Ťažko by ste našli herný žáner, ktorý pôsobí veľmi často infantilnejším dojmom ako plošinovky. Tie trojrozmerné nevynímajúc. Ak sa však prehryziete cez niekedy až príliš sladkú detinskosť a prostú naivitu, otvoria sa vám brány skvelej zábavy. Nerozdávate síce headshoty, neposadíte sa na zadok z ohurujúcej grafiky, ale hrateľnosť ponúka často omnoho viac zábavy ako iné blockbustery. Veď každý istotne pozná Crasha Bandicoota a príťažlivosť tohto žánru potvrdil aj nedávny úspech Yooka-Laylee.

Voodoo Vince sa snažil byť maskotom prvého Xboxu. Príliš mu to nevyšlo, ale štrnásť rokov starú skákačku nemôžeme odsúdiť a ohodnotiť ako nepodarenú. Ani teraz. No znovu, ani po rokoch, dieru do sveta určite nespraví. Bolo to roztomilé, v rámci možností vtipné, značne neoriginálne, ale zároveň aj celkom fajn hranie. Remasterovaná verzia sa vracia tentoraz i na PC, kde pociťujeme akútny nedostatok podobných projektov - a hoci neponúka nič nové, celkom sa podarila. Nič viac a na dnešnú konkurenciu sa žiaľ, nechytá, hlavne ak nestíhala ani pred rokmi, keďže nič nové do nej nepribudlo. Tak ako jej to nešlo už kedysi pri Slyovi, Ratchetovi a iných hrdinoch z konkurenčnej Playstation. Ale to nevadí, hlavne ak máte potrebu trochu si zaskákať ako kedysi.

Otvorené úrovne bez tvrdo nalinkovanej cesty dovoľovali už v staršom Raymanovi vyšantiť sa, hľadať skryté predmety a obdobne nás Vince nútil skúmať prostredie úrovní aj tu. Nie sú to rozsiahle svety v okolí New Orleans, v každom z nich nájdete množstvo predmetov na vyzbieranie a skompletizovanie všetkých bonusov. Lenže čas pokročil a plynulá hrateľnosť často narážala na mantinely prázdneho alebo nie príliš zaujímavého prostredia. Isteže, dalo sa skákať a vďaka nie vždy prívetivej kamere a neohrobanému ovládaniu aj padať. Nepriateľov sme likvidovali čo najrýchlejšie stláčaním útoku a takto všetko dokola. Niektorí len tupo bežali oproti vám, iní lietali a hádzali vám na hlavy bomby, iných sme nechali zaútočiť a až nechránených ich dorazili. Nechýbajú ani bossovia, na ktorých musíte ísť špeciálnym spôsobom, takže občas bolo treba niečo aktivovať, niekam niečo priniesť a podobne. Niekedy to však nestačí na to, aby sme hru jednodznačne odporučili.

Príbeh nepatrí medzi sofistikované a zamotané zápletky, v ktorých sa desiatky postáv zaplietli do záchrany univerza, riešia existenčné problémy jednotlivca na pozadí upadajúcej spoločnosti a… a vlastne je to jednoduché: na jednej strane stoja zlodeji, ktorí ukradli madam Charmaines tajomný artefakt. Nielenže sa zahrávajú s voodoo mágiou, ale môžu privolať na svet odveké zlo a aby ste nám tam v pozadí nezívali, už to len ukončíme tým, že nám oživili bábku Vinceho, ktorá to má dať všetko do poriadku a snaží sa nájsť svoju paničku. Stačí? K plošinovke viac nepotrebujeme. Cieľ je jasný, desiatky úrovní a rozmanitých svetov čakajú len na to, aby ste podivným potvorkám nakopali ich nadprirodzené zadky, preskákali sa až k východu a to opakovali až do aleluja.

Problém Voodoo Vince: Remastered je prozaický: hra toho dokáže dosť a infantilná hrateľnosť založená na trojrozmernom skákaní v štýle druhého (alebo tretieho) Raymana má svoje čaro. Ale dočasné. Vlastne tak ako pred 14 rokmi. Baví vás to polhodinu a potom zistíte, že by sa hodilo povysávať, tam v rohu vám sadá prah na poličku, ktorú ste sľúbili drahej polovičke namontovať už pekných pár mesiacov dozadu. Atmosféra je viac detinská, ale dá sa to pochopiť. Zameranie na mladšie publikum je prezentované od začiatku aj špecificky infantilným humorom, ktorý je až neskutočne prízemný, no určený pre mladšie publikum. Problémom sa stane nie úroveň samotná, ale kamera a niektoré  s tým spojené frustrujúce pasáže.

