Vo VR som už hral naozaj rôzne žánre - akcie, adventúry, racingy, vesmírne simulátory, dokonca aj jednu stratégiu. Stále je to neprebádané teritórium, a tak to vývojári hier skúšajú so všeličím. Niektoré žánre sa do virtuálnej reality hodia viac, iné zas menej. A jeden, v ktorom sa môže skrývať až prekvapivo veľký potenciál, je zároveň takým, na ktorý ste už možno v posledných rokoch aj zabudli. On-rails prestrelky dnes nepatria medzi najpopulárnejšie žánre a skôr sa z trhu vytrácajú. Práve vďaka VR však môžu chytiť druhý dych a snažia sa to ukázať Supermassive Games vo svojom spin-offe Until Dawn: Rush of Blood.

Takéto akcie dnes už príliš nevidno, keďže v oblasti bežného hrania ich môžeme považovať za prežitok. Tu a tam sa ešte nejaká v posledných rokoch objavila, no musela skutočne bojovať o to, aby zaujala. V minulosti však bodovali najmä na rôznych automatoch, ako predviedla Sega napríklad v sériách Virtua Cop a House of The Dead. Sú síce skôr pasívne, no preveria váš postreh a pohotovosť. A presne o tom istom je aj tento počin. Len navyše chce, aby ste sa pri hraní občas „pototo" až za ušami.

Rush of Blood berie on-rails žáner doslovne. Zoberie vás na extrémnu jazdu až priamo do pekla. Zavítate do zábavného parku, ktorý ale zábavu mení za šialených klaunov, zombíkov, vrahov a iné monštrá, s ktorými sa budete musieť popasovať počas toho, keď sedíte v jednom z vozíkov na horskej dráhe. Hrali ste pôvodný Until Dawn a neviete, čo má so spin-offom spoločné? To vám možno nebude zrejmé ani po prejdení hry. Niekoľko odkazov a súvislostí tu síce je, no aj tak ich na hlavnú hru nebudete vedieť dosť dobre napojiť.

Hlavnú postavu ale veľmi dobre poznáte, aj keď ju nikdy nevidíte. Na celý herný svet totiž nazeráte jej očami. Je to Josh z pôvodnej hry a do jeho rúk beriete zbrane na tejto šialenej jazde. Tú môžete považovať za introspekciu, ktorá vám predstavuje, čo sa mohlo diať v jeho hlave. Avšak neviete kedy, keďže jeden z pôvodných koncov Until Dawn sa pre neho nevyvinul práve šťastne. Navyše do hry vstupuje zaujímavá postava psychiatra/principála, ktorého stvárnil Larry Fessenden (v pôvodnej hre sa objavil tiež, ale v inej úlohe), ktorý vás týmto peklom prevedie, ale aj on otvára viac otázok ako odpovedí.

Na scénu prídu v kratučkých úryvkoch aj ďalšie postavy z pôvodnej hry a najmä Joshove sestry, pričom nechýba ani zabijak či známe monštrá. Ak si ale myslíte, že vám o hre prezradia niečo viac, mýlite sa. A je to škoda, keďže príbeh je tu naozaj slabší a menej uspokojivý. Aby ste z neho niečo dostali, musíte hru prejsť na Psychotic obťažnosti. Vtedy dostanete o pár sekúnd naviac, ktoré vám povedia, čo sa s Joshom stalo a kedy sa mohla Rush of Blood odohrať.

Ale on-rails akcie neboli nikdy o príbehu, pričom táto to len potvrdzuje. V Joshovej koži prežijete sedem hrôzostrašných jázd, ktoré predstavujú sedem krátkych príbehov, a zároveň sedem unikátnych prostredí, ktoré vychádzajú zo známych hororových stereotypov. Rovnako ako pôvodný Until Dawn aj Rush of Blood sa tak dosť vymedzuje voči hernému publiku. V prípade pôvodnej hry som písal, že by mohla zbierať širokú škálu hodnotení a každý by mal pravdu. Záleží vo veľkej miere na tom, aký je váš vzťah k hororom so všetkým dobrým aj zlým, čo so sebou ich tradičné trópy prinášajú. A rovnaké je to teraz.

Tieto kapitoly predstavujú všetko, čo nám žáner hororu za roky svojej existencie priniesol v knihách, obrazoch, filmoch aj hrách. Nechýbajú tak klišé, no ani typická béčková atmosféra slasheru či zombíci vyliezajúci z hrobov a pekelníci. Milovníci žánru si tu nájdu všetko. A to všetko budú kropiť olovom z dvojice zbraní, ktoré držia v rukách. Ak ste teda nad hrou rozmýšľali, toto je moment, kedy sa vaše rozhodnutie láme na jednu alebo druhú stranu. Máte radi horory a rýchlu bezmyšlienkovitú akciu? Ak ste na obe otázky odpovedali kladne, hra je pre vás ideálna a čítajte ďalej. Ak len na jednu, možno vás ešte niečím presvedčí. Keďže je ale hra čírou esenciou oboch, ak ich v láske nemáte, príliš vás nezaujme.

