Gamescom 2017: Keď sa sci-fi zmieša s Lovecraftom

To sa tak pokojne presúvate povrchom Marsu vo svojom špeciálnom výskumnom vozidle, keď vám zrazu dôjde šťava. Nič, čo by vám zlepšilo deň, no zároveň to ani nie je nič, z čoho by ste mali panikáriť. Máte za sebou predsa vybavenie za miliardy, ktoré má vždy nejaký plán B. Na vysielačke je navyše váš technicky zdatný kolega Orson, ktorý vám hravo vysvetlí, že stačí vyjsť von, natiahnuť kábel a prakticky si svoj marťanský elektromobil dobiť. Nič zložité. Postupujete tak podľa jeho pokynov, keď zrazu zistíte, že vám šťastena nepraje. Musíte nastaviť a využiť solárne kolektory, no začne sa diať niečo poriadne divné.

A tam by som asi skončil so svojim opisom dema Moons of Madness, ktoré som si mohol vyskúšať v stánku nórskeho štúdia Rock Pocket Games. Na konte majú zväčša mobilné tituly, no rozhodli sa poskočiť na PC a konzoly, kde na UE4 vytvárajú hororový titul, ktorý chce zmiešať vedu a Lovecrafta. Zavedú vás na Mars zhruba o 80 rokov. Ešte nie je kolonizovaný, no výpravy sú relatívne bežné a už tu môžete nájsť aj rôzne užitočné stavby, napríklad spomínané solárne kolektory. Vaše meno je Shane Newehart a musíte sa vyrovnať s tým, čo sa začne diať na vedeckej stanici Trailblazer Alpha.

V Moons of Madness vás ženie vpred príbeh, ktorý tu hrá prím a v deme začal presakovať na povrch okamžite prostredníctvom dialógov. Zdá sa totiž, že veľkú úlohu zohráva aj minulosť hlavnej postavy, pričom kontrast medzi sci-fi časťou a Lovecraftovským hororom pôsobí len ako prirodzený posun v ňom, keď začnete počuť hlasy a skreslený zvuk. Vtedy sa mení aj prostredie na úplne iné a toto je niečo, čo chceli autori dosiahnuť. Podľa nich tieto dva svety nie sú niečo, čo by si hráči bežne spolu asociovali a na spomínanom kontraste stavajú. Techniku striedajú jaskyne a dokonca aj miesta, ktoré by ste na Marse rozhodne nečakali.

Túto sekciu však autori pre Gamescom demo výrazne upravili a som vlastne rád, že som hral niečo, čo vo finálnej hre nebude. Tu chceli odprezentovať príbeh a psychológiu postavy, vo finálnej verzii však na tom istom mieste ponúknu logické hádanky, ktoré trochu spomalia hrateľnosť a nechajú vás porozmýšľať. Tých v deme veľa nebolo, snáď len nastavovanie kolektorov, no to nebola žiadna veľká prekážka. Navyše s mnohými problémami pomohlo skenovacie zariadenia na zápästí.

Moons of Madness nechce byť priamo nejakou simuláciou, stále je to hra a ako taká chce byť primárne hrateľná a zábavná, aj tak ale obsahuje niekoľko prvkov, ktoré ju držia ukotvenú v realite. Napríklad pri svojom skúmaní povrchu Červenej planéty budete musieť neustále pamätať na to, že vaša zásoba kyslíka nie je nekonečná. Budete sa musieť vrátiť k vozidlu, či si nájsť stanicu niekde inde a doplniť si kyslík. V deme s hladinou nebol problém a vždy bola medzi možnosťami doplnenia aj rezerva, no uvidíme, ako to bude v plnej verzii budúci rok.

Graficky je to zatiaľ trošku tuctové, no na druhú stranu to veľmi dobre vystihuje atmosféru Marsu. Kým však iné horory stavajú strach na tom, že sa niečo v obraze objaví (tradičný jumpscare), tu je naopak a atmosféra sa začína budovať už tým, že niektoré veci začnú miznúť a meniť sa. Postupne prituhuje, mení sa všetko okolo vás, mení sa aj to, čo vidíte, no hlavne toho vidíte akosi menej. Ak by som mal demu niečo vytknúť, je to fakt, že postupné skreslenie obrazu tak pokazí viditeľnosť, že sa vám len ťažko orientuje. A môže sa vám stať, ako sa stalo mne, že spadnete z útesu a budete sa musieť šplhať hore znovu.