Sú herné série, ktoré dokážete takmer celé obsiahnuť v jednom slove. Pre sériu FIFA by to v posledných rokoch bolo slovo „konzistentnosť“. Prišiel prechod na ďalšiu generáciu konzol, nový engine, prechod na ďalší, pridanie ženského futbalu a mnohé ďalšie zmeny, no každý ročník sa tak nejako držal nastavenej latky, výrazne ju nepodliezal, no ani nepreskakoval. Hráči tak vždy vedeli, čo vlastne s každým ďalším ročníkom dostanú, aj keď sa vlastne každý hral trošku inak. A ak si myslíte, že nie, skúste si ich dať viacero hneď po sebe. Všimnete si zmeny v prihrávkach, v spracovaní lopty, v pohybe hráčov a podobne. Futbal samotný bol v hre však naozaj konzistentný.

EA Sports chcú, aby bola FIFA párty hra. Samozrejme, nie v zmysle nejakej kompilácie minihier či karaoke titulu. Chcú však, aby ste si k hre mohli sadnúť s priateľmi, rozdeliť si ovládače, tímy (alebo aj pozície) a hneď sa zabaviť bez toho, aby ste strávili dni osvojovaním si herných mechanizmov. Tým nechcem naznačiť, že by FIFA sérii chýbala hĺbka. Tá tu je a naozaj potrvá, kým sa hru naučíte poriadne hrať, no prístupnosť je výrazným faktorom. A to platí aj pre aktuálny ročník FIFA 18.

Druhým faktorom, ktorý má na túto konzistentnosť výrazný vplyv, je umelá inteligencia. Aj keď sa všetko okolo mení, umelá inteligencia zostáva vždy veľmi podobná. Raz je agresívnejšia, inokedy menej, no jej herný prejav sa nemení. Aj FIFA 18 vďaka tomu veľmi pôsobí ako jej predchodcovia. Ak by som mal byť konkrétny, je to práve umelá inteligencia v defenzívnej fáze, ktorá si odvedie svoju prácu (a to dokonca veľmi dobre v čistých zákrokoch), ale chýba jej iskra, futbalovosť. Pri hre dopredu to je lepšie, aj hráči tam majú svoje osobnosti (a Robben vám málokedy prihrá). Umelá inteligencia nie je ani ťažká, ani ľahká, nie je ani zlá. Je len dosť strojová, vďaka čomu majú aj naozaj rôzne tímy rovnaký herný prejav ako v línii stopérov, tak aj pred šestnástkou. Rozdiel si všimnete naozaj až pri ikonických hráčoch.

A tu by som asi s negatívami skončil. Áno, FIFA 18 je podobná predchodcom v tom, že sa dá hrať okamžite. Áno, FIFA 18 je podobná predchodcom aj strojovým herným prejavom umelej inteligencie. Vo všetkom ostatnom ale prináša zmeny, ktoré z nej robia najzaujímavejší ročník snáď od prechodu na túto generáciu. Pocit lopty je iný. Akoby bola ťažšia, vďaka tomu si musíte chvíľku zvykať na jej správanie. Upravené boli aj prihrávky, zvlášť tie do behu si vyžadujú oveľa viac citu, čo sa týka smeru a aj sily. Centre sa tu dočkali asi najmenších zmien. Respektíve, ak máte ešte „v rukách“ predchádzajúci ročník, tu pri centroch budete mať veľmi podobný dojem, bez toho, aby vám niečo pripadalo výrazne iné.

EA Sports zapracovali aj na animáciách rôznych akcií a pohybov, ktoré pôsobia oveľa prirodzenejšie. Či už je to beh, prvý dotyk s loptou, strela, zákrok, všetko to pôsobí vernejšie a navzájom sa to ovplyvňuje. So zmenou lopty sa zmenil aj dojem z prvého dotyku, kedy budete mať zo začiatku pocit, že ju musíte dlhšie alebo pracnejšie spracovávať, ak to teda nie je prihrávka na volej, či do behu. Spracovanie, samozrejme, spomalí hráča, zmení momentum a aj smer jeho pohybu. To pocítite pri prudkých kolmiciach za obranný rad, z ktorých mohol byť krásny protiútok, no keďže ste prihrávku poslali nie práve ideálne, hráča to spomalí, prípadne mu lopta aj odskočí a zrazu vás odzbrojí stopér.

