Nie, naozaj sa vám to nezdá. FIFA 18 sme už túto jeseň recenzovali a recenziu ste si mohli prečítať pred 3 týždňami. Tento rok sa ale hre oplatí venovať oveľa viac, nakoľko nám EA Sports priniesli až tri verzie. Zrecenzovali sme tú, ktorá vyšla na PC a konzolách Xbox One a PS4. Samostatnej verzie sa dočkali aj staré konzoly Xbox 360 a PS3, avšak tam sa posledné roky len updatujú súpisky v rámci Legacy edícií a hra sa už nemení. A potom je tu verzia pre Nintendo Switch, ktorá je úplne samostatná a stojí niekde v strede medzi nimi. Technicky a, bohužiaľ, aj obsahom, avšak našťastie nie hrateľnosťou.

Oficiálne sa hra volá EA SPORTS FIFA 18 on Nintendo Switch a vznikala samostatne a špeciálne pre hybridnú konzolu od Nintenda. Bola jednou z prvých ohlásených hier pre konzolu a taktiež prvou športovou lastovičkou, takže priniesla aj kompromisy, ako sa však ukazuje na basketbale od 2K, v obsahu to ide aj bez nich. Rozhodne to však nie je hra, ktorú by mali športoví fanúšikovia na Switchi prehliadať. V konečnom výsledku nám totiž EA Sports namiešali zaujímavý mix, ktorému tu a tam nejaká príchuť chýba, no recept má rozhodne dobrý základ.

Na športovú hru začneme z trošku iného konca. Technická stránka hry nie je podobná ani jednej z ďalších verzií. Hra, bohužiaľ, nebeží na Frostbite engine, na ktorom funguje už druhý ročník „veľkej“ FIFA hry. Ten so sebou priniesol mnoho pozitívnych zmien a grafický posun. Tu sa musíte uskromniť a vrátiť sa späť, avšak aj keď hra využíva niektoré prvky z verzie pre Xbox 360 a PS3, rozhodne vyzerá lepšie ako tieto dve. Má lepšie animácie, lepšie spracované modely hráčov a hlavne vylepšené nasvietenie a tiež efekty, vďaka čomu je vizuálny dojem z hry lepší ako z verzie na starých konzolách. V handheldovom režime hra beží v 720p, na TV ide vo FullHD a v oboch prípadoch si drží 60fps, pričom batéria pri hraní v handheldovom režime nijako zvlášť netrpí. Potešia rýchle loadingy.

Hra teda na pomery prenosného zariadenia nevyzerá vôbec zle. Ba práve naopak, priniesla veľmi pekné vylepšenia a je vidno, že to nie je len port, ale samostatná verzia. Aj trávnik a štadióny vyzerajú lepšie, avšak čo sa týka divákov, tam je všetko po (veľmi) starom. A kým pri sérii FIFA vždy chválime špičkovú prezentáciu, v prípade tejto verzie to také jednoznačné nebude. Dôvodom je hlavne absencia ligových grafík, ktoré veľmi pomáhajú autenticite a aj atmosfére pri hraní. V tejto oblasti sa tiež vrátite niekoľko rokov do minulosti. Komentár je zaujímavý, lebo je síce v zásade rovnaký ako v iných verziách, no niektoré repliky komentátorov sa až tak otravne neopakovali. Čo mohla byť síce náhoda, ale aj trochu zmenené nastavenie.

Dokonca aj samotný futbal je iný. Nehrá sa ako veľká FIFA 18 pri vydaní a ani ako stará FIFA 18. Niekomu sa zdá bližšie k sedemnástke, no ani k nej by som to neprirovnal. Stále je niekde medzi a osobne sa mi na Switchi páčila hra najviac. Futbal je tu dostatočne dynamický na to, aby sa neustále niečo dialo a útoky prichádzali aj na jednej, aj na druhej strane. Nie je tu taký nepomer v rýchlosti obrancov a útočníkov, takže aj obranná hra vyzerá trošku inak. Osobne sa mi páči väčšie množstvo nepresností pri kopoch, ktoré sú však spôsobené veľmi dobre spracovanou fyzikou lopty, ktorej spracovanie je náročnejšie a naozaj pekne odskakuje pri prvom dotyku.

Veľmi dobre to využíva umelá inteligencia, ktorá síce občas pôsobí rovnako strojovo ako v iných verziách, no zase vie pekne napádať, a to dokonca aj na vašej strane, kedy prihrávku či zlé spracovanie vystihne aj hráč, ktorého aktívne neovládate. Futbal vďaka tomu vyzerá naozaj veľmi dobre a aj keď ste hrali FIFA 18 na veľkých konzolách a PC, musíte si chvíľu zvykať na to, že tu sa hrá inak. To isté, samozrejme, platí aj pre prihrávky a centre a aj keď zahrávanie štandardných situácií nie je v zásade odlišné, aj tu často zaváži trošku rozdielna fyzika a spracovanie lopty. Nepovedal by som, že je táto FIFA 18 rýchlejšia alebo pomalšia. Je rozhodne iná, veľmi zábavná a futbalová.

