Dve rozdielne hry, dokonca od dvoch rôznych štúdií, no aj tak pri nich zažijete rovnaké emócie. Kým Sumo Digital sa pri nedávnom Snake Pass len inšpirovali klasickými platformovkami od Rare a povolali do služby skladateľa týchto hier, Playtonic Games sú trošku iný prípad. Sú to veteráni, odídenci z Rare, ktorí sa po rokoch rozhodli vytvoriť priamo-nepriame pokračovanie Banjo-Kazooie. Toto je vlastne regulárna štvorka, len tvorcovia nemali práva na značku, postavy a svet, a tak vznikla hra Yooka-Laylee, ktorá je všetko, čo by ste od klasickej skákačky 90. rokov čakali. A ešte aj o niečo viac.

Skutočne je tu ale mnoho paralel s nedávnou plazivou platformovkou. Obe hry vychádzajú z rovnakého základu a s tým by ste mali byť oboznámení predtým, než si o hre začnete vytvárať názor. Vychádza totiž z dôb, kedy mal tento žáner určité trópy a pravidlá. A rovnako ako iné žánre aj platformovky sa za tých 20 rokov vyvinuli. V prvom rade tak mnoho závisí od vás samých – či ste v tej dobre už hrávali hry, aký ste k nim mali vzťah a či si podobné prvky dokážu nájsť miesto vo vašom srdci aj v dnešnej dobe. Rovnako ako pri hadíkovi, ani teraz ale autori nestavili úplne na nostalgiu, aj keď chcú z nej priamo ťažiť. Do herného mixu tak vstupuje mnoho starých aj nových nápadov a niečo funguje, iné zas nie.

Yooka-Laylee je presne v štýle týchto trópov, relatívne nesúrodá dvojica, ktorej to ale z nejakého dôvodu spolu funguje. Chameleón a netopier (lebo jeden musí byť veľký a druhý musí vedieť lietať) si spolu nažívajú na svojej lodi, ktorá však stojí uprostred pevniny. A nažívali by si aj naďalej, keby sa prezident veľkej korporácie a jeho prisluhujúci šialený vedec nerozhodli zozbierať všetky knihy sveta, aby v tejto oblasti získali monopol. Okrem iného sa im podarilo získať aj Knihu s veľkým K. Ešte šťastie, že sa jej stránky samé vytrhli a roztrúsili po svete, inak by mala všetku jej moc v rukách korporácia. No a nové dynamické duo sa nejako dostalo k úlohe túto knihu opäť skompletizovať a zachrániť svet pred tyraniou.

Ale príbeh v tomto prípade nie je veľmi dôležitý. Je tu len preto, aby jedna skupina obľúbených postavičiek vyšla do boja proti skupine komických zloduchov a to tu funguje veľmi dobre. S hrdinami tak opúšťate ich domov Shipwreck Creek a vydávate sa najskôr do sídla spoločnosti a neskôr odtiaľ do šíreho herného sveta. Najskôr ale musia prísť rad na obligátne podpichovačky s hlavnými zloduchmi, osvojenie si základov herných mechanizmov a skutočne začínate nadobúdať dojem, že táto hra bola zmrazená v čase. Teraz ju len niekto rozmrazil, poriadne naleštil a vydal.

Hivory Towers je sídlo spoločnosti a zároveň aj základný hub. Pomaly objavujete nové časti, z ktorých môžete vyraziť ďalej, zbierate tu pierka (ktoré hra používa ako platidlo) a taktiež jednotlivé strany Knihy. Tie predstavujú váš progres hrou a najmä si vďaka nim otvárate práve okolité svety, ktoré sú hlavným cieľom vašich dobrodružstiev. Do každého z týchto 5 svetov sa dostanete pomocou knihy, no aby ste si ju otvorili, potrebujete určitý počet strán. Pokročíte, až keď ich získate v hub svete, prípadne tých skorších, aby ste sa dostali do ďalších. A toto je jeden z tých klasických systémov, aké si pamätajú hráči ešte z dôb Nintendo 64. Trošku archaický a záleží na tom, ako komu sadne a či sa pri hraní viete aj sami motivovať.