Streľba je súčasť celého herného zážitku. Ak si hru chcete skutočne užiť, musia sa vám niekde doma povaľovať dva Move ovládače. S dualshockom totiž mierite obomi zbraňami súčasne, ale s Move ovládačmi každý predstavuje samostatnú zbraň, vďaka čomu sa do akcie lepšie ponoríte. Výsledkom je väčšia porcia zábavy a aj efektnejšie a presnejšie mierenie. Narazíte totiž na chvíle, keď sa na vás nebezpečenstvo bude hrnúť z každej strany a vtedy sa hodí mať obe ruky „voľné“.

Je tu však jeden nedostatok. V hre si musíte ovládanie dobre nakalibrovať. Pohybom hlavy sa tam obzeráte, ovládačmi mierite. To je všetko. O pohyb a zastavenia na tých správnych miestach sa postará hra sama. Ak s hrou ale strávite viac času na jedno posedenie, môže sa ovládanie Move ovládačmi trošku rozkalibrovať a začne byť nepresné. Hra je taktiež citlivá na vašu polohu a keďže ste vo VR, môže sa stať, že sa v skutočnom svete trošku poposúvate. A zrazu len vidíte, že máte nepresnú mušku. A verte mi, že ak vás hra chytí, radi v nej na jedno posedenie strávite viac času, možno ju aj celú prejdete.

Hra totiž veľmi dobre eliminuje nevoľnosť a rôzne podobné prejavy. Nemôžem hovoriť za všetkých, no v tomto prípade do hry vkĺznete pomaly, čo možno aj samo pomáha k tomu, aby ste si na ňu zvykli. Je skutočne silne sugestívna a o to viac vás vie vydesiť. Navyše v nej jazdíte na horskej dráhe a k tomu patria krkolomné zákruty, obraty a všeličo možné. Pri takom parádnom zjazde sa možno niekomu zdvihne trochu žalúdok, no nie je to nič strašné.

V hre postupne upadáte hlbšie do šialenstva hlavnej postavy, takže pred vás predstupujú čoraz podivnejšie príšery. Postupne sa ale zlepšuje aj váš arzenál. Základné pištole meníte za brokovnice, kolty, malé SMG či dokonca svetlice. Musíte ich ale v prostredí nájsť a získať tým, že ich trafíte. V každej ruke môžete mať inú zbraň a musíte si dobre rozmyslieť, na koho akú použijete. Okrem nepriateľov si skóre môžete zvyšovať aj ničením terčov, ktorých je tu ešte viac ako protivníkov, aby ste stále držali násobič skóre čo najvyššie. A musíte hľadať aj skrytých panákov porozhadzovaných po leveloch.

Menším problémom môže byť schematizmus, ktorý je pre hru charakteristický. Sedmička levelov ide podľa vytýčenej trasy v každom jednom prípade. Každý level je tak v zásade veľmi podobný tým ostatným. Čaká vás úvod, ktorý naznačí tému a hlavného nepriateľa, rýchla jazda po trati s niekoľkými terčmi, spomalenie a prvá vlna nepriateľov, zase jazda s efektnou „ľakačkou", zastavenie a niekoľko vĺn nepriateľov. V závere sa navyše musíte popasovať s bossom, ktorého vám level naznačil v úvode. Tu a tam nájdete skryté úseky a môžete si na niektorých miestach vyberať aj z viacerých dráh na križovatke, ktoré vás prevedú inými časťami levelov.

To samo osebe nie je zlé. Síce to zamrzí, no stále sa pri hre bavíte a nestihnete sa nudiť. Len tie ľakavé momenty sa stanú trošku príliš predvídateľné, takže si už časom nemusíte tak často kontrolovať spodky. Nestihnete sa však nudiť tak trochu aj vďaka tomu, že je hra pomerne krátka. Možno ani nie za 2 hodiny ju budete mať celú za sebou a aj keď tu vďaka križovatkám a vyšším úrovniam náročnosti je nejaká znovuhrateľnosť, stále je to veľmi málo a chceli by ste viac.

Priznám sa, že mám slabosť na horory aj na on-rails akcie. Aj preto ma Until Dawn: Rush of Blood nielen potešil, ale aj bavil. Je to jazda, ktorú si užijete, aj keď to nie je nič prelomové. Svoju úlohu plní dobre a fanúšikov si nájde. Má však aj svoje nedostatky, ktoré ju ťahajú dole. Rozhodne by ste od nej tiež chceli viac. Avšak ani technicky neurazí. Vizuálne patrí medzi to lepšie a krajšie a aj zvuk je taký správne hororový, najmä s dobrými slúchadlami na ušiach. Celkovo tak ide o jednu z tých kvalitnejších hier na PS VR.