Square zaťal do živého a predkladá nám epos o záchrane sveta nie s jedným alebo s dvoma hlavnými hrdinami. Tentokrát sa vydáte zachrániť Cosmos pred Chaosom s rovnou desiatkou hlavných postáv od FFI až po FFX!

Je to tak. Páčilo sa vám FFVIII? Zoberte si na misiu Sqalla. Milovali ste FFVII? Cloud a jeho mega meč to istí. S každým dobrým hrdinom sa na stranu zla postavil jeho proťajšok a v repertoári nájdeme Golbeza, Ultimeciu, Jechta alebo Sephirotha, no s týmito zápornými postavami si zahráte len v dueli proti kamarátom alebo v rýchlom súboji proti CPU.

Dissidia je rozdelená na niekoľko máp v podobe šachovnice, no pohybovať sa je dovolené len po vymedzených poliach, na ktorých sú zobrazení nepriatelia v podobe figúrok, poklady, elixíry alebo summoni. Každý ťah stoji jeden Destiny point, ktorých nie je veľa a treba zvážiť, ako a kam treba tiahnuť k východu, aby ste nešli s ich hodnotou do záporných čísiel a zároveň pobrali a pobili na mape všetko dôležité. Pristúpením k ikone prilbice sa môže začať súboj s nepriateľom.

Odvaha a životy. Takto by sa v skratke dala charakterizovať alfa a omega bojového systému. Čo sú životy postavy asi vysvetľovať nemusím. Odvaha predstavuje útočnú silu postavy a aké zranenie dokáže spôsobiť zásahom. Po každom zásahu odvaha klesne na nulu a musí sa znova nabiť. Druhou, aj keď nie nečakanou zmenou, sú súboje v reálnom čase. Ťahový systém sa dá tiež zapnúť, aby nebolo pamätníkom ľúto, no nie je to to pravé orechové. 

Neboli by to ale Japonci, keby trocha nezakombinovali, aby to všetko nevyzeralo až príliš jednoducho. Ak si ku sebe postavíte bežné západniarske RPG a Dissidiu, vyzerajú pri sebe ako leporelo a encyklopédia vesmíru. Doslova všetko má na niečo vplyv. 

(nádych) Postave sa dajú navliekať rôzne šperky, ktoré modifikujú odvahu, životy alebo atribúty postavy ako sila, obrana, rýchlosť, šťastie a pod. Hrdina dokáže niesť jednu zbraň, rukavice, brnenie, štít, no nie všetky sú pre ňu prístupné a niektoré sa dajú použiť len za špecifických okolností. Niektoré zbrane a prstene sa dajú len vymeniť v obchode za suroviny (zlato, prsteň sily, či odvahy), ktoré sa zasa dajú získať za určitých okolností v boji so špecifickým nepriateľom. Používať možno aj známych summonov z FF sveta, ktorí sa rozdeľujú na automatických a manuálnych. Automatickí sa sumonujú za určitého stavu splneného pri boji (odvaha na nule, úspešný blok), manuálnych možno vyvolať kedykoľvek (takmer), no nedajú sa medzi sebou prepínať a pokiaľ neminiete summonov zásobník nabití, ďalší sa neprepne.

Každý hrdina má dva typy útokov, útok na zdravie a útok na odvahu, ktoré odoberajú jedno alebo druhé. Tieto sú ďalej rozdelené ešte na vzdušné a pozemné. Za zvláštnych okolností (ako inak) sa dá použiť úrovňová odvaha, ktorú majú obe súperiace postavy spoločné. V tom všetkom sa voľne vznáša EX Core, čo je bonus, ktorého nabitím postavy vykonávajú Limit Breaky. Za vyhraný súboj postava dostane gil (peniaze na nákup zbraní), experience, Purchase Points na nákup skrytého obsahu, Ability Points (vylepšujú jednotlivé útoky) a (ako inak za špecifických podmienok) Destiny Points, ktoré slúžia ako pohybové body na mape, ktorých ušetrením dostanete zasa iné body, ktoré sa rátajú do príbehu. Aby toho nebolo málo, v menu sa nachádza lišta Chocobo, kde vďaka vášmu postupu beží vpred to malé žlté kura a zbiera mrkvu a poklady (ja som to nevymyslel), v ktorých sa nachádzajú prstene alebo suroviny vymeniteľné v obchode. V akože e-mailovom klientovi vám chodia maily, kde dostávate rôzne kvízy, oznamy, tipy a za správne odpovede dostanete PP alebo iné odmeny (veľký výdych).