Aby to nebolo až také otrepané, Voodoo Vince: Remastered dokonca obsahuje primitívne RPG prvky, takže sa učíte novým voodoo útokom, vylepšujete si zdravie, no ide o nenápadný prívesok, ktorého využitie je minoritné. Aspoň nejaká zmena, ktorá osvieži inak upadajúcu a monotónnu hrateľnosť s blednúcou atmosférou, ale nikdy nedosiahne úroveň vybrúseného diamantu. Lebo, asi sa opakujeme, to tu už raz bolo, remasterovaná verzia neprichádza so žiadnymi novými nápadmi, úrovňami či bossmi a ani minule to neboli herné prvky, z ktorých by sa padalo na zadok. Tam, kde ostatné projekty prichádzajú so špecifickou atmosférou, ktorá vás pohltí a drží pred obrazovkou, je Voodoo Vince: Remastered len detinskou plošinovkou - a často bez duše.

Kriticky treba hodnotiť technické spracovanie: stačí sa pozrieť na obrázky a vidíte, že HD sú len dve písmenká, ktorých význam sa stráca v pozadí. Ťažko sme si mohli namýšľať, že by táto remasterovaná verzia išla až tak do hĺbky, aby priniesla úchvatné svety. Textúry sú jednoduchšie, levely pomerne prázdne, farby jednoduché, objekty primitívne, postavy hrubo načrtnuté. Takto síce vyzerala pôvodná verzia, tá sa hodila do 1080p rozlíšenia, beží pri 60 fps a nie je to také zubaté, no na dnešnú dobu je to pri takmer nulovom kulte hry v našich končinách mizéria. Beží to síce aj na kávovaroch, tak nebudeme až tak haniť, no čakali sme rozhodne viac, napríklad rôzne bonusové materiály. A ono tu nič nikde nie je. Takto si remaster nepredstavujeme. Obdobne dopadlo audio: dnes to nie je žiadne terno, dabing príliš umelý, hudba nevýrazná, jemne jazzová.

To, čo by mohlo mladšieho hráča odradiť, je zložitejšie ovládanie a pochabá kamera. A aj sa tak stane, hoci to nebude až také peklo ako kedysi. Smrť si vás však nájde niekoľkokrát kvôli nepodarenej kamere, ktorá hapruje v úzkych priestoroch a nasmerovanie a načasovanie skoku sa stáva v určitých momentoch potením krvi. Spomínate si na Trouble Tonic? Nie? Výborná plošinovka, len s kamerou takou zúfalou, že sa ani nečudujeme, že vám nič nehovorí. Podobne to občas vyzerá s Voodoo Vince: Remastered. Nie vždy, ale neraz si tresnete po stole a hru vypnete magickou skratkou Alt+F4. No nie je to úplné zúfalstvo a čuduj sa svet, ono sa to dá hrať v pohode aj na klávesnici, čo je dnes už pomaly rarita. Radšej však použite gamepad, s ním je to o úroveň prirodzenejšie a presnejšie.

Ak sa nás teda spýtate, či Voodoo Vince: Remastered odporučiť, budeme váhať. Pre mladšieho caparta vo vašej domácnosti to nebude investícia (navyše nie za plnú cenu bežnej hry), ktorá by bolela a navyše je pre služobne mladšie ročníky hra ako stvorená. Škoda, že neobsahuje save pointy aj počas úrovne - ak miniete všetky životy, idete od začiatku levelu. Vaše plošinovkové túžby však pravdepodobne dostatočne neukojí a poviete si, že je to síce fajn, no zároveň žiadny dôvod, prečo by ste sa skákaním vo Voodoo Vince: Remastered chválili v piatok večer pri pive. Navyše je herná doba skromnejšia, ako by sa na podobnú hru patrilo a do desiatich hodín ju pokoríte aj s frustrujúcimi opakovaniami. Ďalšia z hier, ktorá tu je, dá sa hrať, ale veľmi rýchlo sa na ňu zabudne.