Mercenaries Saga mnohí u nás nepoznajú, no pár nadšencov možno objavilo tituly na smartfónoch. V jadre sú to staré, poctivé taktické RPG, ktoré môžu imponovať hráčom Final Fantasy Tactics či Fire Emblem, stačí sa len do nich ponoriť. Nemajú však taký pútavý príbeh a je veľmi ťažké nájsť rozdiely medzi jednotlivými dielmi, lebo sa hrajú úplne rovnako.

No hrám z tejto série sa nedá uprieť kvalitná hrateľnosť. Systém je veľmi podobný naprieč trilógiou, no spĺňa vaše predpoklady. Skupina dorazí na bojisko, sú tu stanovené podmienky, občas nejaké elementárne sily či prekážky a potom sa už prejavuje vaša schopnosť prekonať ich a doviesť svoju skupinu bojovníkov do úspešného konca. Hrá sa poctivo na ťahy, ktoré zaberú aj niekoľko minút, nepriatelia si tiež vedia dať načas, takže jednotlivé bitky sa naťahujú na 30 až 40 minút.

Najprv spoznávate svojich hrdinov, ich vlastnosti, povolania a úlohy v boji, takže prvých pár bojov venujete expertíze i experimentom. Hneď potom zistíte, že mapy majú zväčša spoločný menovateľ (dobyť ich a s nimi všetkých nepriateľov), nie je v nich veľký priestor na rozmanitosť úloh a uplatňujú sa klasické finty: kto útočí spredu, udiera síce decentne, ale ľstivo napádať zozadu alebo zboku sa už oplatí viac. Niektorí oponenti sú bezmocní, ale tí, čo majú nastavený spravidla protiútok, vám dajú celkom zabrať. S povolaniami sa zoznámite rýchlo – a súperov sa naučíte čítať bleskovo tiež.

No to je sčasti aj malá výčitka voči hre. V jadre jej mechanizmy fungujú, no márne budete hľadať isté nuansy, ktorými by sa odlíšila od konkurencie. O tom, že autori málinko experimentujú, svedčia aj minimálne rozdiely medzi jednotlivými dielmi trilógie. Málokto bude vedieť, či hráte jednotku alebo trojku, neznalý divák, aj samotný hráč. Autori sa nezaoberali možnosťami, čo prihodiť do herného systému, ale povedali si, že funguje bez problémov, nie je dôvod rozšíriť ho o novinky a hráčov bez problémov zamestná na desiatky hodín. No zároveň je škoda, že sa podobne ako pri Fire Emblem a iných sériách nepokúsili pridať nejaké elementy alebo inak obohatiť hrateľnosť. Zmeny by nemuseli byť robustné, ale reflektovali by prácu pri prechode na ďalší diel: iné správanie jednotky, väčšia miera taktiky či nejaké ďalšie efekty. Práca v motte „neopravuj to, kým to funguje“ zabrala pred 25 rokmi, no dnes už sú nároky predsa len vyššie. A to, že sa dopracujete k silnejším povolaniam, úplne nestačí.

Niežeby Mercenaries Saga zostarla, no keď si porovnáte, kam sa žáner vyvinul a ako Fire Emblem ide po vzájomnej symbióze jednotiek, manželstvách či tvorbe jednotiek, už v žánri isté body stráca. Stará, ale kvalitná hrateľnosť na desiatky hodín sa navyše ošúcha, ak si hry nedávkujete a chcete ich zhltnúť čo najskôr. S výnimkou recenzentských maratónov je to neodporúčaný spôsob hrania: prídete o veľa zábavy. Lepšie je zdolávať misie postupne a potom budete ochotní viac akceptovať.

Nesúbojové systémy sa snažia ponoriť do dejov, ktoré pripomínajú klasické boje proti zlým armádam, jednotkám i nezávislé ťaženia. Ako pri jednotke, kde rovno z baru smerujete na bojisko a dávate na frak banditom. Absencia kvalitne napísaného, pamätného príbehu sa rovnako stará o márne rozlíšenie jednotlivých dielov v trilógii: sú o niečom podobnom. Aj pár hodín po dohraní istých misií mám problém spomenúť si na mená či motivácie. Z klenotov žánru ako Fire Emblem vám utkvejú...

