Určite aj vy poznáte také hry, pri ktorých ste v jednom momente zaliati blahom zo zábavy, čo pri hraní zažívate a o pár chvíľ neskôr už letí vaše PC či konzola von oknom. O jednej takej práve teraz čítate a aj keď to nie je najlepší spôsob, ako začať recenziu na jeden z najsilnejších racingov roku 2017, v zásade to vystihuje to, čo na vás čaká. Záleží však hlavne na tom, čo od hry čakáte vy sami. Možno si prídete na svoje, možno vás niektoré veci budú vytáčať do nepríčetnosti. V každom prípade si ale môžete byť istí tým, že toto nie je Project CARS 1 a Slightly Mad Studios sa poučili zo svojich chýb. Bohužiaľ sa objavili niektoré nové.

Začnem ale od toho najlepšieho a tam môžem s pokojným svedomím zaradiť jazdný model, ktorý je tu vyvážený veľmi dobre. Je založený na reálnej fyzike, je skôr simulačný, no stále tiež veľmi zábavný, pričom by som si dovolil povedať, že nemá ďaleko ani od simulačných kvalít hier, ako je napríklad Assetto Corsa. Ak teda hľadáte niečo, čo by bolo skôr arkádovo zamerané, ste na zlej adrese. Tu dokážete jednotlivé autá spoznať podľa toho, ako sa správajú na ceste a rozdiel medzi ovládaním volantom a gamepadom je značný. Potrebujete byť presní, citliví a musíte vedieť správne reagovať na základe spätnej väzby. Na jazdu majú vplyv aj pneumatiky, ich zmes, tlak a, samozrejme, stav ovplyvňujú váš grip. Niektorí hráči tu ale hlásia problémy, no k tomu sa ešte dostanem.

Samozrejme, aj tu fyzika občas uletí a to dosť vtipným spôsobom, čo síce troška nabúra dobrý dojem, no nie je to v tých dôležitých momentoch. A kým fyzika pri jazde na trati funguje veľmi dobre, pri kontaktoch má tento model občas akoby voľno. Autá tu majú svoju hmotnosť, na základe toho aj zotrvačnosť a taktiež silu v kontaktoch. Tie sú niekde pochopiteľné, koniec koncov hra ponúka napríklad jazdenie na ováloch v štýle NASCARu a tiež rallycross preteky, no v kokpite formuly kontakt nie je niečo, čo by ste chceli zažiť. A tieto prípady pekne ilustrujú oba póly fyzikálneho modelu pri kontaktoch. V rallycrosse bojujete neraz plech na plech a cítite kontakt, ktorý má naozaj silný dopad. Keď teda zrazu v pretekoch s formulami vidíte, ako po kontakte jeden z monopostov nečakane vystrelí do vzduchu, vyvolá to trochu úsmev.

Zároveň to ale poukazuje na najväčší problém hry, ktorá mala potenciál stať sa okruhovým kráľom pretekárskej sezóny 2018, ktorá je až neuveriteľne nabitá silnou konkurenciou, ale podobné chyby a nedostatky jej hádžu polená pod nohy. Totiž v mnohých ohľadoch Project CARS 2 prináša naozaj veľké vylepšenia a vo veľkom aj boduje, no akoby to v Slightly Mad niekedy nevedeli dotiahnuť a narazíte na vyslovene hlúpe chyby. Dôkazov je neúrekom a aj sa k nim dostanem, no na druhej strane je fajn vidieť, že autori o nedostatkoch vedia a už niektoré z nich začali opravovať záplatami, pričom tá prvá sa pozrela na online lobby.

Ešte ale zostanem pri pozitívach. Hra sa môže pochváliť naozaj veľmi širokou podporou periférií, s ktorými ju môžete hrať, pričom podporuje naozaj pekné množstvo rôznych volantov. Hovorím, samozrejme, o PC verzii, no ani na konzolách to nie je najhoršie a mala by podporovať všetky volanty, ktoré pre tie aktuálne oficiálne vyšli. Konzolistov a gamepadových pretekárov poteší fakt, že hra výrazne zlepšila podporu gamepadu a tiež ovládanie s ním je zvládnuté lepšie, no stále je to viac simulácia, takže s gamepadom to nie je úplne ono. A s volantmi tiež súvisí podstatne vylepšená spätná väzba, ktorá je silná, no zároveň veľmi detailná a viete podľa nej presne určiť, čo sa s autom deje a čo by ste mali robiť. Taktiež cítite, keď na kolesá naberiete nečistoty a o rôznych podmienkach počasia ani nehovorím.