Firme vždy šlo o vysoké produkčné hodnoty, čo najlepšiu prezentáciu a aj vizuálnu autenticitu, čo osemnástka len potvrdzuje. Dianie na štadiónoch vás strhne. Je dynamické, akoby ste sledovali zápas v telke (nie z našej pivnej ligy, kam chodí na zápasy 5 divákov) a napomáha tomu aj naozaj dobré spracovanie niektorých známych štadiónov, napríklad Allianz Arena. To je doplnené veľmi dobrou prácou kamery pred zápasmi, dokonca aj počas nich si dokážete jednu akciu naraz pozrieť z niekoľkých uhlov a nechýba ani oficiálna grafika niekoľkých európskych ligových súťaží, čo ďalej zlepšuje dojem z autenticity.

Pri vizuálnych kvalitách ešte zostanem, keďže to je oblasť, kde EA vo svojich tituloch boduje. FIFA 18 rovnako ako predchádzajúci ročník beží na Frostbite engine. Animácie pohybu, prípadne grafiku na štadiónoch som už priblížil a niečo z toho si môžete obzrieť aj na obrázkoch naokolo. Na hru sa celkovo pozerá veľmi dobre a dobre sa aj hýbe. Čo sa týka hráčov, tí sú spracovaní dobre. Ešte lepšie v prípade, keď patria medzi svetové hviezdy, či sa objavujú v príbehovom režime, kedy  sú modely takýchto hráčov spracované oveľa detailnejšie. Netreba snáď dodávať, že pre príbehový režim títo hráči prepožičali aj svoje hlasy a pri hraní vám do uší hrá opäť skvelá hudobná kompilácia.

Už spomínaný príbehový režim tu zažíva veľký návrat a s ním aj mladý futbalista Alex Hunter. Ak ho nepoznáte, musím vás odkázať na recenziu FIFA 17. Z nej si ho do osemnástky môžete rovno importovať, či začať s vopred pripravenou pozíciou, ak ste 17 nehrali. Alex už nie je chlapcom, ktorý má na dosah svoj sen. V minulej sezóne raketovo vystrelil a teraz musí dokázať, že na to naozaj má. Samozrejme, s vašou pomocou. Stretávate sa s ním v Brazílii na dovolenke, kde si musíte pripomenúť, že futbal je v prvom rade krásna hra. Potom ale treba opäť naskočiť do tréningového tempa, lebo Premiere League čaká. Nebude to však taká prechádzka, ako by ste čakali.

V recenzii predchádzajúceho ročníka som The Journey prirovnal k dobrému športovému filmu, aké sa v posledných rokoch z kino plátien vytratili. Dobré športové filmy ale tu a tam pokračovali nešťastnými dvojkami, čomu sa však tu autori hry, našťastie, vyhli a ponúkli ešte zaujímavejší príbeh. A ako asi tušíte, veci veľmi skoro začnú ísť z kopca. Nejde to v schéme filmovej série Goal!, ktorá sa možno trochu odrazila na predchádzajúcom príbehu. Alex si veci tak trochu pokazí sám. Nemusí sa vrátiť na začiatok, no musí svoje kvality dokázať niekde inde, trošku iným spôsobom.

Opäť vás tak čaká zaujímavá futbalová púť, ktorá sa postará o to, aby ste sa neustále mali kam posúvať a nespadli do stereotypu. Dostanete sa na miesta, kam by ste možno zavítať nechceli, no máte sa tam čo naučiť. Nesmie chýbať obligátne zranenie, ktoré by sa už síce dalo považovať za klišé, no hra ho zvláda veľmi dobre. No a rad príde aj na nečakanú a dobre spracovanú rodinnú drámu, niekoľko silných príhovorov trénerov a pár naozaj vydarených momentov. Je tu navyše aj niekoľko prekvapení, z ktorých prezradím len toľko, že Alex nemusí byť jediným, za koho si v príbehu zahráte.

Príbeh tiež prináša niekoľko kľúčových bodov, kedy určujete jeho smer a závisí na vašich rozhodnutiach. Niekomu môžete pomôcť, či sa na neho vykašľať. Priebeh ale ovplyvňujú aj iné veci. Napríklad vaše správanie, či sa budete vyjadrovať s pokorou, alebo povýšene. Niečo vám získa fanúšikov, iné zas priazeň trénera. A príbeh vlastne formujete aj vaším herným prejavom. Nebude sa vám dariť a môžu vyhodiť trénera a sezónu ukončíte bez trofeje. K príbehu by som mal vlastne len dve výhrady. Prvou je už jasne naznačené pokračovanie v ďalšom ročníku. Druhou je fakt, že aj keď je Cristiano Ronaldo skvelý hráč, nie je dobrý herec. To isté aj Thierry Henry a ďalší.

