Trefne a inteligentne niekoho uraziť je hotové umenie. Je to kumšt, vymyslieť urážku tak, aby ste sa neznížili na prízemnú úroveň, ale zároveň trafila presne do čierneho. Ešte lepšie ak niekoho urazíte tak, že o tom ani nevie. Navyše takáto urážka musí prísť ihneď ako reakcia na danú osobu, nesmiete čakať dlho, lebo to už nebude mať účinok. Nie každý však niečo také zvládne. Niekto má prirodzený talent, iný musí trénovať. Je však nebezpečné skúšať na okolitých ľuďoch. Hlavne sociálne, no občas aj fyzicky. Škaredé pohľady okolia prežijete, no s monoklom sa žije trošku ťažšie. Preto poteší fakt, že si vaše urážacie chúťky môžete dosýta naplniť vo svete videohier.

Je to zhruba rok, čo sme vám priniesli recenziu titulu Oh...Sir!! The Insult Simulator, ktorý zobral naozaj netradičnú premisu, ochutil ju štipľavým humorom sťaby z pera komediálnej skupiny Monty Python a celé to zaobalil do podoby bojovky. Netrvalo to dlho a hra sa dočkala pokračovania, ktoré teraz aj s pôvodným titulom dorazilo na Nintendo Switch. A práve tam sme sa pozreli na hru Oh...Sir! The Hollywood Roast, ktorá úspešný koncept z prvej časti previedla z podivných britských kulís do americkej továrne na sny.

Ako už teraz hovorí samotný názov, dvojka tohto nenápadného, no zábavného simulátora hrubého urážania si berie na paškál tému Hollywoodu, a teda aj známych, zväčša aktuálnych filmov a filmových hviezd. Licencie sú v takomto prípade trošku ošemetná vec a je teda pochopiteľné, že tu nenarazíte na oficiálneho Deadpoola s hlasom Ryana Reynoldsa, no autori robili všetko preto, aby ste vedeli, ktorú postavu či osobnosť parodujú. To isté platí aj pre jednotlivé scény, kde sa súboje medzi postavami odohrávajú.

Postáv je v hre 10, každá je unikátna, každá má jasnú predlohu, no v niektorých prípadoch autori zaexperimentovali aj s fúziami dvoch zjavne nezlučiteľných osôb. Je tu tak napríklad Dirty Harry Potter, ktorý kombinuje mladého čarodejníka s drsným policajtom v podaní Clinta Eastwooda. Nechýba paródia na Arnolda, Gandalfa ani niektoré typické stereotypy, napríklad čínska postava, ktorá napodobňuje, ako Hollywood tieto osobnosti často stvárňuje. So samotnými postavami sa autori viac pohrali ako v predchodcoch, už len kvôli tomu, čo vlastne parodujú.

Postavy sú však viac než len sumár niekoľkých paródií v jednom. Sú veľmi dobre spracované aj po stránke dabingu, kedy sa naozaj veľmi podobajú svojim predlohám. Bad Motherhugger je jedným z príkladov, kedy to oceníte. Majú však nielen unikátny prejav, ale tiež unikátne vlastnosti. Niektoré sa týkajú urážok, takže dokážete pripojiť jedinečné hlášky, no postavy majú tiež jedinečné slabiny. Ak na ne udriete, čaká vás vyššie bodové ohodnotenie. V prípade herečky Marilyn Nomore je to napríklad vek, takže ak hráte proti nej, jasne viete, ktorým smerom majú smerovať vaše urážky. Ak ste ale v jej koži, musíte sa pokúsiť súpera nepúšťať k tejto téme.

Aj dvojka funguje na princípoch, ktoré už pomaly 30 rokov poznáme z bojoviek. V aréne (v prípade tejto hry na scéne) stoja proti sebe dve postavy. Každá má svoju hladinu života, z ktorej uberáte urážkami. Čím silnejšia urážka, tým viac uberiete. Urážky tvoríte spájaním gramaticky korektných viet a dlhými vetami viete viazať dlhšie útoky. Opakovanie istých podmetov/predmetov za sebou zase tvorí kombá a je tu aj ukazovateľ špeciálneho comeback útoku, ktorý sa napĺňa tým, ako na vás útočí súper. K tomu je tu už opísaný systém slabostí a to všetko vám umožňuje vytvárať naozaj účinné urážky.

