OUTLAST 2 |
OUTLAST 2 |
Pred niekoľkými rokmi sme sa báli. Bol to príťažlivý strach v prvom Outlaste, ktorý nás bez zbraní a iba s kamerou v rukách zatvoril v psychiatrickom ústave. Pokračovanie hororovej hry už pri jej ohlásení vzbudilo záujem a tešili sme sa na novú dávku strachu, pri ktorej sa nám rozbúcha srdce a zaleje nás pot. Dočkali sme sa, ale so zmenou prostredia sa do istej miery zmenila aj hrateľnosť a je to trochu iný zážitok.
Aj tentoraz to začína pokusom o reportáž z miesta zahaleného rúškom tajomstva. Investigatívneho reportéra Milesa však nahradil kameraman Blake a nebude zatvorený v budove plnej zamknutých dverí (aspoň nie v hlavnej časti hry), ale pohybuje sa predovšetkým v exteriéroch. Dráma sa začína zrútením vrtuľníka, ktorý mieril do Arizony kvôli prípadu tehotnej ženy zavraždenej za záhadných okolností. Blake precitá plný obáv o svoju ženu Lynn, ktorej mal asistoval pri reportáži. Haváriu síce prežila, ale hrozí jej veľké nebezpečenstvo, ktoré predstavujú náboženskí fanatici ukrytí v horách. A ešte ktosi, čo sa zakráda pod rúškom tmy.
Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a je to vlastne jedna veľká štvanica. Pripravte sa na naháňačku v temných lesoch, zakrádanie medzi príbytkami (nielen) okultistov a polorozpadnuté banské šachty. Okrem toho sa však v útržkoch spomienok prenesiete aj na celkom iné miesto - do cirkevnej školy. Dej je prepletený s výjavmi z detstva, ktoré sú spojené práve s touto inštitúciou. Je to však len ďalšia podoba desivej nočnej mory, ktorá tu nadobúda celkom inú podobu.
Prítomnosť a minulosť spolu do značnej miery súvisia - trauma chlapca sa odzrkadľuje v súčasnom psychickom rozpoložení muža. Pasáže z (takmer) pustých učební sa vynárajú v kritických momentoch. Blake plynule prechádza z lesných húštin do výrazne jasnejších priestorov školy, ktoré však napriek tomu pôsobia strašidelne. Spravidla treba prísť na konkrétne miesto v budove alebo jej okolí, pričom sa občas uplatnia jednoduchšie hlavolamy. Potom kameraman znovu precitne v horách a sústredí sa na prítomnosť.
Ale zatiaľ čo onedlho vytušíte, čo zlé sa odohralo v škole, približne deväť hodín neviete, ako to dopadne v lese. To je totiž priemerná herná doba, počas ktorej sa dostanete do finále. Na konci vás však nečaká nič prekvapivé. Rozuzlenie je dosť prosté a hoci sa nočné blúdenie na istých miestach poriadne natiahlo (obchádzky, „nečakané" komplikácie pri postupe), v závere sa už rútite z kopca a tvorcovia sa snažia všetko až príliš rýchlo a radikálne ukončiť. A je to na škodu veci.
Počas blúdenia v priebehu celej hry nachádzate písomné záznamy a iné stopy, ktoré spravidla snímate na kameru. Aj tentokrát je to vaša jediná výbava na prežitie. Nepoužívate žiadne zbrane a najlepšou obranou je útek, schovávanie v domoch, skrinkách či sudoch a ponáranie pod vodu. Kamera na vybraných miestach začne sama nahrávať, ak sa práve cez ňu pozeráte. Keďže obsahuje režim s nočným videním, bez ktorého často neuzriete nič len nepreniknuteľnú tmu, túto vymoženosť budete používať prakticky neustále. Musíte však zbierať všetky batérie, na ktoré narazíte cestou. Kamera má totiž veľkú spotrebu energie. Ak ju však využívate rozumne, nebudete mať s jej používaním problém až do konca hry. Minimálne na štandardnej obťažnosti. Na troch vyšších, samozrejme, čakajte náročnejšie podmienky.
Kamerové záznamy si môžete kedykoľvek prehliadať, ale hoci tvorcovia naznačili, že ich využijete pri ďalšom postupe, v skutočnosti sa k nim nemusíte vracať. Slúžia len na archiváciu. Sú to bonusy kedykoľvek prístupné v hlavnom menu hry a maximálne vám odomknú achievement, keď budete mať kompletnú zbierku. Bolo by zaujímavé, keby ste ich využili pri nejakých hlavolamoch, ktoré máte pred sebou, alebo na konci vznikla ucelená reportáž z výpravy, ale, bohužiaľ, nič také sa nekoná.
