Ja viem, ja viem. To číslo hore je príliš vysoké. Vy by ste tomu dali mínus milión z desiatich. Je to len prznenie známej značky. Je to mobilná free to play hlúposť. Je to rakovina herného priemyslu. Je to len lacný cashgrab. A neviem ešte čo všetko. Keď sme si už ale teraz prešli hodnotenia na prvej strane diskusie, môžeme sa reálne pozrieť na to, ako na tom táto hra je. Ako asi totiž viete vyčítať z číselného hodnotenia, nie je to práve kvalitná hra. No nie kvôli tomu, čo si o nej myslíte aj napriek tomu, že ste ju nehrali. Jednoducho nie je dobrá kvôli tomu, že aj keď sa v nej objavujú momenty, kedy by vás mohla chytiť, tak sa autori akoby snažili o to, aby ste sa nebavili dlho.

Command & Conquer séria je niečo, čo zbožňujem od detstva a väčšinu hier z nej mám aj viackrát, lebo pôvodné vydania nestačia, treba aj kolekcie. Už sa zdala byť mŕtva, no našťastie je späť, no kým sa dočkáme remastrov, máme tu ešte Command & Conquer: Rivals. Je to mobilná multiplayerová stratégia, ktorá svoje jednoduché a rýchle boje dvoch hráčov proti sebe zasadila do známeho univerza. Na povrchu je to dosť generická hra, akých sú na mobiloch haldy. Na to ale autori nalepili boj o Tibérium medzi dobre známymi frakciami GDI a Brotherhood of Nod. K nim patria aj dobre známe jednotky a postavy, kde nechýba najmä charizmatický Kane.

Prvé momenty s Rivals sú naozaj divné. Možno ku hre pristupujete s predsudkami, no ona sa v týchto chvíľach až tak zle nejaví. Až máte doje, že nemá právo byť takto chytľavá. Po hernej stránke je pomerne generická, ale univerzum (aj keď bež akéhokoľvek príbehu) spracováva pomerne slušne na pomery mobilnej hry. Tutoriál je tu vedený formou niekoľkých misií, ktoré vám vysvetlia princíp ťažby Tibéria, jeho využitie na tvorbu jednotiek a aj boj, ktorý je tu dynamický a rýchly, aby sa to v ňom buď rýchlo ukončilo, alebo prelievalo z jednej strany na druhú. Potom navyše nastupuje samotný multiplayer, ktorý taktiež nie je zlý a osobne som sa naozaj dokázal pri týchto súbojoch zabaviť. Bolo to príjemné prekvapenie, no je škoda, že nevydržalo dlhšie.

Rivals má totiž niekoľko závažných problémov. Nehodnotím hru len vzhľadom na mobilné pomery. Z toho pohľadu možno vyznieva lepšie. Hodnotím ju ako hru. Akúkoľvek inú. A tam je to už trošku iné. Problémom pritom nie sú rýchle súboje. Tie sa na mobily naozaj hodia svojou dĺžkou a dynamikou. Ak sa vám darí, súpera sfúknete zhruba za minútu. Ak nie, naťahujete sa s nim trošku dlhšie, ale aj tak to snáď nepresiahne nejaké 2-3 minúty a môžete ísť na ďalší súboj. Je to ideálne na hranie medzi zastávkami MHD, alebo pre chvíle, keď si idete niekam sadnúť, spravíte tam to, čo spraviť treba, a idete ďalej pracovať.

Do rohu každej obrazovky príde vaša mobilná základňa, ktorá sa tam sama rozloží a potom je to už na vás. V prvom rade musíte do boja vyslať svoj Harvester, ktorý zbiera Tibérium, čo je surovina slúžiaca ako hlavný zdroj. Keď ho máte dostatok, môžete budovať na základni rozšírenia, ktoré slúžia na výrobu jednotiek: pechoty, vozidiel, lietadiel a špeciálnych technologických jednotiek. Nájdete tu množstvo starých známych, no už nie starú známu výstavku základne. Naozaj sú to len rozšírenia a aj to si pred bojom vyberiete, ktoré si tam so sebou chcete zobrať. Musíte takticky uvažovať ešte pred bojom, aby ste si nezobrali príliš veľa rôznych budov, lebo platíte aj za ich stavbu a reálne v boji ani všetky 4 štruktúry nepotrebujete.

Existuje niekoľko spôsobov, ako hru vyhrať. Každá mapa obsahuje niekoľko plôch, o ktoré so svojim súperom bojujete. Ak na nich sú vaše jednotky, tak ich držíte a tým pádom získavate energiu na vyslanie jadrovej rakety na základňu súpera. Základňa vydrží len dva takéto útoky, takže priestor na chyby je len veľmi malý. Toto je však tá rýchlejšia cesta. Pomalšia je tradičný útok na základňu, ktorý však ale musíte mať takticky oveľa lepšie zvládnutý a musíte napríklad spoluhráča zamestnať inde.

