KEN FOLLETT'S THE PILLARS OF THE EARTH |
KEN FOLLETT'S THE PILLARS OF THE EARTH |
Keď sme vám v októbri minulého roka predstavili prvú časť adventúrnej novinky z dielne Daedalicu, The Pillars of the Earth, neváhali sme siahnuť po vysokej osmičke. A to pri nedokončených projektoch býva občas riskantná stávka. To, že by do hry mal milovník príbehov investovať, sa s vydaním kompletnej zbierky mení z možnosti na povinnosť. Skvelý knižný príbeh sa dočkal vynikajúceho spracovania v podobe klasickej point & click adventúry.
Netreba chodiť okolo horúcej kaše. Ak predlohu z pera Kena Folletta nepoznáte, nemusíte mať obavy - pre pochopenie a užitie si zápletky ju nepotrebujete, po zahraní si však znalosti istotne s radosťou doplníte. Historický román vo svojej objemnej podobe vzbudzuje rešpekt - a rozhodne to nie je kniha na dovolenku, pretože by mohla byť pri prechode hranicami klasifikovaná ako možná zbraň. Avšak vyše tisíc strán je napísaných tak pútavo, že nemusíte holdovať tomuto žánru a od deja sa nebudete vedieť odtrhnúť. Dobré príbehy sa rozprávajú vynikajúco bez toho, aby ste boli zahltení detailmi, maličkosťami, ktorých spojeniam nerozumiete. Piliere Zeme spĺňajú prvú podmienku vynikajúcej adventúry s noblesou - výborný príbeh, ktorý je o stavbe katedrály a živote ako takom.
Príbeh je nielen výborný, ale aj bravúrne podaný. Mnohokrát sme sa stretli s tým, že dobrý nápad stroskotal na slabej prezentácii a neobratnom uchopení lákavej myšlienky. Vonkoncom nie je podstatné, aby na hráča spadla tona textu, ktorý v písanej podobe možno má rozumný spád, avšak virtuálne javisko vyžaduje odlišný prístup. The Pillars of the Earth to bezpodmienečne spĺňa. Hoci tu nájdeme hneď niekoľko ovládateľných postáv a príbehovú líniu tak sledujete z viacerých uhlov, nestratíte sa. Historické reálie vám môžu byť úplne cudzie, vôbec to nevadí. Napriek tomu - a to napriek si zvýraznite krikľavo ružovou a dvakrát podčiarknite - má atmosféra ohromujúcu silu, do diania ste postrkovaní jemne a rázne zároveň. Až je pohltenie maximálne. A chcete vedieť viac, začnete sa obzerať okolo seba a hľadať čosi o tom, čo sa to v skutočnosti dialo v prvej polovici 12. storočia.
Je to ako sledovať dobre spracovaný seriál - pokojne aj nizkorozpočtový, televízny, prípadne inscenáciu. Kulisy síce nezabodujú u diváka vyhľadávajúceho predovšetkým efektnosť, avšak atmosféra stredovekého Anglicka tu je a je to láska na prvý pohľad. Staviteľ Tom sa prediera životom, stráca nielen svoju milujúcu manželku, ale aj práve narodené dieťa. To už vieme. No stále má časť rodiny, nachádza novú a dostane možnosť splniť si svoj sen o stavbe katedrály. Lenže ako roky plynú, sú ušľachtilému cieľu hádzané pod nohy stále väčšie a väčšie polená. V pozadí sa potuluje aj druhá línia, ktorá sa opiera o rodinné vzťahy a hoci je až tam na siedmej koľaji, občas vás to bacne medzi oči. Musíte čeliť nepríjemnej voľbe, či uprednostníte svojho skutočného syna, alebo toho adoptovaného a viac nebudeme prezrádzať. V slušnej spoločnosti sa to nepatrí, naši čitatelia-diskutujúci sú predsa etalónom pokory a pochopenia.