Práve som vymenoval minimálny zlomok toho, na čo narazíte v Dissidia Final Fantasy. Máte v tom hokej? Nič neobvyklé. Po prvom spustení to na vás hra rovno všetko vybalí, že ste bez šance si všetko zapamätať a hlavne, všetko, ale úplne všetko je sprevádzané grafickými ukazateľmi, budíkmi, potenciometrami, lištami a efektmi, že nebudete vedieť, kde sa máte pozerať. Ako sa však do hry postupne dostávate, budete chápať viac vecí a súvislostí. Mne sa podarilo po dohraní a cca 16-tich hodinách pochopiť okolo 70 % súvislostí medzi predmetmi, prostredím a okolnosťami potrebnými na získanie určitých predmetov. Znovuhrateľnosť zaručená.

Čo ma rozlaďovalo viac ako občas neprehľadná kamera alebo všadeprítomné ukazatele a meradlá, ktorých je viac ako v atómovej ponorke, boli dialógy. Aj keď má príbeh celkom zaujímavú pointu, tak väčšina dialógov, ktoré vás k nej majú doviesť, sú neskutočne patetické, až sa mi z nich chcelo plakať. Posúďte sami.

A: Skončí to tu a teraz (vyzerá nahnevaný)
B: Hmmpf. Nikdy nezískaš, čo potrebuješ, pokiaľ nenahliadneš do svojho srdca. (tvári sa povýšene)
A: Huh? (vyzerá prekvapený)
B: Presne tak. Tvojou slabinou sú tvoji kumpáni a tvoje priateľstvo k nim. (zatína ruku v päsť)
A: To nikdy nepochopíš. Nikdy sa nevzdám svojich priateľov. Tvoje srdce je temné a nechápe moju lásku. Ukončíme to. (gestikuluje ako fuhrer)
B: Nie. Nechápeš to. (tvári sa sklamane)
A: Huh? (vyzerá zaskočený)
B: V tvojom srdci... (je zaskočený z jeho zaskočenia)
A: Moje srdce je čisté. Zlomím ťa tu a teraz. (zatína ruku v päsť)
B: Ako chceš. Tvoje srdce je plné hnevu. (tasí zbraň)
A: Huh? Čo tým myslíš? (vyzerá zaskočený a prekvapený)
B: Nikdy nezachrániš Cosmos. Ghaaaar! (rúti sa vpred)

Z tohto úryvku to možno nie je tak jasné, no týchto zopár riadkov je v podstate obsah 95 % všetkých dialógov, ktoré sa spúšťajú pred každou väčšou bitkou. Po čase sa mi z nich začal regulárne dvíhať žalúdok, pretože každá postava má rečí ako koza bobkov, no v podstate nič nepovie a len bohapusto tliacha do vetra slová o láske, záchrane sveta, pomste, odplate a podobné hlúposti. Odhadom toho môže byť takých 50 strán textu. Telenovela handra.

Čo treba naopak vyzdvihnúť, je grafické spracovanie postáv, ktoré sú do detailu rozanimované, krásne otextúrované a majú neuveriteľný zmysel pre detail. To asi zhltne väčšinu výkonu PSPčka a jednotlivé prostredia ako hrad, kryštálové univerzum, kráľovský sál či rozpadnuté koloseum už takým detailom nehýria, no keď uvidíte maniakálne grafické efekty pri limitoch a kombách, tak vás to ani nebude toľko trápiť. Opäť som zažil príjemné mrazenie pri Cloudovom Omnislashe ako prvý krát vo FFVII.

Dissidia ponúka mohutnú hernú dobu, ktorá sa, ak to s hrou myslíte vážne, môže priblížiť aj k sto hodinám a stále budete mať čo objavovať. Ak by vám bol singleplayer málo, akože nebude, tak sa môžete postaviť proti svojmu kamarátovi s druhým PSPčkom v dueli. Ak dokážete prehrýzť patetické dialógy a nutnosť sa do hry dlhší čas dostávať, odmení vás tak ako všetky predchádzajúce Final Fantasy hry zážitkom, na ktorý sa nezabúda. To platí pre všetkých neznalých sveta FF. Pre fanúšikov beriem túto hru ako povinnosť.