Navyše si viete mnoho aspektov spätnej väzby na volante nastaviť podľa seba, rovnako ako si viete nastaviť detailne aj všetky nastavenia a možnosti volantu a pedálov. A to vlastne platí pre celú hru. Už jednotka to možno trochu preháňala a dvojka to robí vlastne len prehľadnejšie, no stále rovnako široko. Nájdete tu totiž tonu rôznych nastavení všetkého možného ešte predtým, než sa pustíte do samotného jazdenia. A nehovorím teraz o nastaveniach grafiky, ktoré sú tiež bohaté, ale len o nastaveniach súvisiacich s jazdou. Rôzne kamery môžu mať rôzne FOV, môžete si nastaviť look to apex, môžete si tiež nastaviť intenzitu trasenia, penalizácie, model poškodenia, obťažnosť a agresivitu súperov, čo a kde má HUD ukazovať a mnoho ďalšieho.

Mnoho z týchto vecí majú aj iné simulačne zamerané racingovky, no Project CARS 2 robí jednu vec, ktorú konkurencia, bohužiaľ, často ignoruje. Každý jeden prvok v týchto všetkých nastaveniach vysvetľuje stručným popisom na strane obrazovky. Nováčikovia možno nevedia, čo dosiahnu zmenou nastavení volantu, no tu je to všetko vysvetlené aj s dôležitými informáciami, pri akých hodnotách sa napríklad otočenie volantom v hre bude rovnať otočeniu volantom v skutočnosti a čo sa stane, ak ich zmeníte. A v prístupnosti ide ešte ďalej.

Detailne si tiež môžete nastaviť auto pred pretekmi podľa toho, čo vás čaká. Vyberiete si konkrétny typ gúm, nastavíte si ich tlak v pneumatikách, tlak bŕzd, prítlak, diferenciál a podobne. Môžete sa hodiny hrabať len v nastaveniach a pre každé auto si vytvoriť množstvo rôznych nastavení pre rôzne príležitosti, lebo však automatika nie je vždy najlepšie riešenie. Ale opäť - nováčikovia by sa v tom stratili. Pred jazdou ale viete spustiť interaktívneho mechanika. Ten je tu len v textovej podobe, ale funguje veľmi dobre. Nájdete problém, napríklad, že vaše auto nejde dobre do zákruty. Mechanik vám vysvetlí, že je to nedotáčavosť a ponúkne možnosti, ako to upraviť. Podobne môžete mať problém s rýchlosťou na rovinkách a tiež vysvetlí, ako to môžete upraviť zmenou prítlaku a tiež to za vás zmení.

Project CARS 2 je tak z tohto pohľadu ideálnym titulom pre všetkých, ktorí by radi nazreli do simulačných vôd a nemajú s týmto žánrom ešte veľa skúseností. Hra je naozaj otvorená a veľmi priateľská a neviem si predstaviť situáciu, v ktorej by sa v nej niekto po pár chvíľach nevyznal a nevedel si sám pomôcť zmenou niektorých nastavení. Potom už len musíte myslieť na to, že ak si upravíte prítlak, neodrazí sa to len na rovinkách, ale aj pri brzdení a tým pádom musíte buď zmeniť štýl jazdy, alebo sa trošku viac pohráte s nastaveniami. Dokonca aj všetky menu sú štruktúrované viac intuitívne, nechýbajú detailné opisy pravidiel, no ani štatistiky vás a ďalších jazdcov.

Zmien sa dočkala aj pretekárska kariéra, ktorá v jednotke mnohým hráčom príliš nevoňala, no nakoniec to až také zlepšenie nie je. Áno, je skutočne rozsiahla. Čaká vás celkovo 29 šampioniátov v šiestich triedach, pričom si vyberiete, kde začnete. A nemusíte ísť od motokár, pokojne môžete začať neskôr, napríklad Formulou Renault, Clio Cupom či inými kategóriami. Kariéra je však stále veľmi limitujúca a ak si vyberiete šampionát, musíte ho dohrať aj keď sa skladá z niekoľkých menších a nemáte medzi nimi možnosť zahrať si niečo iné. Čo je škoda. Osobne som kariéru začínal 3x, lebo som sa 2x dostal do bodu, kde ma už aktuálne nebavila trieda, ktorú som ešte musel hrať, no chcel som vyskúšať niečo iné.

Jedinou možnosťou oddychu od časom trochu fádnych kariérnych pretekov sú špeciálne eventy, na ktoré postupne dostávate pozvánky. Víťazstvá vám zabezpečia pozvánku do piatich kategórií Invitational eventov, ktoré majú rôzne témy. Napríklad sú to historické preteky, hyperautá a podobne. Okrem toho je tu aj 14 výrobcov, ktorí vás môžu pozvať na špeciálne eventy vtedy, keď v kariére s ich autami odjazdíte dostatočný počet pretekov. Za odmeny vám tak ponúknu niečo špeciálne, napríklad rallycross na ľade, parádnu jazdu po Azúrovom pobreží a podobne.

