Upokojte sa, zhlboka dýchajte. Viete, kde ste? Pamätáte sa, ako ste sa sem dostali? Spomínate si, že ste si pred chvíľu nasadili na hlavu VR headset a od toho momentu už netušíte, kým ste. Nebezpečne blízko vašej tváre je muž, ktorý sa vás snaží upokojiť a kladie vám otázky, na ktoré nepoznáte odpoveď. Zachovať pokoj je o to ťažšie, že ste pripútaní k vozíčku. Znova si pripomeniete, že toto je len virtuálna realita a v rukách stále držíte ovládač. Ste skutočne pripravení zoznámiť sa nielen s vnútornými démonmi?

V hre The Inpatient vstupujete do sanatória v Blackwood Pines a už o chvíľu sa presvedčíte, či to bol naozaj dobrý nápad. Nemocničné prostredie nejednému človeku naháňa hrôzu, tak prečo by sme sa dobrovoľne rozhodli podstúpiť virtuálnu psychiatrickú liečbu? Hlavnou motiváciou je rozlúštenie záhady, ktorá sa na Blackwood Pines viaže. Toto miesto nám spôsobovalo zimomriavky v titule Until Dawn a v The Inpatient sa vrátime v čase do jednej z kľúčových lokalít príbehu. 

Nachádzate sa v slabo osvetlenej miestnosti spolu s personálom sanatória a lekár pred vami stále čaká na odpovede. Jednu z dvoch možností môžete zvoliť na ovládači, alebo ju vysloviť pomocou hlasových povelov. Niektoré z vašich odpovedí spôsobia známy efekt motýlích krídel, ktorý sme si v praxi mohli vyskúšať v Until Dawn. Ovplyvniteľnosť príbehu prostredníctvom občas nenápadných, no zásadných rozhodnutí patrí medzi hlavné devízy pôvodnej hry a rovnako aj prequel ponúka niekoľko momentov, v ktorých sa pohráte s osudom.

Najprv však musíte zistiť, kto vlastne ste a prečo sa lekári tak boja o vaše psychické zdravie. Ako pacient spútaný pásmi nemáte veľa práv a natíska sa vám otázka, či vám v tomto ústave chcú naozaj pomôcť. Tento psychologický horor otestuje vaše mentálne zdravie a miera nepríjemných pocitov z hry bude závisieť od toho, ako veľmi si jej obsah pustíte do mysle. Najväčším strašiakom nie sú klasické „ľakacie“ momenty, ale skôr paranoidné pocity, ktoré hra často vyvoláva.

Atmosféra opustenej liečebne dokáže popustiť uzdu vašej fantázii a rôzne bludy pochádzajúce zo scenáru autorov, ale aj vašej vlastnej mysle, sa pohrajú s vaším duševným stavom. Na pomyselné steny vašej nočnej mory však narazíte vďaka limitom Playstation VR. Kým v titule Until Dawn: Rush of Blood vás vývojári zo Supermassive Games posadili do vozíka a púšťali na vás príšery, v The Inpatient dávajú možnosť kráčať a objavovať najtemnejšie kúty sanatória.

Vaše kroky však budú mimoriadne pomalé a otáčanie vašej postavy trhané, aby vám hra nespôsobila vo VR nevoľnosť. Headset a ovládač v ruke vás tak úspešne uzemnia a pocit nebezpečenstva sa stráca. Veď čo vám môže ublížiť, keď nedokážete reálne bežať, ani sa len plynule otáčať? Hra má veľmi pomalé tempo a aj napriek tomu, že dokážete kráčať, nezbavíte sa pocitu, že vás pokojne mohli celú hernú dobu voziť na vozíčku. V hre nie je možné stratiť sa a váš postup je pevne nalinkovaný. Je len zopár momentov, v ktorých sa môžete vychýliť z cesty a hra ich považuje za kľúčové momenty, ktoré majú dopad na príbeh.

