Vrtuľníky sa vo videohrách objavujú hlavne ako doplnok vojenskej či záchranárskej techniky, ale stretli sme sa už aj so simulátormi zameranými práve na let na týchto strojoch. Heliborne je arkádová záležitosť orientovaná na multiplayer, ale láka aj slušnou zostavou helikoptér s rozsahom od päťdesiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. S radosťou sme sa vzniesli do vzduchu.

Pri spustení hry vás privíta strohá voľba európskeho alebo amerického serveru, prípadne aj offline režimu. Pre niektorých hráčov bude plusom výber českej lokalizácie. Menu hry svojím dizajnom priveľmi pripomína World of Tanks a jeho odnože, čo môžeme považovať skôr za negatívum. Tvorcovia mohli prejaviť trochu viac kreativity a aspoň vizuálne odlíšiť lobby, úpravy strojov v hangári  a strom s obligátnym odomykaním nových helikoptér. Manažment pred vstupom na bojisko sa skutočne zásadne nelíši od konkurencie, ktorá nám už v podobnom duchu naservírovala prakticky všetko, od pomínaných tankov a lietadiel, až po vesmírne lode. World of Tanks, Warplanes, Warships, War Thunder, Star Conflict - je toho už dosť veľa a hoci sa mení funkcia a prostredie strojov, prípadne sú zmixované, príliš veľká podobnosť bije do očí a začína byť únavná. Našťastie Heliborne má aj svoje špecifické prvky, hoci do tejto vojnovej rodinky určite zapadne.

Skôr ako poletíte v ústrety nepriateľom, je vhodné zoznámiť sa so svojimi prvými vrtuľníkmi a vyskúšať si ich počas tréningu po výbere v hangári. Do boja nenastupujete s jedným, ale hneď tromi helikoptérami. Eskadry môžete tvoriť z odomknutých strojov podľa zvolenej krajiny (USA alebo Rusko) a generácie, čo zodpovedá určitému historickému obdobiu. Vrtuľníky sa rozdeľujú na prieskumné, transportné a bojové, pričom niektoré funkcie sa čiastočne prelínajú. Napríklad aj niektoré bojové stroje môžu prevážať pechotu, hoci to v ich prípade predstavuje len niekoľko mužov. Eskadry môžete editovať, čo okrem výmeny jednotlivých helikoptér znamená aj možnosť úpravy ich výzbroje, vojakov, obranných prostriedkov a kamufláže. Môžete si vybrať iný druh rakiet, nahradiť bežných ozbrojencov mužmi s protilietadlovým alebo protitankovýmii strelami, prípadne mínometmi, ktoré potom navádza prieskumný vrtuľník. Obranu predstavujú svetlice proti navádzaným strelám a strelci pri dverách, ktorí pália automaticky, keď spozorujú nepriateľov.

Pôvodná kamufláž zodpovedá prirodzenému prostrediu a môžete ju pri editácii nahradiť napríklad aj slovenskou a českou variáciou - tá je však dostupná len vo forme plateného DLC. Kamufláž je ale, chvalabohu, jedinou súčasťou hry, za ktorú si musíte priplácať. Nemá vplyv na účinok vrtuľníkov v boji, takže to nie je Pay2Win a všetko dôležité si viete odomknúť skúsenosťami reprezentovanými hviezdičkami, ktoré získavate za úspechy v boji. Hviezdičky zúročíte v slušne rozvetvenom strome s progresom - jeden je pre americké a druhý pre ruské jednotky a každý obsahuje bezmála 30 vrtuľníkov. Po odomknutí novej helikoptéry môžete ďalšie hviezdičky obetovať na sprístupnenie lepších zbraní  alebo zvažovať nákup niektorého pokročilého stroja. Na rozdiel od konkurenčných titulov sa dokážete dostať k najlepším kúskom zaradeným do štvrtej generácie už v priebehu jedného či dvoch dní. Samozrejme, záleží aj na tom, ako často a dobre hráte.

Konečne ste pripravení na bitky a môžete si buď vytvoriť vlastné, alebo sa pridať k iným hráčom. Hra obsahuje aj sólo režim, ktorý však nie je riešený práve ideálne a mňa osobne od hry skôr odrádzal. Popri náhodných bitkách to predstavuje aj krátke kampane s hŕstkou misií za obidve strany. Tie sú však dosť nezáživné, no hlavne majú prísny časový limit. Takže minimálne pri prvých pokusoch v novom prostredí prehráte už preto, že sa počas daných desiatich minút nestihnete ani poriadne zorientovať. Radšej rovno zabudnite na „singláč" a pustite sa do multiplayeru.

Hráči v Heliborne výrazne preferujú kooperatívne boje. V nich si môžu nastaviť jednu zo štyroch obťažností, počet spolupracujúcich hráčov (maximálne štyria), podmienky výhry (splniť  5, 12,10 úloh alebo dosiahnuť konečné víťazstvo) a koľko ich môže prebiehať súčasne (1-6), plus  bežný alebo hardcore režim. Úlohy motivujú tím počas boja a vyžadujú obsadzovanie konkrétnych pristávacích zón, ale aj ich ochranu pred pozemnými útokmi, doplňovanie posádky protileteckých zbraní a bunkrov alebo ochranu a zabezpečenie konvoja, ktorý mieri do nepriateľskej oblasti. Ak je podmienkou konečné víťazstvo, jednoducho treba obsadiť všetky pristávacie zóny a eliminovať náhodne umiestnené armády nepriateľa.