Hoci sa zdá byť ponímanie Mercenaries Saga Chronicles príliš kritické, má viaceré pozitíva. Pretože v jadre skrývajú trojicu hier, ktoré jednoznačne fungujú, majú dobre nastavené taktické možnosti boja, odlišné jednotky a pokiaľ akceptujete absenciu kvalitného dejového tmelu a ide vám primárne o umne poskladané ťahové boje a skúšku vašich schopností, hra doručí tucty výziev. V teréne čakajú nielen kvalitní oponenti, ale aj truhlice ovplyvňujúce možnosti bojov a nie každý sa dá vyhrať na prvý pokus. Občas sa snažíte rozložiť pozornosť medzi skupiny nepriateľov a truhlice, nie vždy sa postup oplatí.

Kolísavá obťažnosť je spoločným menovateľom všetkých častí: každý titul je spočiatku prístupný, no nadíde bod zlomu, po ktorom obťažnosť razantne stúpne, takže sa musíte podujať na pár levelov grindovania i pomalšieho postupu. Niektoré bitky majú podrazácke triky nepriateľov, nasolené HP na nevídané úrovne alebo mocné ťahy, proti ktorým si občas neviete dať rady. V tomto smere neviete, či boli autori miestami vyčerpaní, alebo si vynútili pozornosť a naťahujú hrateľnosť o nepotrebné hodiny.

Mercenaries Saga Chronicles pôsobí celkom sympaticky a majitelia Switch, ktorí doteraz nezakopli o podobný žáner, môžu považovať titul za výhodnú investíciu. Začnú hrať jednotku, užijú si desiatku hodín zábavy a keď prípadne narazia na neprekonateľný bod a nebude sa im chcieť grindovať (je síce škoda odísť od načatej hry), stále majú možnosť opáčiť dvojku či trojku, dostať sa v nej trošku ďalej a získať ďalšie skúsenosti, ktoré by využili pri minulej hre. Tým, že tu nie je silný príbeh alebo v iných hrách nie sú výrazne odlišné mechanizmy, prechod je vlastne hladký. Ak beriete trilógiu takto a pripočítate si nízku cenu, investícia nie je vôbec márna.

Nečakajte však detailnú grafiku, prechod z 3DS na Switch je sčasti citeľný a rozlíšenie si to odnieslo naplno. Márne budete pozerať a skúšať odhaliť detaily postáv i finesy bojiska, grafika je z veľkej časti hrubá, priblíženie by odhalilo skôr placky a slabšie textúry. Navyše sa celá trilógia na seba ponáša, to aby ste si azda pamätali názvy lokalít či momenty, inak sú diely zameniteľné.

Menším neduhom je počiatočné zvykanie si na ovládanie, lebo izometrický pohľad kladie otázku na smer tlačidiel. Spočiatku máte pocit, že stláčate niečo iné, alebo je postava spomalená, no v skutočnosti stláčate správne, no izometrický pohľad sa správa inak. Ak stlačíte nahor, posuniete sa vľavo do strany, nie úplne priamo, čo pri šikmých políčkach znamená občasný zmätok. Chcete sa posunúť vľavo, no stláčate vľavo nahor a je to neraz bizarné. Keď si pamätáte, čo ako a kam stlačiť, dá sa to zvládnuť, inak sa prvých pár bitiek nechcene zapotíte.

Mercenaries Saga Chronicles je solídna taktická RPG zábava, no na dnešné pomery nedokáže vyrovnať kvalitnú old-school hrateľnosť dobrým príbehom, pamätnými postavami či skvelými momentmi. Je to ukážka, že v jadre všetko funguje, ale nevyčnieva nad žánrom. Vďaka nízkej cene a spojeniu troch hier do jedného balíka si ale zaslúži isté bodíky nad priemer.