História série Devil May Cry

Séria Devil May Cry nedávno ohúrila kritikov aj hráčov svojim piatym dielom, na ktorý si však fanúšikovia museli pekne dlhú dobu počkať. Pri tejto príležitosti si pripomeňme cestu DMC k vrcholu aj so všetkými nástrahami a odbočkami, ktoré behom 18 rokov zažila.

Devil May Cry (2001) - PS2

Dante si pokojne sedel vo svojej kancelárii, keď sa do miestnosti vrútila na motorke sexy blondína, zničila mu celý interiér, zabodla doňho meč a hodila naňho motorku. Dante tieto útoky nielenže prežil, ale tajomná žena mala tú drzosť ho požiadať, aby jej pomohol zabrániť príchodu vládcu démonov a namiesto argumentov jej stačilo zložiť si slnečné okuliare. Trish vyzerala úplne ako jeho matka a preto ju Dante bez akýchkoľvek otázok o jej pôvode nasledoval na Mallet Island. S takýmto absurdným príbehom sa začala séria Devil May Cry, projekt, ktorý v Capcome pôvodne vznikal ako ďalší diel Resident Evil. No nakoľko sa hra začala tak výrazne odkláňať od pôvodného survival hororu, jej režisér Hideki Kamiya sa rozhodol zahodiť myšlienku Leona prechádzajúceho sa po hradoch a inšpiráciu hľadal v Božskej komédii od talianskeho básnika Danteho Alighieriho. Svojmu hrdinovi dal dve pištole, meč, strieborné vlasy a červený plášť – ikonické prvky, vďaka ktorým Danteho ľahko rozpoznáte medzi ostatnými legendárnymi hernými postavami. Kamiya a jeho tím vytvorili akčnú hack and slash hru s návykovým súbojovým systémom, ktorý vás neodmeňuje za množstvá padlých démonov, ale za úspešné spájanie komb do neskutočne štýlovej akcie.

Devil May Cry 2 (2003) - PS2

Hideki Kamiya je možno otcom Devil May Cry, ale už počas vývoja druhého dielu mu boli definitívne odobraté práva na výchovu. Capcom prácu na pokračovaní zveril do rúk inému tímu, ktorý s vývojom dlho stagnoval. Situáciu mal neskôr zachrániť nový režisér, Hideaki Itsuno, ktorý dostal takmer nemožnú úlohu: behom niekoľkých mesiacov dokončiť hru, v ktorej nebolo hotové takmer nič. Vývoj tak veľkého projektu do jedného roka bol, samozrejme, receptom na katastrofu. DMC2 s temnejšou atmosférou bez humornej stránky hlavného hrdinu, s prázdnymi lokalitami a rovnako prázdnym príbehom, zníženou obťažnosťou, kedy vám na väčšinu nepriateľov stačilo strieľať, je asi najmenej obľúbeným dielom série. Vývojárom sa však podarilo do hry dostať druhú hrateľnú postavu, Luciu, čím rozšírili jej potenciál a aj napriek všetkým negatívam bola hra komerčným úspechom. Capcom sa však zo svojich nešťastných rozhodnutí musel poučiť a dať vývojárom viac času, prostriedkov, ale aj dôvery.

Devil May Cry 3: Dante's Awakening (2005) - PS2, PC - recenzia

Zmena Danteho charakteru, lepšia hrateľnosť, vizuálna stránka, príbeh aj vyššia obtiažnosť  – to boli aspekty, na ktoré sa Itsunov tím sústredil pri vývoji tretieho dielu a dnes už môžeme povedať, že všetko dotiahli extrémne vysoko a pridali aj veľkú dávku noviniek, od viacerých štýlov boja a zbraní cez zmenu kamery až po predelové scény, ktoré vďaka výkonom hercov a choreografov pokojne obstoja ako samostatný akčný film. Scenáristi dostali príležitosť vyvliecť sa z nepodarených rozhodnutí predchádzajúcich dielov a dej zasadili do minulosti ako prequel, pričom sa sústredili na tému rodiny, ktorú rozbije túžba po moci. Dali tak priestor pre rozvíjanie charakterov postáv, primárne Danteho brata Vergila, ktorý sa stal rovnako populárnym ako jeho dvojča v červenom kabáte.

Special Edition:

To, že DMC3 sa dá ešte viac vyšperkovať, dokázal Capcom o rok neskôr so špeciálnou edíciou, ktorá predstavila možnosť zahrať si za Vergila. Nakoľko to vývojári s obťažnosťou predsa len trochu prehnali, hru znovu balansovali spolu s pridaním možnosti súboj reštartovať a oživiť sa. Okrem toho sa v tejto edícii vrátil aj mimoriadne obľúbený režim Bloody Palace z DMC2. So všetkými týmito atribútmi DMC3 právom patrí do siene slávy akčných hier a pre mnohých stále zostáva neprekonaným zástupcom série aj žánru.