Pôsobí a hrá sa to jednoducho, no tomuto systému nechýba hĺbka a v porovnaní s prvou časťou je aj bodovanie vyriešené lepšie. Vetu dokážete vytvoriť prakticky akoukoľvek kombináciou podmetu, prísudku a predmetu. Napríklad „Špinavý mukel zarobil menej ako Green Lantern“. Avšak súpera tým príliš neurazíte a to je reflektované aj bodovým ziskom. Hra vás tak motivuje naozaj dávať dokopy zmysluplné vety, ktoré majú šťavu a nechcete sa len rýchlo dokopať k nejakému výsledku. Ak základný zápas skončí remízou, v predĺžení vyhráva ten, kto toho druhého urazí viac.

Urážky ale nemôžete vytvárať úplne ľubovoľne. V strede arény je zoznam slov a slovných spojení, z ktorých obe postavy vyberajú na striedačku a každé kolo začína niekto iný. Musíte tak operovať s tým, čo je dopredu dané a pokúšať sa z toho vytvoriť niečo trefné. Každá postava má však aj dve esá v rukáve. Respektíve máte v každom kole možnosť siahnuť do vlastnej studnice slov a slovných spojení, ktoré môžete v každom kole raz vymeniť za inú náhodnú dvojicu. Kým sa však prvá časť držala absurdného britského humoru, Hollywood Roast výrazne mení smer a aj keď si uťahuje z filmov, hercov a postáv, osobne mi štýl humoru prvej časti imponoval viac.

Nielen súboje sa dočkali rozšírených možností, ale autori hru rozšírili aj v ďalších oblastiach. Hlavne čo sa týka obsahu pre jedného hráča, aj keď to stále nie je žiadny zázrak. Ak ste s predchodcom nemali tú česť, hernými mechanizmami vás prevedie jednoduchý tutoriál rozdelený na dve časti. Hneď nato sa môžete pustiť do kariéry, ktorá je síce dosť repetitívna, ale ak chcete mať odomknuté všetky postavy a comebacky, musíte ju absolvovať s niekoľkými osobami. Funguje vlastne na princípe arkádových režimov známych z bojoviek, teda idete rebríčkom smerom hore k bossovi. Akurát tentoraz plníte aj vedľajšie úlohy a za to zbierate hernú obdobu Oscarov.

Singleplayer ale nie je oblasť, kvôli ktorej si túto hru kupujete. Tou je multiplayer, ktorý je tu rozdelený na lokálny na jednom gauči a online. Na Switchi lokálna možnosť naozaj poteší, keďže si dokážete zahrať kedykoľvek a kdekoľvek na cestách, len je možno trošku škoda, že handheldové zobrazenie nemá prispôsobené rozhranie a niektoré texty sú dosť malé. Ovládanie je naopak prispôsobené dobre a každý môže hrať s jedným Joy-Conom. Online tu funguje dobre, koniec koncov to nie je hra, kde by ste si všimli každý milisekundový lag. Problém tu však je, a to hlavne s nedostatkom hráčov. Vyzerá to tak, že na Switchi príliš veľa hráčov online nehrá, a tak si chvíľu počkáte, kým vám online hra nájde súpera. Môžete hrať aj s priateľmi a vidíte taktiež online štatistiky ostatných hráčov.

Technicky sa toho oproti prvej časti veľa nezmenilo a to isté vlastne platí aj pre Switch verziu, ktorá tiež nemá dôvod vyzerať a hrať sa inak ako pôvodná PC verzia. Hra vyzerá dobre, štylizovaný grafický štýl jej pristane. Dabing je skvelý, hudba skôr len do počtu. Škoda len, že obsahovo sa to na PC verziu až tak nechytá. Na Steame nájdete zadarmo DLC s ďalšími 4 postavami a aj editor postáv so zdieľaním cez workshop. Nič podobné tu nie je. Potešila by aj podpora dotykového ovládania na handheldovom / tabletovom režime, no ani to tu nie je. Na gaučové hranie a hranie na cestách je Switch verzia fajn, navyše tiež stojí len nejaké 3 eurá, čo je vynikajúca cena. Staršia PC verzia vám dá ale trochu viac. V každom prípade ale dostanete za málo peňazí veľa muziky vtipov.