Mních Philip sa zas ponára do bahna intríg a klamstiev, a to len preto, aby zachránil opátstvo a mníchov. Áno, je tu už spomínaná stavba katedrály a s ňou spojená nutnosť jej financovania, o ktorú sa Philip musí pričiniť. Peniaze nerastnú na stromoch, čo zistí každý z vás po zhliadnutí prvej výplatnej pásky. Práve v úlohe dobrosrdečného mnícha sa spája mnoho kontrastov, ktoré nás hnali vpred. Philip je kladný hrdina. Lenže poodhaľujúc nitky konšpirácie, politiky, skazených ideálov kresťanstva, ktoré sa vzdialilo od svojej pôvodnej myšlienky, a to slúžiť, sa aj jeho svedomie začína ponárať do temných útrob pokušenia. Strata viery a nekonečné otázky o tom, prečo práve toto Boh dopustil, sa vynárajú stále častejšie. Philip je skvelá postava a všetko, čo sa okolo neho deje, má výborné a pevne postavené základy. Často narážame na podobné situácie v skutočnom živote - len nie priamo spojené s otázkami viery, ale života a ľudí okolo. A rovnako bez odpovedí.
Čo by to bol historický román bez menšej love story, všakže? Na to, aby si Jack (nevlastný Tomov syn) a Aliena (dcéra zavraždeného grófa) hrkútali v náručí, sa preleje mnoho krvi a padne niekoľko nevinných obetí. Práve životná cesta Alieny, hoci sa to tak na začiatku vôbec zdať nemusí, spája v sebe dve vyššie uvedené zápletky do kompaktného a ľahšie uchopiteľného celku. Vynechajúc detaily stačí vedieť to, že čelí hrozbe šialenca, ktorý zničil jej rodinu, blízkych a navyše je to nový gróf majúci pod palcom aj Kingsbridge a teda našu katedrálu. Šialenec a arogantný egoista, ktorému do ucha našepkáva ďalšie kroky slizký had prezlečený za zástupcu Boha. Ako sa cirkev postupne zapájala do boja o moc, získavala stále väčší vplyv na dianie vo svete, tak presne to postupne dostanete ako na podnose. Plus nejaká tá pomsta, nešťastná láska a veď to poznáte. Aj za Jacka si zahráte viac než dosť.
Nič nie je také, aké sa môže zdať a neľahký osud spojí hrdinov a ich priateľov či rodinných príslušníkov bez toho, aby vám to pripadalo nasilu. Nebudeme prezrádzať viac z deja, ani ako budú všetci postupne napredovať, padať na kolená a znovu vstávať. Každý z jednotlivých hrdinov nám pripadal natoľko zaujímavý, že by zápletka mohla byť vystavaná len okolo neho, no práve toto spojenie dáva celému rozprávaniu epickejší rozmer. Dej plynie nielen v rôznych prostrediach (z Anglicka sa dostanete i do Francúzska a Španielska a navštívite mnoho miest), ale sa posúva aj desiatky rokov v čase. Rôzne možnosti voľby neposúvajú dej do iných príbehových vetiev, ale s nimi len zohľadňujete svoje morálne voľby a rozhodnutia. To berieme.
Stačí vám vedieť, že to jednoducho funguje. Vtiahne vás to deja, pohltí a všetky tie rýchlokvasené príbehy z produkcie Telltale sa môžu s hanbou postaviť do druhého radu a učiť sa, ako sa to vlastne robí. Daedalic Entertainment (a napríklad aj Wadjet Eye Games) má skúsenosti a talent na to, aby dokázal nielen vytvoriť, ale aj vyrozprávať príbeh. Potom vám nebude ani príliš vadiť to, že tu nefunguje rýchly presun dvojklikom, pretože atmosféra má pokojnejšie tempo a vy sa mu radi prispôsobíte. Vždy máte k dispozícii niekoľko obrazoviek a nápovedu k tomu, čo máte spraviť. Nedostanete more možností kam klikať, nebeháte po rozsiahlych priestoroch, ale ste usmerňovaní k tomu, aby ste si užívali príbeh a hádanky sa stali len prekážkou pred zúfalým klikaním k ďalšiemu rozhovoru. Podarí sa vám to a otáčate list na ďalšiu stranu s dobre rozbehnutým príbehom. Je to ako kniha. Sakramentsky dobre napísaná kniha.
