Zavŕšenie RPG trilógie z dielne Stoic je konečne tu. Naši obľúbení hrdinovia nám konečne prezradia, ako dopadli v severskej ságe a či zachránili svet. Stratené Slnko sa predsa musí nejako nájsť. Koniec koncov, je to najmä na nás hráčoch.

Príjemná a romantická atmosféra mizne v útrobách, nádej na záchranu je mizivá. Pri mnohých momentoch nám zamŕza krv v žilách. Jedna karavána doputovala do hlavného mesta Arberrang, ktoré treba ochrániť pred prichádzajúcou temnotou. Druhá skupina, ktorú ovládate, je vedená mystickou Juno. Vnára sa priamo do útrob Zeme, aby temnotu porazila v zárodku. Neprezradím priveľa, keď spomeniem, že za zmiznuté Slnko a démonickú masu nepriateľov môže obrovský mystický had.

Ako som už naznačil, ide do tuhého. Prejavuje sa to všeobecným stresom medzi postavami a zvýšenou náročnosťou v súbojoch. Prvá skupina, ktorá sa ocitá v meste, stále rieši medziľudské vzťahy a politiku - koho dosadiť do vedenia mesta, rôzne drobné hádky a situácie z bežného života. Treba pripomenúť, že ľudia spolupracujú s rohatými Varlami a kentaurmi len z nutnosti. Dôležitejšie je poraziť nepriateľa, ktorým sa čoraz zreteľnejšie stáva temnota. Tá požiera živých a robí z nich svojich bojovníkov.

Oveľa príjemnejšie boli dialógy a zameranie na menej početnú skupinu, ktorá sa vydala do útrob Zeme. Tu sa už riešia skutočne dôležité problémy a situácie. Veľakrát som zatiahol družinu do konfliktov a do dopredu prehraného súboja len tým, že som chcel ukojiť moju zvedavosť. Čo sa stane, ak zazvoním na tento zvonec? Stal sa z toho úplne zbytočný súboj, ktorý som nevedel zvládnuť a nasledovalo načítanie uloženej pozície. Na osude hrdinov a planéty mi v tejto ságe veľmi záležalo a snažil som sa hrať tak, aby neboli nespokojní.

Zavŕšenie trilógie sa nesie v podobnom duchu ako predošlé hry, opäť je dej prerozprávaný pomocou takmer statických obrázkov a veľkého množstva dialógov a rozhodnutí. Do toho máte možnosť spravovať hrdinov – vylepšovať ich, liečiť, dať im do rúk vybraný a ťažko získaný artefakt a podobne. Je dôležité viesť dialógy zodpovedne. Na každom rozhodnutí záleží. Najväčším potešením sú však ťahové súboje. Tých bude oveľa viac než v predošlých hrách, miestami som mal pocit, že sú na každom kroku. Niektorým sa dalo vyhnúť, iným nie. Ak prehráte v súboji, príbeh pokračuje, koniec hry sa nekoná. Je preto na vás, či sa rozhodnete načítať uloženú pozíciu, alebo budete pokračovať v danej situácii.

V súbojovom systéme pribudlo pár noviniek. Najviditeľnejšou je možnosť pokračovať po úspechu v súboji, alebo utiecť preč. Počas tejto voľby si môžete vymeniť bojovníkov a mať tak väčšiu šancu na víťazstvo. Treba rátať aj s možnosťou, že sa nečakane objaví tvrdší súper v podobe bossa, ktorý vie hrdinom pekne zakrútiť krkom. Ak je na vás hra príliš ťažká, viete počas hrania znížiť obťažnosť. Platí to aj naopak. Oveľa viac sa tu pracuje z dynamickým prostredím a predmetmi. Môžete sa skryť za rozbitné prekážky, alebo nejakú použiť, aby zničila protivníka. Nebezpečnými sa stali ohne, ktoré sa počas súboja rozširovali k smerom našim hrdinom.

Pri putovaní do podzemia sa častejšie stretnete prípadmi, kedy je vhodné poraziť nepriateľov čo najrýchlejšie. Ak ich nestihnete zničiť včas, pridajú sa ďalší a to už bude istá smrť. Kým v The Banner Saga 2 som súbojom vyčítal jednoduchosť, v tomto dieli mám iný názor. V podzemí máte možnosť použiť aj špeciálny „božský" útok a to blesky, ktoré zoberú protivníkovi nejaký život. Ak sú umiestnení viacerí pri sebe, tak uberá aj tým. Nanešťastie však aj vám. Takže túto schopnosť treba používať uvážene.

Súbojový systém inak nedoznal zásadnejšie zmeny. Stále sa pohybujete po šachovnici so šiestimi hrdinami, ktorí reprezentujú všetky postavy. Pri jednotkách protivníkov je vhodné zamerať sa najmä na ich štíty a až potom na samotné životy. Vaši hrdinovia sa striedajú s nepriateľmi aj v oslabení - napríklad keď sú len dvaja a protivníkov šesť. 

Grafické spracovanie je stále na tej istej úrovni. Prekvapenie z prvého dielu sa už nekoná a podobných hier pribúda čoraz viac. Ale stále to má štýl a niektoré animácie ma dokázali zaujať. Hudobný sprievod rozšíril svoje pole pôsobnosti a melódie sa mi čoraz viac dostávali pod kožu. Možno je dobré spomenúť, že sa objavili aj častejšie dabované časti. Azda preto, že ide o zavŕšenie trilógie a udialo sa toľko dôležitých príbehových zvratov.

Zavŕšenie trilógie som si možno predstavoval trochu veľkolepejšie a stále som mal pocit, že si hrdinovia neuvedomujú hrozbu, ktorá na nich čaká. Na druhej strane hra pokračuje v príjemnej kontinuite, hoci prináša málo výrazných zmien. Ten, kto si zahrá všetky diely The Banner Saga naraz, bude mať určite komplexnejší zážitok. Najmä preto, že si pripomenie všetky udalosti a  nebude mať zmätok v tom, čo sa udialo. Hra síce ponúka strohú rekapituláciu, ale to nestačí. Každopádne je to dôstojný záver severskej ságy.