Pohľad do arény v multiplayerovej hre Debuff

Z našich končín prichádza na trh menší titul Debuff zameraný na hru pre viacerých hráčov. Pre lepšie ponorenie do bojových zápasov sa tu nachádza aj kampaň, v ktorej sa zoznámite s potrebnými mechanikami. Nečakajte žiadny príbeh, niečo málo o deji sa v podstate dozviete len z informácií o produkte pri kúpe.

V jednom kráľovstve žije dcéra orka, ktorá sa na otca príliš nepodobá. Volá sa Hellga a za manžela chce niekoho aj z iných rás. Lenže všetci ňou opovrhnú a nikto si ju nechce vziať. Ona sa nahnevá a zmenší nápadníkov na malé figúrky, ktoré pre jej potešenie musia proti sebe bojovať v malej aréne u nej na stole. Rozmarná dcérka sa kochá zápasmi a oni zúfalo rozmýšľajú, ako sa zbaviť prekliatia. Toľko zhruba k príbehu.

Kampaň tvorí rovných desať úrovní v kampani a je celkom nápadito vymyslená. V nej musíte poraziť všetky druhy protivníkov a postupne sa s nimi zoznamujete. Takisto spoznávate pasce a iné prekážky, ktoré sa na mape môžu objaviť. Kampaň vás ale zaujme len nakrátko a čoskoro zistíte, že s ňou len strácate čas.

Napriek skromnému sólo ťaženiu aj tu narazíte na množstvo chýb. Napríklad sa prepadnete mimo úrovne a namiesto toho, aby ste zomreli, môžete touto taktikou ľahko vyhrať zápas. Ďalšia častá chyba je zasekávanie sa umelej inteligencie, ktorú následne môžete jednoducho poraziť. V tomto smere hra zlyháva záležitosťou a nezachraňuje to ani multiplayer.

Na výber máte na začiatku trojicu hrdinov (bojovník, lukostrelec, mág), ale za peniaze získané hraním si môžete postupne odomykať aj ďalších. Čím dlhšie hráte za jednu postavu, tým lepší s ňou aj budete a za získané body odomykáte svoje vlastnosti. Prekážalo mi, že sekundárna zbraň je u každého hrdinu rovnaká. Jediné, čo sa medzi hrdinami mení, je teda ich primárny útok. Ale to je veľmi žalostný výber.

Nepomôže ani fakt, že si môžete meniť pohľad na hrdinu podľa svojej voľby. Buď hráte z vtáčej perspektívy, čo sa nám osvedčilo najviac, alebo si môžete kameru posunúť za rameno, či dokonca hrať z pohľadu prvej osoby. Výber je na vás, ale nezabudnite, že základom je prehľad na bojisku a to najlepšie umožňuje práve prvý variant. Čo sa týka súbojového systému, postavu a smer útoku ovládate najlepšie myškou a útoky dvomi klávesmi. Nič zložité sa tu naozaj nedeje. Zo začiatku nám najmä vďaka výbušnine hra pripomínala aj starého dobrého Bombermana. Napokon je to však celkom iný zážitok.

Zamrzí, že poriadne nevidíte, s kým v multiplayeri hráte. Väčšinou sme mali dojem, že namiesto online hráčov sme bojovali len proti umelej inteligencii, ktorá je veľmi hlúpa a pravdepodobne by ju porazil aj slepý a bezruký.  Ani herných režimov nie je veľa. V základe je obyčajný zápas na život a na smrť, kde šesť bojovníkov bojuje proti sebe. V ďalšom móde všetci hráči útočia na spomínanú Hellgu, ktorá je veľmi silná a na prvý pohľad takmer neporaziteľná. Poslednou voľbou je pokus o futbalový zápas, kde lopta na súperovom území ničí jeho životy. Horšie spracovanú fyziku lopty sme už teda dlho nevideli.

Ani grafické spracovanie nepoteší,  tobôž nie zvuková stránka hry. Radšej sme uprednostnili vlastný výber hudby. Nuž, nie každá hra sa podarí a s takýmto spracovaním osloví len málokoho. O zábave sa nedá hovoriť vôbec a o tom, že by to niekto hrával online, taktiež nie. Mrzí nás to o to viac, že sa jedná o produkt z našich končín.