The Pillars of the Earth vôbec nie je náročná hra, ale dobrodružstvo rozdelené na tri knihy vám zaberie približne 16-20 hodín. Zaseknúť sa v nej dá, ale vždy je to len chvíľkový lapsus, ktorý vyriešite za pár minút plesnutím do čela, pretože ste prehliadli „slona na stole”. Do inventára vezmete len niekoľko predmetov, ich použitie je zrejmé na prvý pohľad a väčšinu času tak strávite rozhovormi, minoritne monológmi. Animácie ako také nevsádzajú na pompéznosť v prezentácii, ale navodia presne tú atmosféru, ktorú majú. Nemusí byť všetko vymodelované tak, že nám spadne sánka. Ak napríklad - nie je to zvrat z hry - príde povodeň, nemusíte vidieť dokonalú skazu a stovky ľudských obetí. Stačí zopár skromne animovaných obrazov, správne zvolená hudba a výsledný dojem má omnoho väčší vplyv na atmosféru.
Vždy teda viete, čo máte spraviť, všetko ide plynulo dopredu, no nečakajte adrenalínovú jazdu. Teda v takom zmysle ako ju poznáte. Zopár akčných QTE sekvencií vás síce preberie, ale v nich je vašou úlohou len kliknúť v správnom momente. Drvivá väčšina hrateľnosti je pomalá, pokojná, nikam sa neženie. Dialógy nebudete preskakovať - nechcete. Hoci sú na rozdiel od dnešnej produkcie až neuveriteľne naťahované, neprekážalo nám to. Hra nie je plná textu, ten je, chvalabohu, osekaný na nutné minimum a hoci je ho dosť, nemá žiadne slabiny. Dabing je pomalší, s mnohými pauzami, čakáte na dokončenie animácie. A vám to neprekáža. Pretože tempo hry výrazne ovplyvňuje atmosféru a tá nenápadne diktuje hráčovi: a teraz dávaj pozor, premýšľaj a nežeň sa len za ďalším achievementom, ďalším dokončeným príbehom. Bravó.
Tak dobre teda, dabing je navyše skvelý, žiadne rapkanie. Hudba síce neznie stále, no vôbec nám to neprekážalo, pretože sa ozve presne vtedy, keď je to potrebné, aby orchester do toho dal úplne všetko. O grafickom spracovaní stačí len skromne: animácie sú skôr jednoduchšie, ale na to tentoraz hoďte bobky. To dôležité sa deje cez maľované pozadia a tých zopár obrázkov, ktoré sa tu váľajú, predstavuje len zlomok toho, čo vás v skutočnosti čaká. A aká je to nádhera. Pretože je. Áno, aj Far Cry 5 vyzerá pekne, nad Horizon sme slintali a podobne. Ale The Pillars of the Earth vyzerá omnoho viac živšie, prirodzenejšie, príťažlivo - skrátka z hry sála omnoho viac pocitov.
A takto by sme mohli pokračovať ešte pekných pár (desiatok) minút. Rozhovoriť sa o historickom pozadí, skromnej výprave, ale výbornej prezentácii. The Pillars of the Earth je presne tou adventúrou, na ktorej príbeh nezabudnete po dohraní, a to sa ráta. Prinúti vás trochu sa obzrieť okolo seba, možno sa zamyslieť, nenápadne postrčí k histórii. A možno mnohých aj k tomu, aby sa pustili do rozsiahleho knižného príbehu, ktorý by bol hodnotnejšou povinnou literatúrou ako spráchnivené pozostatky minulosti bez zmysluplnejšieho posolstva. Pretože popísať lásku zložito, nie je veda a ani zážitok. Treba ju vedieť podať tak, aby ste jej uverili. The Pillars of the Earth to všetko zvláda.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
PS4 Xbox One Vývoj: Bastei Lübbe AG / Daedalic Entertainment Štýl: Adventúra Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|