Škoda je len tej kariéry, ktorá naozaj nie je taká slobodná, ako ju autori prezentovali. A pritom by ste určite radi splnili všetkých 8 kariérnych cieľov, no podobne striktné kariérne režimy sa už dnes nenosia. Kariéra má vlastne nastavenia, kde si tiež viete samostatne nastaviť umelú inteligenciu, dĺžku kvalifikácie, či chcete zavádzacie kolo a tiež si môžete nastaviť aj dĺžku samotných pretekov, aby ste nechali vyniknúť nový systém Live Track 3.0. To je systém, ktorý v reálnom čase mení podmienky na trati. Jej teplota, prípadne povrch sa tak menia a podľa toho aj jazda. Trať napríklad postupne schne, tým sa mení váš grip a podobne. No aby ste to vedeli oceniť, naozaj potrebujete jazdiť trošku dlhšie.

Celkovo patria efekty počasia medzi to najlepšie, čo hra ponúka. Počasie a aj denná doba sú dynamické, takže môžete začať pri mrakoch a západe, no skončíte v tme na totálne zaliatej trati. Celkom pekne to funguje so snehom, ktorý sa môže zmeniť na čľapkanicu, ktorá ale predstavuje peklo pre jazdcov. Trošku škoda, že čo sa týka autenticity, tak hra má svoje chyby a zrazu môže snežiť na celoročne slnečnej americkej trati. To všetko navyše sťažuje podmienky, len mám dojem, že zvlášť s ľadom autori trošku príliš tlačili na pílu, aby jazdu na ňom spravili čo najnáročnejšiu a naozaj neodporúčam nastavenie pri jazde na snehu/ľade nechávať na automatiku.

A keď už hovorím o podmienkach, samostatnou kategóriou je umelá inteligencia a jej správanie za rôznych podmienok. Bez preháňania je totiž umelá inteligencia to najhoršie, čo v hre nájdete. Je príliš strojová, ide si ideálnu stopu, nereaguje na zmeny na trati a ak napríklad pred autom s lepšou akceleráciou je na štartovom poli auto s pomalšou akceleráciou, môžete si byť istí, že vždy to zadné narazí do toho predného. Kvôli podobne hlúpym momentom kolízie nie sú nezvyčajné a pri ováloch zabolia. AI je taktiež veľmi nekonzistentná. V kvalifikácii vás odsunie na zadné pozície, v pretekoch je zrazu o pár sekúnd pomalšia. A zjavne nevie jazdiť na vode, kde je AI neuveriteľne pomalá, zato na snehu si ide ideálnu stopu ako za krásneho slnečného dňa. Raz je frustrujúca, o chvíľu na to zas až komicky pomalá, stále však agresívna, až som sa občas divil, že do mňa pri predbiehaní z okna niekto nestrieľa. Dokonca budete mať dojem, že podvádza počas kvalifikácií, keď ste vy v boxoch. A to všetko budí len zlý dojem.

V kariére sa s AI musíte trápiť, no mimo nej to je o inom. Môžete sa pustiť do časoviek, tréningov, rýchlych pretekov. Obľúbil som si špeciálne komunitné eventy, kde dokážete stráviť hodiny v snahe predbehnúť niekoho v rebríčku na danej trati v konkrétnom aute a za daných podmienok, z čoho si nedokážete nič zmeniť. Je tu dokonca aj esport sekcia, kde sa dozviete viac o hre v tomto ohľade. A nechýba tu online multiplayer, ktorý funguje na základe lobby, ktoré zakladajú hráči a ostatní sa do nich môžu pripájať, čo už funguje obstojne. Pri každej miestnosti si môžete pozrieť podmienky, trať, autá a iné dôležité detaily. Údaje o hráčoch nesie licencia, ktorá predstavuje váš online profil, pričom reflektuje váš skill a aj to, či ste hovädo, čo do každého vletí v zákrute. Takto sa vám môžu hráči v online hre vyhnúť. Browser je prehľadný, no možno by to ešte chcelo len rýchlu jazdu, ak si chcete len tak zajazdiť na pár chvíľ. Určite ale chýba delená obrazovka.

Keď v roku 2015 vyšla prvá časť, zvlášť na PC z nej padali sánky, lebo táto verzia bolo niečo krásne, hlavne čo sa týka kvality modelov áut. Tie boli bezkonkurenčné. Doba však pokročila a Slightly Mad síce pokročili tiež, no už to ten efekt nevyvolá. Grafika dvojky je pekná, o tom niet pochýb, no už tam chýba ten wau efekt. Stále v hre uvidíte parádne autá a niektoré scenérie sú úžasné aj vďaka počasiu, no okolie tratí je fádne a občas narazíte na nejaké doskakovanie objektov alebo textúr. Vizuálne je obstojne zvládnutý aj model poškodenia, ktorý taktiež môže ovplyvniť jazdné vlastnosti auta, ak si ho zapnete. Tu sú však limitujúce licencie, ktoré pravdepodobne nedovolia autá rozbíjať úplne realisticky.