Okrem toho zamrzí aj to, že hra už nie je založená na nenápadnom postupe. Aspoň nie v takej miere ako to bolo v prvej časti. Áno, stále sú v hre pasáže, kde sa treba pohybovať opatrne a ukrývať, ale oveľa častejšie ste nútení konať akčne. To znamená, že hra vás priamo konfrontuje s protivníkmi a postaví vám ich do cesty tak, aby sa im nedalo vyhnúť. Musíte pred nimi zbesilo utekať a v časovom strese hľadať nejaký otvor, privreté okno alebo odomknuté dvere, ktoré sú zašité niekde v tme. Spravidla sa jedná o nové prostredia, v ktorých sa ešte nevyznáte a kým zistíte, čo od vás hra vlastne chce a kam sa dokážete presunúť, je po vás. Tieto pasáže si bežne niekoľkokrát zopakujete. Čiže sú pred vami QTE, kde síce nemusíte stláčať konkrétne klávesy, ale rýchlo treba vykonať sériu previazaných úkonov a funguje systém pokus-omyl. Keby sa takéto pasáže vyskytovali len príležitostne, boli by prínosom, lenže je ich zbytočne veľa. V praxi to znamená, že zakrádanie a strach z neznáma ustúpili do úzadia a nahradili ich síce adrenalínové, ale čoskoro jednotvárne naháňačky.
Príležitostným spestrením postupu je posúvanie predmetov, napríklad aby ste sa dostali k rebríku na povalu, ktorému chýbajú spodné priečky. Alebo potrebujete lano, aby ste sa mohli spustiť do priepasti či súčiastku do nejakého mechanizmu. Nebýva to však často. Zahasprovanie dverí vám väčšinou nepomôže, pretože vaši prenasledovatelia spravidla vniknú dnu násilím. Niekedy sa hodí plazenie alebo sa šplháte po vybraných skalách (spravidla s krvavými odtlačkami). Okrem záznamov, listov a batérií zbierate už len bandáže, ktoré niekedy pomôžu, hoci neraz vás nejaká kreatúra skolí jedinou ranou a niekedy doslova skončíte so skrvaveným rozkrokom. A aby sme nezabudli, kamera má aj režim s citlivosťou na zvuk, ktorý občas pomôže vypočuť tlmené rozhovory, ale hlavne viete, kde sa niekto nachádza, a preto by ste tam nemali ísť.
Niektoré veci v hre sú mätúce, napríklad na istých miestach do vody skočiť môžete, alebo dokonca musíte, inde vás pád do vody zabije. Temné exteriéry sú síce v Outlaste osviežujúcou zmenou, ale majú určité nevýhody. Hoci je hra lineárna a priestory ohraničené, napríklad plotmi alebo bralami, aj tak chvíľami blúdite a v tme na rozľahlejšej ploche ľahko niečo prehliadnete. Hra sa ukladá len automaticky na vybraných miestach, čo núti hráča byť obozretnejším.
Za audiovizuálnu stránku sa vývojári nemusia hanbiť. Dobre vyzerajú aj temné priestory lesa so skromným osvetlením a v režime s nočným videním, aj osvetlené priestory školy plné kresťanských symbolov. I keď niektoré situácie sú prezentované trochu nešikovne. Hudba dobre spolupracuje, v dramatických momentoch bičuje nervy a poriadne vystresuje hráča. Vďaka tomu je atmosféra výborná, len je škoda, že sa veľmi rýchlo vytráca to príjemné, tajomné a hra už neskôr ničím neprekvapí.
Vývojárom Red Barrels sa v Outlast 2 podarilo vyvolať zimomriavky, ale v porovnaní s pôvodnou hrou už dvojka nie je taká tajomná a desivá. Je to boj o život, ale tentoraz založený hlavne na otvorených naháňačkách bez lákavého mystéria, dramatickosti a pohrávania so strachom. Navyše s unáhleným koncom. Stále dokáže dobre pobaviť a občas aj vyľakať, ale v zásade neprináša nič také, čo by sme už nevideli v iných hrách.
RECENZIE HRÁČOV |
7.0
P. BATEMAN
24.10.2021
Neni to horor, ale ma to paradnu atmosferu...
zobraziť
|
PC
PS4 Xbox One Vývoj: Red Barrels Games Štýl: Akcia / Survival
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|