Dissidia je vo svete Final Fantasy sčasti zaznávaná séria. Jej dve časti vyšli iba na PSP, hrali ich iba niektorí a bol to zvláštny hybrid – všetci čakali prepracovanú RPG s mnohými postavami univerza, len s iným herným mechanizmom (bojovku). Výsledkom síce boli dve prepracované hry, mali odlišnú štruktúru od mnohých iných hier a aspoň dva tucty postáv, no pre niektorých fanúšikov to už nebolo ono. Niektorí tvrdili, že hry sú plytké, iným nesadlo ovládanie či súboje, skrátka neboli to univerzálne tituly pre masu hráčov a najmä chýbal ten epický pocit zdolávania sveta (i protivníkov).

Dissidia sa presunula do japonských herní a odtiaľ sa dostáva na predsa len prístupnejšiu platformu. PS4 verzia môže navyše ponúknuť väčší výkon, novší engine a skúsiť osloviť hráčov znova. Lenže pár týždňov po vydaní sa dostavilo déjà vu – hráči opäť bojujú s jednotlivými aspektmi a hoci sa hra posunula na novú generáciu, kvária ju isté neduhy z minulosti. Paleta bojovníkov ostáva pestrá, systém získal aj rozličné rozšírenia, no kto sem príde po nezabudnuteľný príbeh, ostane skôr sklamaný.

Príbeh je opäť vložený niekde medzi nadstavby série a ide mu o nasadenie čo najväčšieho množstva bojovníkov do zbesilej akcie. Sú tu bohovia, veční protivníci a ich nové súperenie o osud univerza, no postupne zistia, že sa na pozadí rysuje ešte väčšia hrozba. Najväčšie ponosy pretrvali aj v novej časti: dej je fragmentovaný, chýba mu patričná hĺbka a hoci by chcel pôsobiť ako „to najlepšie“ zo všetkých častí, darí sa mu priniesť známe tváre a lokality, nie vygradované momenty alebo niečo nové, epické, nezabudnuteľné.

Preháňať sa po Midgare je určite veľké plus a zanechá štipky nostalgie, Moogle na každom kroku je milá povinnosť, no fakt, že tu nečaká hutný príbehový mód, ale iba séria sekvencií, ktoré si navyše musíte odblokovať za jednotlivé súboje, je až bizarný. Áno, za absolvované súboje sa dočkáte tokenov a vnútorná mena slúži na investíciu do častí deja. Niektoré sekvencie si naplno užijete – Square Enix totiž vždy dokáže angažovať šikovných režisérov, aby vám neraz padla sánka. Príbeh má teda silné momenty, scény si vychutnáte, no keď v tom najlepšom zrazu skončí a vy pôjdete grindovať, aj tie najlepšie chvíle sa začnú oslabovať. Nuž, Final Fantasy si zaslúži viac...

O slovo sa hlási viac ako 20 hrateľných postáv, kde nechýbajú veľkí borci Terra, Kefka, Cloud, Squall či Zidane, Tidus, Vaan, Lightning a Ace. Novších fanúšikov poteší aj Yshtola a Noctis. Každý ponúka odlišný bojový štýl, je radosť sa naň pozerať v HD grafike, mať možnosť kombinovať skúsenosti tých starších i čerstvých bojovníkov. Postupne objavíte ich zaradenie do štyroch tried – Vanguard je top voľbou pre milovníkov hrubej sily, Assassin poteší agilných, obratných hráčov, Marksman solí údery na diaľku a Specialist skúša rozličné triky. Repertoár chcú navyše autori rozširovať cez aktualizácie, takže Dissidia NT má šancu žiť v povedomí dlhšie obdobie.

Herný systém si časť hrateľnosti nechal, inú však prekopal. Popri očakávaných úderoch, kombách sa tu predstavujú tzv. Brave útoky, ktoré sú alternatívou k supersilným útokom každej postavy. Novinka vám umožní nové zásahy, vďaka nim sa vám zvyšuje Bravery level a získate aj Bravery boost. Znie to komplikovane na papieri, počas súbojov si osvojíte systém a zvládnete aj načasovanie i sledovanie konkurenčného Bravery levelu. Špeciálne údery sa tu nosia vo veľkom (HP útok, EX skúsenosti), kto by sa to všetko naučil pre každú postavu, však? No je dobré sledovať, ako sa vám darí oslabovať súpera – Brave útoky berú silu súperovi a nabíjajú váš ukazovateľ, HP útoky ho môžu doraziť.

Navyše sa do bojov dostáva energia z kryštálov, ktoré vám v určitej chvíli dovolia vyvolať pomocníka – a ako viete, títo megalomani dokážu totálne zvrátiť výsledok súboja v prospech toho druhého. Mocné bytosti sa dostanú do akcie síce iba občas, no ich prítomnosť jednoznačne posilňuje atmosféru zo série.

Ortodoxných fanúšikov Dissidie i zvyšných hier však nemilo môže prekvapiť zosekanie RPG prvkov. Namiesto postupu postáv sa tu viac stavilo na samotné skúsenosti. Levely sa neriešia v intenzívnej sile a hráčom ostáva skôr dumanie nad jednotlivými vlastnosťami a údermi. Isteže, po úspešnom zdolaní misií prídu aj odmeny a zvyšuje sa vám celková úroveň, môžete investovať Gil za predmety, čím sa dostanete ku kvalitnej výbave, oblekom, avatarom či muzike. No niekedy budete mať viac pocit, že si skôr vyberáte oblečenie z butiku a pesničku na pozadí ako niečo reálne pre ďalšiu sériu súbojov.