Samotný boj je založený na systéme, ktorý pripomína klasiku kameň-papier-nožnice. Teda jeden typ jednotky je vhodný na zničenie iného typu jednotky, ale zase má výrazné slabiny oproti ďalšiemu. Musíte tak svoju zostavu jednotiek dobre poznať, aby ste dokázali vhodne odpovedať na to, čo na vás súper pošle. Navyše to nie je len o tom. Chcete predsa vyhrať, takže musíte zvrátiť jeho útok a získať prevahu aspoň s čo i len jedinou jednotkou, ktorá vám chvíľku tu atómovku podrží. Mnohokrát sa totiž v hre doslova kradne, keď v posledný možný moment získate prevahu nad zónami, raketa sa zrazu otočí a letí na základňu súpera. Toto sú momenty, ktoré autorom v hre vyšli a budú vás baviť. Ak ale od hry očakávate niečo viac po strategickej stránke, veľa tu toho nebude. Hrateľnosť je pomerne plochá, nemá ambície prekročiť mobilný tieň a ponúknuť niečo neokukané.

Už menej vás bude baviť fakt, že to nie je len o tomto systéme, ale aj o skúsenostiach postáv, pri čom sa už akýkoľvek balans vytráca. V menu si totiž za nazbierané karty (kúpené, či získané z lootboxov) a kredity môžete svoje jednotky levelovať a to aj vrátane veliteľa základne, ktorý vám do boja prepožičia svoje špeciálne schopnosti. Takže ak sa stretnú dve rovnaké jednotky, ktoré na seba zaútočia, nemal by mať jeden z hráčov výrazne navrch. Tu však stačí jeden level a s pešiakmi cez pešiakov súpera prebehnete hladko. Je to škoda, stráca sa celý balans a aj keď je limit na level jednotky v určitej fáze vašej kariéry na základe celkového levelu vašej frakcie, tak či tak sa nevyhnete často momentom, kedy má súper nad vami papierovú prevahu, či naopak. Štatistikami vyrovnaných zápasov odohráte pomerne málo. Možno by nezaškodil hodnotený režim, kde by sa dali úplne vypnúť.

Tu to navyše s problémami nekončí. Mobilné hry sú často práve o rýchlych a krátkych herných seansách. Na tom samotnom nie je nič zlé, len keby ste veľmi rýchlo nenabrali dojem, že autori vlastne ani nechcú, aby ste ich hru hrali veľa a často. Oplatí sa vám totiž odohrať len desať zápasov denne, inak sa ani nedá povedať, že by ste nejaké skúsenostné body nazbierali. Rozdiel je až 1000 skúsenostných bodov medzi prvými 10 zápasmi a všetkými ostatnými. A to je obrovské číslo. Takže máte dojem, že stagnujete.

Ale vy nechcete stagnovať. S hrou trávite relatívne dosť času, stále klikáte na jej ikonku, lebo raz vám príde denný lootbox, inokedy zas iný lootbox, či príde notifikácia, že vám hráč z vašej aliancie poslal požadovanú kartu (v hre už nájdete aj našu SECTOR.sk alianciu). Takže ju máte zapnutú každú chvíľku, no to len kvôli tomu, aby ste si čo najviac zjednodušili hranie, keď dostanete chuť na tých 10 zápasov. Na všetko sa tu čaká a to aj v prípade, ak sa vám darí, či do nej niečo investujete. Budete mať haldu hernej meny, ale tak či tak musíte čakať, kým vám padnú správne karty z lootboxu na jednotky, s ktorými hrávate, nech si ich môžete vylevelovať. Ešte aj na ten Nod musíte čakať až do celkového levelu 12 a dovtedy môžete hrať len za GDI. Kane je podobný prípad.

Samozrejme, že ak hráte free to play hru zadarmo, nemôžete očakávať podobný komfort ako hráči, ktorí za ňu platia. Ale mám dojem, že bez ohľadu na to, či do hry nejaké peniaze dáte, alebo nie, stále sú tu pre vás prekážky. Našťastie sa nedá povedať aspoň to, že si peniazmi automaticky zabezpečíte výhru v zápasoch. Avšak môžete do hry dať aj celé dedičstvo, stále sa vám neoplatí denne hrať viac ako 10 zápasov. Stále tu bude hrateľnosť, ktorá síce dokáže možno až prekvapivo chytiť, ale po pár dňoch je už naozaj plochá a príliš sa ani nemení. Možno by sa aj zmenila, ale kým sa dostanete k novým jednotkám, aj o ňu stratíte záujem.

Taká je Command & Conquer: Rivals v skutočnosti. Máte dojem, že by sa z toho dala vytiahnuť naozaj zaujímavá a zábavná mobilná stratégia, z ktorej tu jednoznačne sú náznaky, no akoby autori ani nechceli niečo také priniesť. Zdá sa však, že chceli ponúknuť aspoň zaujímavý vizuál, ktorý pôsobí veľmi slušne, a to platí aj pre niektoré efekty. Výhodou je, že vás hra nemusí stáť ani cent. Vyskúšajte si ju, odohrajte tých pár dní a potom, keď už vás naozaj nebude zaujímať, jednoducho ju zmažte a zabudnete. Možno to bude hneď, možno to bude o týždeň alebo dva. Kvality tu sú, ale aj problémy, pričom v ich centre je absencia ambície priniesť niečo viac ako len ďalšiu radovú mobilnú hru.