Je mnoho momentov, kedy vám Bayonetta vyrazí dych. A dokáže ho vyraziť stále, aj keď ste ju už predtým prešli. A nezáleží na tom koľkokrát, keďže za tých 8 rokov od pôvodného vydania ste mali mnoho času na viacnásobní prejdenie. Napríklad tu nájdete jedno z najlepších oboznámení s postami vôbec. Hra vám predstaví postavu nielen výzorom, ale prenesene aj jej hravý, no zároveň sexi a drsný charakter akčnej hrdinky, ktorá sa s nikým nemazná. Teda ak sama nechce. Je v tom brutálna akcia, ale aj trošku baletu, striptízu a poriadna porcia zábavy, kde vám ani neprekáža, že práve teraz nehráte, ale len sledujete intro. Bavíte sa pri tom rovnako. Kontrast je vyšperkovaný novou verziou klasickej jazzovej skladby Fly me to the moon.

Bayonetta je hra o hyperbolách. Kde sa dá, tam PlatinumGames niečo zveličili. A robili to aj tam, kde sa to nedá. Majú v tom však prax. Týmto konkrétnym borcom nikdy nebolo súdené pokračovať v sérii Devil May Cry tak, ako ju mali rozbehnutú. Tak zobrali svoje skúsenosti a štýl a to pokračovanie priniesli. Už bez Danteho, no stále s jeho šarmom a povahou, tentoraz však v ženskom tele. Hlavnej hrdinke preto nerobí problém rozhadzovať okolo seba dvojzmysly počas toho, ako v rôznych zvodných pózach odstreľuje hlavu jednému anjelovi za druhým. A ešte pritom cmúľa lízanku.

Taká je Bayonetta. Aj postava, aj hra. A aj keď by ste si mohli povedať, že to autorom bohato stačí, mýlite sa. Nebudujú tu podobnú atmosféru prvoplánovo. Je to len jedno z kolies v obrovskom stroji, ktoré sa stará o to, že hra ako celok funguje na výbornú. Dokonca aj príbeh, aj keď by mohol byť len plytký, v hre funguje veľmi dobre. Jednoznačne na ňom badať, kto za ním stojí. Naozaj to pokojne mohol byť aj Devil May Cry 5, keďže opäť hráčov pozýva do sveta medzi svetlom a temnotou. A taktiež do sveta moderných bosoriek, pričom jednou z nich je práve Bayonetta.

Tento svet pozostáva z troch realít – svetla, temnoty a chaosu. Kedysi dávno však boli všetky spoločne jedným univerzom. Aktuálny status quo sa pomáha udržať vďaka rovnováhe medzi svetlom a temnotou a dohodou, že do svojich záležitostí nebudú navzájom zasahovať. Ak by nastala nerovnováha, nemusí to pre nás dopadnúť najlepšie. Okrem toho však Bayonetta musí bojovať aj s vlastnou minulosťou. Na tú si totiž nespomína, no fragmenty z nej sa pomaly začnú vynárať. A spolu s nimi aj niektoré tváre, ktoré našej hrdinke poriadne zamotajú život.

Príbeh si po celú dobu drží veľmi dobré tempo, neustále odsýpa, a to aj v prípadoch, keď sa Bayonetta presúva medzi očistcom a peklom. Trichotómia herného sveta vychádza z Danteho Božskej komédie a sú tu momenty, kedy sa pozriete niekam inam. Navyše bude vaša cesta lemovaná niekoľkými zaujímavými postavami. Môže to byť komický element Enzo, či drsný díler zbraní, sladkostí a ďalších veci Rodin. Postupne sa na scéne objaví aj ďalšia bosorka Jeanne, ktorej motívy sú nejasné, no prepojenie na vašu minulosť zrejmé. Luka je niečo medzi týmito všetkými. Aj komický element, aj hrdina, aj jedna nepekná spomienka. A ešte aj niečo navyše. No a na scéne sa objaví aj malé dievčatko, ktorého úloha vám bude známa skôr než herným postavám, no v rámci deja funguje dobre.

A ojedinele, ale naozaj len ojedinele, sa tieto ďalšie postavy stanú aj súčasťou herných mechaník. Dievčatko budete musieť ochraňovať pred nájazdom anjelskej hordy, s Jeanne skrížite zbrane dokonca hneď v úvode a istá forma rivality sa ponesie až do konca. No a Rodin, ten vás bude zásobovať vybavením vo svojom obchode The Gates of Hell. Podobne ako ste sa v Devil May Cry naháňali za orbami, tu sa budete hnať za svätožiarami, ktoré padajú z mŕtvych nepriateľov a čím viac im naložíte, tým viac svätožiar získate. Tie potom môžete vymeniť za nové zbrane, hojivé alebo posilňovacie lízanky, či nové schopnosti, skiny a podobne. Je to overený systém, ktorý roky fungoval a tu funguje tiež.

V niečom je však tento systém komplikovanejší. Aby vám Rodin doniesol novú zbraň, na ktorú aj tak ešte musíte šetriť, musíte najskôr v leveloch nájsť platne. Najskôr je to jednoduché, otvoríte niekde len tak letmo skrytú truhlicu a platňa je vaša. Neskôr budete musieť už platne skladať po častiach a ak ich budete chcieť nájsť všetky, poriadne sa zapotíte. Okrem toho sa ale nemusíte báť. Bayonetta je síce poctivá a poriadne dynamická akcia, avšak už v úvode sa otvára aj nováčikom. Normal obťažnosť je pre bežných hráčov, ktorí si s podobnými hrami už niečo odbili a neboja sa tu a tam zomrieť. Ak je to na vás priveľa, môžete ísť s obťažnosťou nižšie a hra niektoré elementy zautomatizuje. Ak chcete ísť vyššie, musíte hru najskôr prejsť.