Grafické kompromisy sú zrejmé, po hernej stránke to je veľmi slušné, no asi sami tušíte, že najväčšie nedostatky prídu v oblasti herného obsahu a, bohužiaľ, tam to naozaj veľmi kríva. Posledné dva ročníky sa niesli v znamení veľmi dobre zvládnutého príbehového režimu The Journey, ktorý predstavil cestu mladíka Alexa Huntera. Na to ale v tejto verzii môžete zabudnúť, nakoľko všetko súvisiace s týmto režimom beží na Frostbite engine, ktorý v prípade tejto verzie chýba. A to je obrovská škoda, lebo práve príbeh dokázal  ročníky 17 aj 18 potiahnuť aj vtedy, keď iné veci až tak dobre nefungovali.

V mnohom tu záleží na tom, či ste pripojení online, alebo nie. Zo singleplayer možností tu máte rýchly výkop, tréning a skill games, turnaj, turnaj ženských národných tímov a hlavne kariéru, ktorá sa aj tu delí na kariéru samotného hráča a aj na kariéru trénera. Teda nechýba základná ponuka z ďalších verzií. Oproti nim ale chýbajú napríklad nové interaktívne možnosti, ktoré taktiež priniesol Frostbite engine. Vyjednávanie o zmluvách a klauzulách v engine hry tu teda nenájdete a aj keď to možno niekoho časom otravovalo, rozhodne to je príjemné spestrenie, ktoré tu však absentuje.

Samozrejme, aj režim FIFA Ultimate Team môžete hrať offline v rámci singleplayer divízií proti umelej inteligencii. Vytvoríte si tak vlastný tím a v rámci balíčkov získavate nových hráčov, trénerov, ale aj tréningy, nové zmluvy a liečebné procedúry pre prípadné zranenia. Takto si postupne budujete svoj tím snov, pričom plníte rôzne výzvy, medzi ktorými nájdete napríklad aj Team of The Week. Môžete tiež získať prístup do draftu alebo sa zúčastniť turnaja. FUT má ale veľkú silu v online režime, kde na vás čakajú rýchle zápasy, sezóny, turnaje a tiež online draft. Nepochopiteľne chýbajú Squad Battles, ktoré by boli pre Switch ideálne, keďže v ich hráte proti tímom iných hráčov, ktoré ale ovláda AI. To je koncept ako stvorený na cesty, no, bohužiaľ, v tomto prípade chýba.

Online ponuka je tiež nepochopiteľne ochudobnená. Môžete hrať štandardné online zápasy a sezóny s rebríčkami a tabuľkami, aké poznáte z iných platforiem a nechýbajú im ani tradičné nastavenia. Neviete si však zahrať online s priateľmi. Jednoducho v hre chýba možnosť pozvať priateľa, čo nie je úplne chyba Nintenda, keďže iné multiplayerové hry (napríklad Splatoon 2 a ďalšie) ju majú. Zaujímavým prídavkom sú však lokálne sezóny, kedy sa môžete spojiť s hráčmi naokolo pomocou bezdrôtového spojenia viacerých konzol.

FIFA 18 na Switchi ovládaním nijako netrpí. Veď prvky sú rovnaké ako inde, no rozhodne sklame absencia dotykového ovládania, ktoré je ako šité na manažment zostavy, striedanie a podobné činnosti. Navyše však táto verzia podporuje aj ovládanie jedným Joy-Conom, čo sme si vyskúšali viacerí, ktorí FIFA hry roky hrávame a aj keď to pôsobí trošku divne a prichádzate o tlačidlá slúžiace najmä na väčšiu presnosť, dá sa na to zvyknúť a pri rýchlych zápasoch niekde pri pive či na cestách to funguje dobre. Navyše sú možnosti nastavení široké, takže pokojne môže niekto hrať na jednom Joy-Cone a ďalší napríklad na Pro ovládači.

Ak by som mal FIFA 18 na Switch zhodnotiť pár slovami, asi by som ju označil ako veľmi dobrý základ. Dostanete základné balenie, ktoré na cestách funguje veľmi slušne, no doma môžete mať lepšiu a bohatšiu alternatívu. Navyše je to takmer kompletný FUT balík na cesty a ak je toto váš obľúbený režim, užijete si hodiny hrania. Futbal je pritom veľmi zábavný, len chýbajú režimy a nepochopiteľne aj niektoré možnosti. Už len to, že chýba česká lokalizácia, je nepochopiteľný krok. Vôbec to nie je zlá hra a asi ste nikdy nehrali lepší prenosný futbal, no to úplne nestačí a stále budete cítiť, že sa to dá urobiť aj o niečo lepšie. Snáď teda o rok.