Naopak poteší dynamika rôznych úloh naprieč šiestimi kapitolami a aj napriek vášmu postu nie sú len o strieľaní gólov. Zaujímavo to neskôr osviežuje súhra s útočným partnerom podľa vášho výberu a opäť sa vracia nutnosť tréningov, ktoré vám vedia zabezpečiť miesto v základnej zostave a tiež zlepšujú štatistiky. Tie si môžete zlepšovať aj používaním nazbieraných skúsenostných bodov v rámci stromu, kde môžete rozvíjať schopnosti zakončovateľa a aj tvorcu hry. Alex sa navyše môže stať súčasťou vášho tímu FIFA Ultimate Team, a práve na tento režim sú naviazané aj mnohé odmeny za splnenie úloh v priebehu príbehu. Ten dorazíte za také 3 večery pohodového hrania, čo je možno aj viac, než vám dajú niektoré moderné FPS.

FIFA Ultimate Team je už pravdepodobne najsilnejším režimom v sérii a nezáleží na tom, či v ňom hráte online, alebo offline. Snúbi v sebe zbieranie kartičiek a tradičný FIFA futbal. Na začiatku získate vstupné balíčky, z ktorých si viete vystavať svoj úvodný tím. Dôležitá je súhra, ktorú dosiahnete umiestnením hráča na vhodný post a tiež spoluhráčmi okolo. Potom získavate kartičkami aj tréningy, zmluvy alebo aj liečenie zranených hráčov a ďalšie predmety. Ďalších hráčov si môžete kupovať a prísť tak ku hviezdam. Naozaj je tento režim o tom, aby ste si vystavali svoj Ultimate tím, k čomu vám môžu pomôcť aj mikrotransakcie. Súperiť môžete proti umelej inteligencii alebo proti hráčom online.

Okrem toho nechýba naozaj pestrá ponúka offline aj online režimov, kde nájdete ako krátke/rýchle režimy, tak aj dlhodobé. Napríklad si tu môžete rozbehnúť vlastnú kariéru, a to ako kariéru trénera, tak aj kariéru samotného hráča. Tam pribudlo niekoľko zaujímavých zmien, ktoré sa týkajú najmä zmlúv, konkrétne vyjednávania o nich, ktoré teraz beží v engine (a preto nie je vo verzii pre Nintendo Switch). Vyjednávanie rozhodne nie je na úrovni Football Manager série, ale určite je spracované hlbšie a lepšie. Veľká je taktiež ponuka rôznych licencií, či už sú to tímy, hráči alebo ligové súťaže. Opäť tu nájdete licencie aj na reprezentačné výbery ženskej ligy, ktorá je teraz navyše veľmi pekne využitá, keďže v rámci nej tu môžete konečne odohrať aj niečo viac ako turnaj a je to tu zakomponované naozaj elegantným spôsobom.

Bohužiaľ, ani v tomto prípade sa EA Sports nevyhlo už tradičným glitchom, ktorých som tu síce zatiaľ neobjavil veľa, no stále tu sú. Nič čo by výrazne kazilo hru, no určite vás nenadchne, keď sa v oslavnej animácii po strelení gólu prelínajú modely dvoch rôznych postáv – hráča a usporiadateľa. Taktiež škoda, že spolu EA Sports tímy bližšie nespolupracujú. NHL tento rok prinieslo niektoré veci, z ktorých by aj FIFA mohla pekne profitovať. V zásade to ale nie je hra, v ktorej by vám malo niečo prekážať. Možno až na komentár, ktorý je stále mimo príbehu dosť všeobecný a aj keď tu a tam ukáže silné stránky (napríklad pri komentovaní ženského zápasu), časom vám trochu pôjde hore krkom a hláška o tom, ako Holanďania prišli s herným systémom 4-4-2 v angličtine je akousi obdobou českého „mladičký Španěl Fabregas“.

FIFA 18 je rýchlejšia, dynamickejšia, presnejšia, vernejšia a aj taktickejšia. Zároveň je jasne odlíšiteľná od konkurencie Pro Evolution Soccer, aby si našla trochu iné publikum, ktoré ide do futbalovej hry nie kvôli tomu, že chce pomalšiu a taktickú simuláciu, ale zábavné zápasy, kde sa hra prelieva z jednej strany na druhú. Zmeny v hrateľnosti zistíte v momente, keď rozdáte prvé prihrávky a rozhodne vás potešia. Nedostatky tu, samozrejme, nejaké sú, no hru veľmi vysoko ťahá naozaj dobrý príbehový režim a tiež hromada obsahu. Keď sa to všetko zráta, máme tu vo výsledku naozaj najzaujímavejší ročník za niekoľko posledných rokov, ktorý má čím osloviť ako nových hráčov, tak aj tých skúsenejších.