Ako totiž asi tušíte, Yooka-Laylee je hlavne o zbieraní. Zbierate pierka, zbierate stránky a zbierate ich iba kvôli tomu, aby ste si vyskúšali novú výzvu a zo zvedavosti, čo na vás čaká v ďalšom svete. Prakticky každá stránka je totiž samostatným zážitkom a snáď žiadnu vám hra nedá zadarmo. Niektoré sú uzamknuté v truhliciach, iné zas na ťažko dostupných miestach. Niektoré tak získate silou svojimi útokmi, iné zas skákacími schopnosťami, no a ďalšie vďaka svojmu intelektu. Občas sú niektoré aj kombináciou viacerých týchto možností. A naozaj je to často len o tom, že sami chcete zažiť viac.

Asi najmenej vás bude baviť získava strany od bossov. Vrátane toho záverečného sú všetci zo starej školy, no nie v tom dobrom zmysle. Kým dizajnom a vizuálne zaujmú, už to tak nie je hernými mechanikami, ktoré pred vás predostrú. Držia sa svätého pravidla troch a len mierne obmieňajú svoju taktiku. Ani slabiny sa vám nebudú hľadať ťažko. Tu sa predsa len autori mohli trošku poobzerať po aktuálnej konkurencii a inšpirovať sa v nej, ideálne v 3D mariovkách. Naopak skvelo sú spracované pasáže pod vodou, ktorých si, našťastie, užijete hromadu.

Už od začiatku budete narážať na miesta, kam sa jednoducho neviete dostať. Musíte totiž najskôr získať konkrétne schopnosti. Tie si kupujete za pierka u hada, ktorý je viac otravný ako nápomocný a tiež je to jedna z vecí, ktoré by sme už dnes radšej nevideli. Uprednostnili by sme postupné učenie, vylepšovanie a podobne. Nie zobrať nazbieranú hernú menu, hľadať na mape hada a viesť s ním zbytočný a otravný dialóg. Na druhej strane si aspoň vyberiete, ktorú schopnosť práve chcete. Niektoré vám dajú silu, iné vás udržia dlhšie vo vzduchu, ďalšie zas pod vodou, či vás dostanú tam, kam to predtým nešlo.

Yooka-Laylee ale robí jednu modernú vec a robí ju dobre. Mohlo by sa zdať málo, že tu nájdete len 5 svetov, no tieto svety vedia byť obrovské a hra vás vlastne nikam nevedie. Idete, kam chcete, ak už na to máte schopnosť. A prechádzajte si úrovne tak, ako sami uvážite. Nechcete v niektorej úrovni bojovať s bossom? Nemusíte. Jednoducho si splňte to, čo vás baví, a choďte ďalej. Nemusíte ísť nutne do ďalšej úrovne. Strany knihy môžete využiť aj inak. Už objavené svety si za ďalšie strany môžete rozšíriť o nové výzvy, nové časti a nové súboje aj hádanky.

Vtedy objavíte ten skutočný sandbox, ktorý sa tu skrýva. Hra je totiž práve o ňom. Je to obrovské pieskovisko. Každý jeden zo svetov, keď si ich otvoríte, ponúka naozaj hromadu možností. A výhodou je, že si môžete otvoriť len tie, ktoré vás bavia. Nebaví vás bažinatý svet, lebo na vás pôsobí fádne? Tak sa doň už nevracajte a rozšírte si ešte viac Cashino. To je vlastne asi najlepší svet, aký tu nájdete. Vizuálne pekný, no aj tematicky výborne zvládnutý a štylizovaný do podoby kasína, v ktorom je každá výzva snahou podviesť vás. A tak sú napísané aj postavičky, na ktoré tu narazíte. Osobne sa mi tu aj najviac páčili úlohy, ale to môže byť u každého individuálne.

Yooka-Laylee je zároveň ukážkou toho, že drobné rozhodnutia môžu mať veľký vplyv na hru. Celkovo je tu 145 stránok a viac ako 1000 pierok. K záverečnému súboju vás však hra pustí až vtedy, keď získate 100 stránok. A to je možno trochu neskoro. Takých 75 by hre pristalo viac, už len kvôli tomu, že by ste mali hustejší ten voľný obsah, ktorý si užívate. A všetko ostatné by bol už len endgame obsah, ktorý plníte po prejdení hry. Okrem toho tu zbierate aj toniká vylepšujúce vaše vlastnosti (aktívne môžete mať vždy ale len jedno tonikum), vylepšujete si silu a život a tiež nachádzate žetóny, ktoré vám sprístupnia retro minihry či naháňate duchov.