HD Remaster:

Prvé tri hry sa neskôr dočkali dvoch HD remastrov. V roku 2012 si kolekciu troch hier mohli zahrať majitelia PS3 a v roku 2018 už aj hráči s novšou generáciou konzol PS4, Xbox One a PC.

Devil May Cry 4 (2008) - PC, PS3, Xbox 360 - recenzia

Po mimoriadne úspešnom treťom diele sa Itsunov tím vývojárov rozhodol posunúť do budúcnosti, a to nielen dejom, ale aj hernými mechanizmami. V snahe priniesť svieže prvky do série predstavili ako protagonistu Nera s nejasným pozadím a démonickou rukou ideálnou na priťahovanie a rozmliaždenie nepriateľov. Nero predstavoval vstupnú bránu pre nových hráčov, zatiaľ čo tí starší si museli počkať na neskorší príchod Danteho aj so všetkými jeho starými trikmi aj novými zbraňami. Hra však stráca na kvalite práve spôsobom, akým sa vývojári snažili situáciu zachrániť. Pre problémy s vývojom sa im nepodarilo splniť veľkú časť toho, čo mali v pláne a druhá časť hry za Danteho je vlastne len prechádzanie levelov, ktoré ste už absolvovali s Nerom. Následkom toho bol oklieštený aj príbeh, ktorý nemohol rozprávať všetko, čo mali scenáristi s Nerom a Dantem pôvodne v pláne a mnohé otázky zostali nezodpovedané.

Special Edition:

V roku 2015 priniesol Capcom štvrtý diel série aj na novú generáciu konzol PS4 a Xbox One v špeciálnej edícii (vyšla tiež na PC), ktorá ponúkla veľký balík kozmetických aj zásadnejších zmien. Hlavým bonusom edície je pridanie ďalších troch hrateľných postáv – Vergila, Lady a Trish.

DmC: Devil May Cry (2013) - PC, Xbox 360, PS3 - recenzia

Aj napriek dobrým predajom štvrtého dielu mali v Capcome pocit, že sériu treba posunúť iným smerom a tak ju rovno vykoľajili na cieľovú stanicu „západ“. V snahe zapáčiť sa západnému publiku najali štúdio Ninja Theory, aby vytvorilo reboot, ktorý mal okrem názvu a základných súbojových mechaník len pramálo spoločné s originálom. Vývojári nielenže nehľadeli na fanúšikov série, ale dokonca sa im posmievali za to, že sa im tak gýčová japonská hra vôbec páčila. Ich cieľom bolo zaujať nové mladé publikum, no aj to malo ťažkosti prijať nového vulgárneho Danteho, uzamknuté snímkovanie na 30fps a rozpačitý príbeh postavený na démonickej konšpirácii. Aj napriek negatívam je DmC solídna hack-and-slash hra, ktorá vždy bude mať svojich zástancov, medzi ktorých prekvapivo patrí aj Hideaki Itsuno. Aj napriek tomu, že týmto rebootom producenti Capcomu takmer pochovali jeho dielo, zobral si z neho obľúbené prvky, ktoré pretavil do pokračovania, v ktoré mnohí po DmC už ani nedúfali.

Hra sa dočkala expanzie Vergil's Downfall o Vergilovom príbehu a v roku 2015 aj remastru DmC: Definitive Edition pre Xbox One a PS4, ktorý ponúkol kozmetický obsah, 1080p/60fps, rozšírenia priamo v balení a aj manuálny lockovací systém.

Devil May Cry 5 (2019) - PC, Xbox One, PS4 - recenzia

Od pôvodných plánov pokračovať v reboote sa časom upustilo a Itsunovi sa podarilo Capcom presvedčiť, že pôvodná séria ešte má čo povedať aj súčasným hráčom. Rebríčky predajov ukazujú, že hernému trhu dominujú hry z úplne iného súdka, no Capcom sa rozhodol zariskovať a poskytol vývojárom všetko, čo bolo v ich možnostiach, aby priniesli hru zo starej školy. Výsledkom boli hneď tri hrateľné postavy s odlišným štýlom boja a zaujímavou dynamikou, vďaka čomu by sme ich chceli vidieť v spoločných scénach aj viac, ako im bolo z hľadiska mierne chaotického príbehu dovolené. Na základe hodnotení kritikov, hráčov a raketového nárastu predajnosti po vydaní môžeme skonštatovať, že toto bol konečne risk, ktorý sa oplatil. Tvorcovia nielenže priniesli takmer všetko, po čom fanúšikovia túžili, no naložili k tomu aj dávku noviniek, o akých sa nám ani nesnívalo. Celý tím prekonal svoje limity a priniesol hru, ktorú už teraz mnohí považujú za najlepší diel série. DMC 5 nám vyrazilo dych a ak majú v Capcome ešte stále nejaké tromfy, ktorými nás prekvapia, chceme ich čo najskôr vidieť.