Detailnejšie skúmanie okolia sa oplatí iba kvôli zbieraniu spomienok, ktoré vám pomôžu odhaliť vašu minulosť. Hra väčšinu času limituje vašu zvedavosť temnotou, ktorá síce podtrhuje atmosféru, ale aj maskuje nedostatky. Kým postavy sú v hre mimoriadne detailné a realistické, prostredie pôsobí rozmazane a jednotvárne a stráca sa všetko čaro obdobia 50. rokov 20. storočia. Nakúkanie do okien izieb pacientov neponúkne nič šokujúce, čo by spôsobovalo zimomriavky a pri priblížení sa k stenám sa vám pred očami objaví čierňava. Na druhej strane sa hra môže popýšiť vynikajúcou zvukovou stránkou, ktorá dá vašim paranoidným stavom ďalší rozmer.

Obmedzené možnosti technológie Playstation VR spôsobia, že The Inpatient pôsobí ako jazda s možnosťou ísť doľava, doprava alebo stáť a nič nerobiť. Všetko to stihnete behom dvoch až troch hodín, čo je skutočne krátka herná doba. Útechou by mala byť znovuhrateľnosť v snahe preskúmať všetky možnosti príbehu. Ten hráčom nie je podsúvaný primitívnym explikatívnym spôsobom a ponúka priestor na interpretáciu, pričom niektoré otázky stále ostávajú nezodpovedané. Horšie sú na tom postavy, ktoré nemajú dostatok priestoru na to, aby ste si k nim vytvorili akýkoľvek citový vzťah. Z hľadiska príbehu nie je dobrý nápad hrať The Inpatient pred Until Dawn, pretože sa tak hráči môžu ochudobniť o dôležitý príbehový zvrat v pôvodnej hre.

Jedným z hlavných ťahákov hry je spomínaný efekt motýlích krídel, kedy vaše rozhodnutia dokážu ovplyvniť príbeh. Už po druhom dohraní hry zistíte, že tých zásadných rozhodnutí tam tak veľa nebolo a mnohé z nich mali minimálny dopad. Tak ako v pôvodnej hre, aj tu máte šancu zachrániť niekoľko postáv pred smrťou, prípade ich ako správny zberateľ trofejí všetky necháte umrieť, aby ste dosiahli ten najhorší koniec. Mnohé z týchto „motýlích“ rozhodnutí však spätne vôbec nepôsobia zásadne, čím sa stráca miera interaktivity. Rozhodnutia v dialógoch sú viac-menej čiernobiele a môžete predvídať, ako budú na postavy pôsobiť.

Na poli hororov pre virtuálnu realitu má The Inpatient ešte stále čo dobiehať oproti konkurencii, ako je napríklad Resident Evil 7: Biohazard, ktorý núti ľudí zo strachu dávať dole headsety. Prequel Until Dawn však nechce, aby ste skákali zo stoličky, stavia skôr na atmosfére, ktorá je podkladom pre vašu vlastnú fantáziu. Tie najhoršie príšery sú totiž také, ktoré pochádzajú z vašej vlastnej mysle a The Inpatient vás pomaly nechá pocítiť, čo je to úpadok duševného zdravia. Tempo skúmania desivého ústavu a ľudskej psyché je však také bolestivo pomalé, že vám chýba akýkoľvek adrenalín z pocitu nebezpečenstva.

Neprívetivé ovládanie a osekaný obsah zničil potenciál, ktorý hra mala. Autori sa nám snažia ponúknuť príbehovo pútavú hru, no rozhodli sa ísť tou jednoduchou cestou, kedy je hráč viac pozorovateľom ako hybnou silou. Namiesto toho, aby sa vývojári postavili k VR zodpovedne, ponúkli ďalšiu veľmi pomalú jazdu, ktorá sa vezie na popularite tejto technologickej hračky. Spolu s mimoriadne krátkou hernou dobou v rozmedzí dvoch až troch hodín The Inpatient v konečnom dôsledku pripomína viac demoverziu Until Dawn pre VR ako plnohodnotnú hru.