadna delená obrazovka, ale pekne na „čakačku".

Vozidiel tu nájdeme desiatky, každé je možné vylepšovať, odlišujú sa od seba, len na ne treba mať. Už sme to spomínali, no postup hrou - a teda nakupovanie nových vozidiel - je nesmierne náročný. Finančné odmeny sú skôr skromné a je lepšie sústrediť sa na zlepšenie už vlastneného automobilu a i to si vyžiada nejedno grindovanie v odjazdených šampionátoch. Horšie dopadli trate. Teda sú fajn, pestrosť im nechýba, nájdete v nich mnohé skratky, ale dokopy so všetkými variáciami ich tu objavíte dve desiatky, pričom by stačilo využiť prostredia na viac spôsobov. Po niekoľkých hodinách hrania istotne pocítite opakovanie už stokrát prejdeného, niektoré majú hluché pasáže a chýbajú im dominantné scenérie.

Graficky hra nevytŕča do popredia, ale na vizuálnu stránku nemôžeme ani nadávať. Všetko môžete zničiť, len škoda, že deformácia áut je primitívna. Dvere sa otvárajú, nárazník odpadne, ale to je asi tak všetko. Karoséria sa len prehýba ako kartónová krabica. Nevyzerá to najlepšie, nebudeme si klamať a navyše to nemá ani žiadny vplyv na jazdné vlastnosti. Trate sú plné dier a malých kopčekov, na ktorých vystrája fyzikálny engine psie kusy, autá poskakujú nereálne. Celkovú zábavnosť to neovplyvňuje výrazne, ale niekedy nebudete tušiť, čo sa práve stalo a prečo. Soundtrack je zložený z prevažne rockových skladieb, má potrebný drive a hoci nemusí sadnúť každému, svoju úlohu si plní.

Nový FlatOut 4: Total Insanity nie je prepadákom ani priemernou hrou. Ponúka dostatočnú porciu adrenalínovej zábavy, má špecifickú hrateľnosť a vydrží vám dlho. Nedosahuje síce kvality predchodcov, postup v kampani je až neuveriteľne rozvláčny, náročnosť až nekriticky stúpa so samovražednými sklonmi AI, ale stále je vo vzduchu otázka, či na trhu máme titul, ktorý by FlatOutu 4 konkuroval. Ak nechcete silou-mocou siahnuť po predchádzajúcich dieloch, s FlatOutom 4 nespravíte chybu. Ale mohlo to dopadnúť omnoho lepšie.