Prakticky tou najdôležitejšou zmenou je súbojový systém v tímoch, takže sa musíte rozhodnúť, koho brať a ako v bojoch 3 na 3 najlepšie taktizovať. Namiesto sólo bojov sa tu mastí šesť bojovníkov naraz a vy ovládate jedného zverenca, zatiaľ čo AI zvyšnú dvojicu. Dajú sa priebežne striedať a poltucet na bojisku už vyprovokuje nejednu veľkú melu. Niekedy je úderov a efektov na TV už príliš veľa – PS4 ich síce zvláda, no v kombinácii s ukazovateľmi je diania občas priveľa a niekedy vás dorazí aj kamera.

Základné poučky pre boj v tíme znejú: výborne poznať členov, sledovať vlastný HP ukazovateľ aj ten spoločný HP pre celú partiu. Keď je postava zrazená na kolená, utrpí totiž kondícia celej skupiny. Aby toho nebolo málo, treba sledovať aj staminu (míňa sa na výpady či bloky) a, samozrejme, Summon meter kontroluje, ako ďaleko ste od vyvolania najväčších legiend, ako je Ifrit, Shiva, Odin a Bahamut.

Reálne to funguje tak, že oči na stopkách máte najmä pri HP partii, striedanie bojovníkov riešite skôr podľa potreby a nejeden súboj zvládnete s jediným hrdinom, zatiaľ čo ostatní zdatne sekundujú. A keď sa podarí, zavoláte si niekoho na pomoc a súboj končí skôr.

Bojujete vo veľkých arénach a chtiac-nechtiac budete využívať aj defenzívne možnosti, lebo súperi sú často poriadne agresívni a vaše protiútoky stačiť nebudú. Všetko je to o čítaní nepriateľa: keď viete, čo sa konkurenčné trio snaží vymyslieť, ľahšie budete kontrovať. A hoci to znie zložito, cesta nie je ťažká – treba absolvovať nejeden tutoriál, vyskúšať si každého bojovníka, poznať jeho údery. Keď sa všetko naučíte, lepšie sa vám bude bojovať aj proti obrovským súperom (áno, bossovia). Sú to často vrcholy hry, no budete tu neraz dostávať po hube, lebo náročnosť je podstatne vyššia ako pri bežných bojoch.

A keď sa zoznámite so všetkým, čo hra ponúka, oplačete RPG systém a rozbitý príbeh, môžete skúsiť zužitkovať skúsenosti v multiplayeri. Tam vynikajú znalosti vytvorených trojíc a smrteľných útokov. Volíte si tých najlepšie zvládnutých borcov, súper sa snaží o to isté – a potom si vyberáte jednu z obľúbených máp (z každého dielu je tu jedna, čo je azda škoda, ale fér voči všetkým častiam) a idete si merať sily. Trik je aj v tvorbe tímu: tým, že máte troch bojovníkov a štyri triedy, niekto vám bude chýbať, zatiaľ čo silné a slabé stránky členov a protivníkov sa môžu negovať a viesť k výhodám. Niekto zabudne na špecialistu a možno to oľutuje. Iný si zabudne niekoho s hrubou silou a dorazí ho iná postava.

Multiplayer je zábavný, keď funguje: no keď budete čakať niekedy na súpera alebo vám bude lagovať, prirodzene budete šomrať a uberať hre body. Väčšinu súbojov som zvládal rýchlo, no niektoré sa nie a nie začať. Alebo by ste si radi dali odvetu, no hra vás často katapultuje do menu a čakáte znova.

Na PS4 sa rozhodne nedá hre uprieť grafická kvalita. Modely postáv sú krásne, lokality nádherné, hoci niektoré arény sú skôr prázdne, rýchlo ich zaplní šestica bojovníkov. Zvuková a hudobná produkcia bez problémov, načítavacie časy zvládnete. No mutiplayerová štruktúra by potrebovala aj zlepšenia.

Dissidia: Final Fantasy NT sa nerecenzuje ľahko. Ak máte vysoko vystrelené očakávania a už po tretí raz túžite po parádnej kombinácii silného príbehu, známych postáv, ich stretov či spolupráce a veríte, že tie bitky budú nezabudnuteľné, výsledok vás striedavo teší i rmúti. Najviac bodov padá pri porcii príbehu a v móde pre 1 hráča: čakáte predsa len viac ako roztrieštené sekvencie a boje za tokeny pre animácie. Vývoj akceptujete, ovládacie schémy sa naučíte, lokality sú vychutnáte – no nie každá aréna má silné čaro. Zmena z bojov 1 vs. 1 na 3 vs. 3 sa dá akceptovať, no niekedy je diania na TV príliš veľa. Je celkom možné, že pribúdajúce postavy hru vylepšia, no jadro sa už bude meniť ťažšie. Takže hoci je to smutné konštatovanie, opäť je to raz príležitosť, ktorá nebola využitá na 100 percent. Výsledné skóre si ľubovoľne môžete upraviť o pol boda či celý nahor-nadol podľa sympatií k sérii.