A prechádzať hru určite budete znova. Toto totiž nie je hra, kde by ste všetko objavili hneď na prvý raz a od toho sa odvíja aj herná doba. Tá už na prvý raz môže byť 10-15 hodín, ak budete hľadať všetky skryté predmety a plniť všetky výzvy, ktoré preveria vaše schopnosti. A aj po toľkých hodinách sa vrátite, aby ste hru pokorili znova, napríklad na Climax úrovni, s novými kombami, novými zbraňami, alebo vyzvete samotného Rodina a ťažko padnete na hubu. Stále tu je čo objavovať a hra zaujme aj náložou bonusových materiálov, či sú to koncepty alebo skladby. A niektorí hru budú prechádzať znova možno len kvôli tomu, aby si ešte raz užili skvelý záver, ktorý vrcholí verziou Fly me to the moon od Brendy Lee.

Ale, samozrejme, zahráte si hru znova aj kvôli hrateľnosti a akcii, ktorá si vás získa okamžite. Samotná postava má štyri strelné zbrane – na každej končatine jednu. Tie však nutne nepotrebuje, vie si vystačiť aj sama, prípadne do rúk zoberie meč, motorovú pílu alebo čokoľvek, čo vypadne z nepriateľov po súbojoch s nimi. Je to efektné a efektívne, plné krkolomných, no zároveň ladných pohybov, taktiež aj pekne krvavé. Stále sa učíte nové kombá a Bayonetta pri nich využíva aj svoje magické schopností, prípadne vie povolať pekelné monštrá vytvorené z jej vlasov.

Ako som písal v úvode, hra je o hyperbolách. Nepriatelia nie sú len podivné kreatúry z peria, mäsa, kameňa a techniky, ale každú chvíľu rastú do čoraz ozrutnejších rozmerov. Budete tu bojovať proti beštiám, ktoré sú väčšie a silnejšie než vy a dokážete ich poraziť len zbesilou akciou. A keď nie tým, tak defenzívou, kedy úhyb v správnom momente aktivuje dočasné spomalenie času. Variabilita nepriateľov nekončí len pri veľkosti, ale pokračuje aj pri podivnosti - auto, loď, veľká hlava s chápadlami, hra dokonca nabúra vašu predstavu o cherubínoch.

Jediné, čo sa k takýmto súbojom nehodí, sú quick time eventy. Tie hra využíva v dvoch prípadoch. V tom prvom musíte stláčať dané tlačidlo ako šialení, aby ste získali čo najsilnejší Torture útok, kedy nepriateľa zo sveta znesiete špeciálnym mučiacim zariadením. Ten druhý prípad sú QTE počas prestrihových scén a tieto vás budú asi najčastejšie stáť život. Pri takejto dynamickej akcii si chcete tu a tam oddýchnuť a tie scény si chcete užiť. Nechcete byť v pozore a striehnuť, kedy vám na okamih vybehne na obrazovke tlačidlo pre skok, lebo po vás niekto hodil mrakodrap.

Zatiaľ čo som na variabilitu nepriateľov sypal slová chvály, to isté nemôžem povedať o prostrediach. Hra je zasadená do fiktívneho európskeho historického mesta, no dnes to už pôsobí fádne a nezaujímavo. Navyše sa tu a tam vrátite do už prejdených lokalít a absolvujete ich znova. Možno za to ale môže aj celkový vizuálny ráz. Hra už nie je najmladšia a zub času na nej badať. Hlavná postava vyzerá stále výborne, no prostredie už pôsobí slabšie. Možno je to aj použitým obrazovým filtrom. Zvuk, hudba a dabing sú, našťastie, úplne iná liga. Do hlasu Helleny Taylor sa zamilujete a Bayonette naozaj vdýchla život. Hudba zas hre dáva ducha, toho hravého, kontrastného. Medzi chyby by som zaradil aj kameru, ktorej kontrolu síce máte v rukách, no občas je zbytočne obmedzujúca.

To všetko ale už poznáte. Koniec koncov, hra vyšla už dávno a recenziu sme priniesli pri vydaní. Teraz ale prišla na PC a dôležité je, ako sa PlatinumGames podarilo hru preportovať. Vzhľadom na ťažký PC pôrod Nier: Automata to je možno prekvapivé, no PC verzia je veľmi slušná a je na nej vidieť kus roboty, čo sa týka nastavení, 4K podpory, ale aj celkového behu. Na niektorých zostavách sa však môžu objaviť rôzne problémy s výkonom a hra stále má zopár technických chýb, ktoré rozhodne zamrzia. Chvályhodná je snaha prispôsobiť ovládanie aj na kombo myšky s klávesnicou, ktoré aj funguje, aj keď gamepad je stále v tomto prípade prirodzenejší.

Je to 8 rokov, no aj tak je Bayonetta stále v skvelej forme a z jej šarmu neubudlo vôbec nič - no, možno trošku. Graficky už hra nie je najnovšia a je to na nej vidieť. Taktiež zamrzí niekoľko technických nedostatkov. Samotná hrateľnosť je ale stále skvele vypointovaná a obsahuje len malé množstvo chýb, ktoré jej veľmi radi odpustíte, lebo vám ponúkne akčný zážitok, aký sa len tak nevidí. Budete mať chuť zahrať si viac a nielen z tohto sveta, ale aj od týchto vývojárov, ktorí si takto spravili skvelú reklamu a tiež presvedčili, že vedia robiť kvalitné porty pre PC. Už len odstrániť tých pár chýb patchom a hodnotenie si môžete zaokrúhliť smerom hore.