Hra je totiž dobrá v odkazoch na všetko možné. Nájdete tu Kartosa (pričom si Laylee z neho uťahuje, či náhodou nie je God of Ore), ďalšie podivné postavičky a aj momenty. Hra je v tomto nepredstaviteľne meta. Odkazuje na predchodcov a aj aktuálny trh. Sama vznikla vďaka Kickstarteru, no autori si v nej neodpustili narážky na crowdfunding. A dinosaurus Rextro je pre vás bránou do herne plnej automatov s variáciami na rôzne retro hry. Najskôr mu však musíte dať žetón. Tieto minihry môžete hrať aj z menu, pričom je ich tu niekoľko aj na lokálny multiplayer a takú rýchlu zábavku pre 2-4 hráčov. Nič viac od toho nečakajte a nebudete sklamaní. Na tých pár hier s priateľmi totiž poslúžia dobre.

Graficky je hra na tom výborne. Vyzerá jednoducho skvele. Jej pestrá a bohatý svet si zamilujete, rovnako aj postavičky. Tu jednoducho niet čo vytknúť. Pôvodne mala problém s výkonom, ale vonku je už day-one patch, ktorý to opravil. Bohužiaľ, neopravil kameru, ktorá je stále dosť nešikovná a je to jedna z tých menej príjemných spomienok na platformovky 90. rokov. Aj tu má hudbu na svedomí David Wise, no doplnili ho aj Grant Kirkhope a Steve Burke. Spoločne sa im podarilo vytvoriť opäť niečo unikátne a nadčasové. Hudba sa k hre skvele hodí, no taktiež sa dobre počúva aj mimo nej. Zaspomínate si na časy Donkey Konga.

Ďalší neduh je dabing, respektíve jeho absencia. V skákačkách nie je priamo nutný, no záleží od konkrétnych hier. Akútne ho nepotrebujete v Mariovi, kde je tých dialógov naozaj minimum. V Ratchetovi napríklad už dabing potrebujete. A potrebujete ho aj tu, keďže Yooka-Laylee je veľmi urečnená hra. Dokonca priamo počas vášho hrania vás neraz kontaktuje hlavný zloduch so zdanlivo náhodnými správami. No namiesto dabingu počujete len mumlanie, bzučanie a vrčanie. To by nevadilo, keby tu postavy toľko nerozprávali, no dialógov je pomerne veľa a ten dabing by ste fakt ocenili.

Opačný dojem tu buduje humor. Autori ním nešetrili, a to nielen v dialógoch (fakt sa ich oplatí čítať, keď už ich nemôžete počúvať), ale aj inde. Neraz sa dostanete do komických situácií, napríklad keď bossa vyrušíte pri sledovaní telenovely a o to viac vás chce zničiť. Prípadne si chameleóna s netopierom na hlave niekto pomýli s gotičkou. Humor tu nie je silený ani trápny, k hre sa skvele hodí a dokonale ju vystihuje. A práve Laylee je zdrojom vtipov, nakoľko v štýle žánrových trópov je Yooka hlasom rozumu. Poteší napríklad cameo účasť Shovel Knighta, no aj ďalšie drobnosti a vtipy.

Niektoré veci vyšli, iné zase nie. Yooka-Laylee rozhodne nie je sklamaním, no nie je to ani druhý príchod Krista. Posunuli sme sa dopredu my, posunuli sa už aj hry. Niektoré veci už nefungujú tak, ako by sme si spolu s autormi želali. Iné zas stále vedia zabaviť. V mnohých prípadoch to však bude závisieť od toho, ako vám hra sadne. Ak túžite po kvalitnom oživení Banjo-Kazooie s krásnymi obrovskými svetmi, toto je hra pre vás. Ak chcete niečo na štýl Ratcheta (viac akcie) alebo Maria (viac skákania), ste na zlej adrese. Ale ak hre prepadnete, máte sa na čo tešiť. Napríklad aj na nejakých 20 hodín hrania, čo je na skákačku veľmi pekné číslo a nemusí byť konečne.