Ktoré hry nás vydesili najviac?

Či už si chodíte uctievať pamiatku svojich zosnulých blízkych, alebo ste včerajšok strávili na párty s priateľmi v kostýmoch, jednu vec ste si v hernom svete určite všimli. Podobne ako filmy, aj hry posledné roky v tomto období žijú duchmi, horormi a strachom. Počas minulých rokov sme vám dávali rôzne tipy a predstavili rebríčky hororových, duchárskych a iných podobných hier. Dnes sme si pre vás vymysleli niečo iné a predstavíme vám hry, ktoré nás, redaktorov SECTORu, vydesili najviac počas našej hráčskej kariéry.

Tanya:

Je veľa hier, ktoré vás donútia nadskočiť zo sedadla, prípadne sa v nich na vás valia hordy odpudivých príšer, no k žiadnej z nich sa nevraciam tak často ako k Vampire: The Masquerade - Bloodlines, ktorá má pre mňa neprekonanú hutnú atmosféru. Pasáže v opustenom panstve, nemocnici či dome, v ktorom sa natáčajú snuff filmy, pre mňa ostanú nezabudnuteľné. Mám také pravidlo, že túto hru nikdy nehrám za denného svetla, aby bola upírska atmosféra dokonalá.

Francis:

Nie som veľkým fanúšikom hororových hier, kde musíte len utekať a skrývať sa. Ak už sa mám pri hraní báť, tak aspoň s páčidlom v ruke, ktorým viem monštrá umlátiť. Najviac ma svojou atmosférou pohltil prvý Dead Space - na chladné kovové koridory vesmírnej lode a vo ventilačnej šachte ukrytý desivý hnus, ktorý býval kedysi členom posádky, nikdy nezabudnem.

Possol:

Svojho času si ma svojou nápaditosťou a spracovaním získala Amnesia: The Dark Descent od švédskych vývojárov zo štúdia Frictional Games. Atmosféra by sa v tej hre dala krájať a boli príjemne spojené strašidelné pasáže s tými pokojnejšími. Dosť spravilo aj hranie z prvej osoby a objavovanie neznámeho prostredia.

Play3man:

Určite to bol prvý Outlast. Hra v čase vydania spravila poriadny rozruch a myslím si, že právom. Chýbajúci súbojový systém vedel celú atmosféru ešte vystupňovať. Najmä ak ste si hru zapli v noci s poriadnym zvukom.

Korec:

Poriadny strach mi nahnal kedysi F.E.A.R., keď som ho prvý raz hral na X360 a domácom kine, niektoré tmavé pasáže vedeli vyraziť dych a zvuk ma dorazil. Z dávnejších čias to boli hororové adventúry ako Gabriel Knight a naposledy asi Resident Evil 7 na PlayStation VR - to nie je veľmi príjemná hra o polnoci s helmou na hlave.

Pinkie:

Hra ktorá ma najviac vydesila? Jednoznačne, bez debaty a bez zaváhania prvý Project Zero na PS 2, hra, ktorá bola natoľko strašidelná, že vlastne vôbec nebolo zábavné ju hrať. Japonci sú šialenci a Fatal Frame, respektíve Project Zero, je toho dôkazom. Pomalá ťaživá atmosféra, všetky mysliteľné hororové klišé a predsa to fungovalo a funguje unikátnym spôsobom. Nazdávam sa, že preto, že človek tam má namiesto zbrane fotoaparát, duchovia sa nelikvidujú, ale fotia, taká vlastne blbosť, ale ten psychologický efekt bol neuveriteľný.

UNI:

Mám rád hry, pri ktorých mi behajú zimomriavky po chrbte. Príjemne strašidelnou vecičkou, ktorá mi utkvela v pamäti, je Outlast. Už preto, že hlavná postava musí čeliť nočnej more v ústave bez zbraní, len s kamerou s nočným videním. Dvojka ma už ale až  tak veľmi nechytila. Alien Isolation bol pre mňa lákavý aj vďaka môjmu obľúbenému votrelcovi. Okrem toho mám rád sériu Silent Hill a ságu Resident Evil, ktorá tento rok priniesla atypickú, ale krásne desivú sedmičku. A nesmiem zabudnúť na System Shock 2, ktorý má tiež svoje špecifické momenty, kedy je hráčovi poriadne úzko.

Rolan: