Nepochopte to zle. Hry od Milestone sú vo svojej podstate fajn. Ak ich zoženiete za pár drobných a pamäť vám slúži natoľko, že viete, či to už náhodou nemáte doma. Len za tento rok je MXGP Pro ich štvrtou hrou. A žiadna z nich (Gravel, Monster Energy Supercross, MotoGP 18, a to MXGP 3 a MotoGP 17 vyšli v novembri minulého roka) nepatrila medzi top hry mesiaca. No priemernú zábavu ponúkajú. Škoda len, že najnovšej MXGP Pro výrazne ubližuje prítomnosť predchodcov. Hoci je z týchto hier najlepšia.

Svet motokrosových motoriek možno nemá toľko fanúšikov ako futbal, ale svoje publikum si istotne nájde. Zablatené trate plné nevyspytateľných kopcov, zákrut a ostatných jazdcov tlačiacich sa na kľukatej trati, sú dostatočným lákadlom pre divákov. A hrať to je zábava, to áno. Avšak nie opakovane. Mnohé trate z oficiálneho šampionátu sú recyklované a takmer vôbec sa nezmenili. Oficiálne značky, jazdcov a všetko to okolo berieme ako príjemné plus. Ale nič, čo vás presvedčí ku kúpe. Práve pre ten fakt, že to tu už (nielen) raz bolo a nezmení to ani použitie Unreal enginu štvrtej generácie.Aspoňže sa ho talianski vývojári už naučili schopne používať.

Blato nevyzerá ako neforemná plastelína, modely motoriek sú prepracované spoločne s jazdcami a ich pohybmi. Dôležitým prvkom hry je deformácia prostredia, respektíve trate. Bahno sa po prejazde motorkou formuje a už po prvom prejdenom kole sa vytvárajú vyjazdené koľaje, ktoré majú vplyv na vašu stopu. Nie raz sa stane, že spadnete pre nešikovnú snahu o zmenu smeru a v tej rýchlosti fyzika nepustí. Vracanie času je zo začiatku záchranná sieť, kým sa naučíte, ako správne jazdiť. I tak sa vyskytnú momenty, keď padáte, hoci máte odjazdených niekoľko šampionátov.

Fyzikálny model prešiel výraznejšími zmenami a možnosť nastaviť si extrémne podmienky určite privítajú mnohí nadšenci s otvorenou náručou. Neznamená to len fakt, že ak dáte plný kotol, v prvej zákrute spoznáte príchuť miestneho blata alebo, že vám motorečka neflekuje ako autíčko v Need for Speed. Práca s plynom a držanie adekvátnych otáčok je povinnosťou nielen pri prejazde zákrutami, ale aj počas skokov. Pri zatáčaní musíte brať do úvahy povrch a vzhľadom na jeho deformáciu vždy, pretože stačí chvíľa nepozornosti a viete, čo nasleduje. Pri skokoch je dôležité ovládať samotného jazdca a správne nakláňať i motocykel, čo zúročíte pri dopade.

Všetko to už poznáme z minulých dielov a jedinou zmenou je, že to môže byť ešte viac hard. Odjazdiť celé preteky si vyžiada nemalú porciu skúseností, hoci sa to tak na prvý pohľad vôbec nemusí javiť. Práve pre neustále meniacu sa trať a prítomnosť dvadsiatich jazdcov na pomerne malom priestore robí z hrania adrenalínovú záležitosť. V tom sme s každou hrou od Milestone zadobre. Dokonca aj dážď je konečne výraznejším masakrom a nielen po vizuálnej stránke. K dispozícii máte jeden event, šampionát, kariéru, prostredie na voľnú jazdu a tréning. Motocykel si môžete vylepšovať, jazdca upravovať a multiplayer tu je taktiež, hoci hráčov je poskromne a videli sme ich jedine pri štarte. Tak čo nám teda prekáža a chýba?

Začneme zľahka. Trať samotná je fajn a viac sa nám páči outdoorové jazdenie ako to na štadiónoch, hoci nechýba ani to a je o štipku viac adrenalínovejšie. Veď  to poznáte z Monster Energy Supercross. Takže dobre, trate sú dobré, ale prostredie okolo - a tu ho jednoducho vnímate, je umelé, bez života a striedme. Reklamné bannery sú ako betónové stĺpy, niektoré výmole sú vytvorené bez deformačných zón a pri stretoch s ostatnými jazdcami si to vždy odnesiete vy. Divácka kulisa je skôr skromnejšia a prejavuje sa výhradne pokrikom či potleskom. Aj to skôr ako na nie príliš vydarenom koncerte miestnej kapely v kulturáku.

Ale dobre, sústredíte sa na jazdu, čert to ber. Umelá inteligencia ostatných jazdcov nie je ani taká agresívna. Ona vás skrátka vôbec neberie do úvahy a ide si svoje. Taktiež sa ostatní medzi sebou len predbiehajú a akoby podpísali dohodu o neútočení. Málokedy ich vidíte spadnúť alebo bojovať o miesto viac agresívnejšie. Preteky androidov, kde na chyby nie je miesto a jazdí sa tak, aby ste niekomu nezničili účes. Oproti Monster Energy Supercross tak MXGP Pro výrazne stáca atmosféru. Ten pocit, keď sa naozaj niečo deje a vy si vychutnávate každú sekundu. Jednoducho to tu chýba, hoci práve túto vlastnosť sme od hry nutne potrebovali. Prečo? Aby nezačala po pár pretekoch nudiť.

A hra nudiť začala. V tom je ten zásadný problém. Už to tu bolo, a to hneď niekoľkokrát. Ťažko sa prehovárať do ďalších pretekov (teda ak nie ste fanúšikmi tohto motošportu), ak chýbajú zaujímavé momenty a vlastne ste si to už odjazdili nedávno. Odporučiť predchádzajúci diel, kde sa možno aj niečo deje, no herné prvky nie sú také prepracované a citlivejšie upravené? MXGP Pro tak spadá do škatuľky „áno, je to fajn, ale už zase?”. Pritom sme konečne dúfali, že Milestone vezme všetko to dobré z predchádzajúcich hier a spojí to do kompaktného celku. Nie, nestalo sa tak.

Pohľad spod prilby je fajn, dokonca sme odložili aj lavórik od seba, ale stále tomu chýba animálnosť, z ktorej sme boli očarení v TT Isle of Man. Alebo načo kariéra a vylepšovanie, ktoré je zúfalo pomalé a znovu zahrabené v tom menu a tam klikni a ešte sem? Jaj áno, kúpte si násobič bodov za reálne peniaze a hneď to pôjde lepšie. No nemilujte ich. Užívateľské rozhranie je znovu preplnené a relevantné informácie zahrabané. Prečo tu do čerta nie je editor tratí, ktorý výrazne pomohol Monster Energy Supercross a tu by sa osvedčil ešte viac, keďže prostredie nie je obmedzené na uzatvorený štadión? Do toho si pripočítajme lagy v multiplayeri, výrazné framedropy aj v singleplayeri a občas šialene dlhé loadingy, ktoré musia byť po každom vypustení plynov.

Ešte raz - už sme to x-krát hrali a znovu to zopakujem, pretože zbadať ďalšie motorky s logom Milestone v tomto roku roku, tak ma trafí šľak. Ak vás to ešte neodradilo od okamžitej kúpy alebo neuviedlo do stavu „váham, váham, prehodnocujem”, uzavrieme to nádherným príkladom toho, že Milestone chcú spraviť viac, dokonca aj dostanú fajn nápad a potom ho hravo pochovajú bizarným herným dizajnom. Akoby zamestnávali len programátorov a nie ľudí venujúcich sa hrateľnosti. Pri frekvencii vydávania nových titulov sa však niet čomu čudovať. A čím to zaklincovali? 

Tréning a voľné prostredie. To tu máte taký les, v ňom cestičku a môžete si jazdiť a skúšať. Chvíľu vám to vydrží, avšak chvíľa sa ráta rádovo v minútach. Potom začnete skúmať prostredie, pretože ten les je fakt pekný. Chvalabohu vás hra nebude permanentne vracať na trať a môžete to stočiť priamo do lesa. Avšak čo v tom lese budete robiť okrem voľného jazdenia? Vytvoríte si vlastné výzvy, malý okruh alebo čokoľvek odlišného od jazdenia tam a sem a späť? Nie, nič z toho. Bez editoru to je taká facka, až vám stena dala druhú. No povedzte, nebolo by fajn vytvoriť si niečo vlastné, zadefinovať checkpointy a užívať si jazdu na motorke v prírode? Bolo, ale čo máme tu - nudu a zahodenú príležitosť.

Tutoriál je potrebný. Ale nie ten v MXGP Pro. Do piatich sekcií rozdelený tutoriál vás nenaučí viac, než zvládnete priamo na trati. Naučíte sa jedine sebakontrole a ovládaniu sa, pretože chuť šmariť gamepad kamkoľvek mimo váš dosah budete mať takmer neustále. Musíte prejsť po vyznačenej trati cez bránky a stihnúť to za časový limit. Často krkolomný, pre začiatočníka nezvládnuteľný. Pričom vždy idete rovnakú časť trate, a to len preto, aby ste zistili, že počas pretekov to je úplne inak. To, že vy viete, kde je ideálna stopa, ešte nič neznamená. Vie to ďalších 19 jazdcov a vy tam svoj zadok nevteperíte a musíte takmer neustále improvizovať. Skúsenosti nadobudnuté počas tréningu (niekoľko sekúnd na trati, omnoho viac sekúnd loadingu) využijete minimálne.