V kooperácii sa bojuje iba proti AI, ktorá disponuje výlučne pozemnými zložkami a nemá žiadnu leteckú podporu. Avšak útoky zo zeme môžu s vaším vrtuľníkom spraviť krátky proces a nesmiete ich podceňovať. Aj umelá inteligencia má svoje ciele, ktoré plní - v podstate ak nestihnete dokončiť nejaké zadanie v istom časovom limite, berie sa to ako úspešne zavŕšená misia protivníka. Ak zlyháte príliš často, nepriateľ dosiahne stanovený počet splnených úloh a zvíťazí. Klasický režim s verzus multiplayerom vyžaduje obsadzovanie pristávacích zón a dominantnejší tím hráčov po vypršaní časového limitu (spravidla hodina) víťazí. Tu už však vo vzduchu poletujú aj vrtuľníky vašich spoluhráčov aj protihráčov, takže je tu viac akcie aj letecké súboje.

Spoločným znakom kooperácie aj verzus multiplayeru je systém používania vrtuľníkov a obsadzovanie zón. A vždy sa jedná o bitky, ktoré vyžadujú eskadru z určitej generácie. Ak ju nemáte, musíte si  odomknúť vyspelejšie vrtuľníky a vytvoriť nové eskadry, inak smiete bojovať len v bitkách s prvou či druhou generáciou. A spolu s tým sa sprístupnia aj nové mapy. Nie je ich až tak veľa, ale minimálne spočiatku postačia, i keď do budúcnosti určite očakávame prírastky. Každopádne zažijete letecké bitky vo Vietname, v Kosove na Balkáne a Afganistane.

Do bitiek vždy vstupujete s vašou trojčlennou eskadrou, pričom si vyberiete jeden vrtuľník, s ktorým vzlietnete zo svojej domovskej základne. Počas letu si môžete prepínať zbrane a používať guľomety a rakety na pozemné aj letecké ciele. Niekedy máte aj svetlice, automatických guľometčíkov pri dverách, prípadne ďalšie doplnky.  Pozemné ciele s výnimkou tankov a obranných AA veží je veľmi ťažké spozorovať. Pechotu často ukrytú v hustom lese alebo na kopcoch neraz odhalíte len vtedy, keď po vás páli a vidíte strely. Ak ste dostatočne blízko, je označená modrými bodmi. Veľkou pomocou je však ďalekohľad prieskumného vrtuľníka, ktorý všetkým spoluhráčom odhalí polohu nepriateľov v okolí.

Obvyklý postup je zneškodnenie obrancov nepriateľskej základne a následne pokus o ovládnutie tejto zóny. To dosiahnete vysadením pechoty po pristátí na určenom bode. Muži vyskáču von automaticky, pribehnú k obranným systémom a zabezpečia oblasť. Ak váš vrtuľník nemá na palube pešiakov, zónu môže vyčistiť, ale nie obsadiť. V prípade transportného stroja, z ktorého už vyskákali vojaci, môže letieť na domovské letisko, kde okrem opravy a doplnenia výzbroje aj nastúpia na palubu nové posily. Špeciálnou kategóriou pechoty sú už spomínaní vojaci s raketometmi a mínometmi, ktorých môžete vysadiť kdekoľvek v teréne. Takto zabezpečíte prístupové miesta k základniam alebo pripravíte protihráčom nepríjemné prekvapenie v podobe AA striel, ktoré vaši muži samostatne použijú.

Ak vás zostrelia nepriatelia alebo, nebodaj, havarujete pri pristávaní či nepodarenom manévrovaní vo vzduchu,  môžete si prepnúť ďalší z vrtuľníkov zo svojej eskadry na domovskej základni. To môžete urobiť aj pri dobrovoľnom návrate kvôli údržbe. Bez obáv môžete prísť aj o všetky tri helikoptéry - tým pre vás hra nekončí. Každý stroj sa totiž automaticky začne opravovať, čiže v najhoršom prípade musíte pár minút čakať, kým je vrtuľník, s ktorým chcete pokračovať v boji, znovu pripravený na let. Je to fajn, pretože na rozdiel od niektorých iných multiplayerových hier pre vás po úmrtí boj nekončí a nemusíte (ale môžete) len pasívne pozorovať výkony vašich spolubojovníkov. Navyše vzhľadom na nižší počet hráčov aj primerane veľké mapy, na ktorých zbytočne nelietate cez hluché územia, je permanentné oživovanie až do momentu konečného víťazstva či prehry určite plusom. Na mape je totiž stále živo a každú chvíľu na niekoho natrafíte.

Grafika hry nie je najhoršia, i keď puritáni tam určite nejaké nedostatky nájdu. Krajina je dobre spracovaná z výšky a aj keď ju vidíte zblízka, napríklad pri pristávaní. Tesne nad vodou vidíte vlny na vode rozrážanej  energiou rotujúcej vrtule. Vrtuľníky vyzerajú dobre a pri základnom pohľade ich sledujete odzadu, z pohľadu tretej osoby, ale môžete si ich vo vzduchu aj pekne natočiť a poobzerať zo strán. Okrem toho si môžete prepnúť pohľad prvej osoby, pri ktorom sa lepšie mieri na ciele. Lenže stále treba myslieť aj na to, aby ste mali pod kontrolou letovú dráhu a polohu stroja. Poškodené helikoptéry horia a môžete nad nimi stratiť kontrolu. Zásahy spozorujete aj vďaka zobrazeniu guliek, ktoré vám prestrelili sklo, čo je však dočasné, aby ste mali stále dobrý výhľad. Samotné prostredie sa deštrukciou nemení a pomerne benevolentný je aj let nízko nad zemou, kedy nemusíte havarovať ani pri zachytení stromu či letmom kontakte s nejakým objektom. Avšak ak zachytíte káble na stĺpoch s vedením (po vzore amatérskych pilotov SR), spravidla havarujete.