Keď odovzdali značku Halo štúdiu 343 Industries, fanúšikovia sa hromadne búrili. Keď sa Bungie upísali na desať rokov Activision, išlo ich od zlosti roztrhnúť. Velebení miláčikovia vyvrheľmi skôr než stihnete prečítať palcové titulky v novinách. Keď Capcom nechal robiť Ninja Theory na Devil May Cry, vyhrážali sa tvorcom smrťou. A oni tieto a ďalšie brali s rezervou, kým nereštartovali akčnú sériu na britský spôsob.

Netrvá to dlho, vlastne už počas výborného úvodu v pekelnom lunaparku, aj Dante si uvedomí, že do očí padajúce vyžehlené sivé vlasy sa už nenosia. Účes už dávno vyšiel z módy. DmC Devil May Cry v réžii Ninja Theory je reštartom, nie remakom. Neprešľapuje na mieste, oživuje značku radikálnymi zmenami, ktoré nie sú mnohým po chuti. Stále patrí pod Capcom, Dante sa stále oblieka u rovnakého krajčíra, v žilách tela zahaleného kožákom však koluje iná krv.

Pod skratkou DmC sa skrýva nová hra a jedna obrovská metafora. Nahradenie prázdneho miesta po duši reklamným blokom, zapíjanie skreslených informácií nápojom ochuteným konzumom. Démoni majú skutočné predlohy, ich podoba je ale reprezentovaná grotesknými príšerami a monštrami, na aké sme bežne zvyknutí. Odrážajú sa v nich osobností z médií aj posadnutosť značkami a falošným uspokojením. Jednotvárnosť zjednoteného sveta korporáciami sa snaží pod vlajkou revolúcie rozbiť organizácia The Order, v ktorej čele stojí Danteho dvojča - Vergil. 

Dante do víru akcie nie je vtiahnutý, ale rovno sa v nej ocitá, keď mu príves po výdatnej švédskej trojke a prepláchnutí pečene kvalitným alkoholom, rozkrojí démon. Za behu sú mu servírované útržky minulosti a informácie, ktoré mu pomáhajú dostať sa bližšie k hlavnému démonovi. Potravinový reťazec predpeklia, kde sa väčšina DmC Devil May Cry odohráva, je dlhý a vyžaduje zoznámenie sa s novými zbraňami. 

Meč Rebellion a nerozlučná dvojka pištolí Ebony a Ivory sú základným kameňom modifikovaného súbojového systému rozdeľujúceho ovládač na dve polovice - anjelskú a diabolskú. Oheň a ľad si odporujú, ale bez nich je navigácia vo svete nemožná. Dokážu Danteho pritiahnuť k objektu alebo objekt k nemu a je jedno či je vo vzduchu, alebo na zemi. Navyše, Osiris aj Arbiter sa v boji menia na kosu a obojručnú sekeru. K dvojici špeciálnych zbraní sa pridáva aj dvojica úskokov. Táto dualita je odzrkadľuje osobu Danteho, ktorý sa snaží nájsť svoje miesto, keďže ako Nephilim sa dokáže pohybovať medzi prepeklím a realitou. 

Pri pohľade na zoznam komb a úderov kupovaných za skúsenostné body ťažko uveriť, že s nimi dosiahnete najvyššiu známku SSS (Sensational). Základné údery sa vyvolávajú pre každú sečnú zbraň rovnako - jedným tlačidlom a opakovaným stláčaním. Súbojový systém prechádza do krvi okamžite, jeho sila však tkvie v kombináciách a rýchlej výmene zbraní. V skúsených rukách sa v arénach odohráva unikátny balet smrti ani ten, kto prichádza so sériou alebo žánrom po prvýkrát do styku, sa nebude cítiť bezmocný. Ninja Theory dokonca zachovali vybrané charakteristické útoky ako piruety, ladné nadhadzovanie či žonglovanie vo vzduchu so zbraňami, v ktorých spoznáte starého Danteho. 

Ovládanie využíva v plnom rozsahu všetky tlačidlá a keď si už myslíte, že máte zakúpené všetky upgrady, do hry sa dostane nová zbraň, ktorú si vyberáte na d-pade. Ebony & Ivory budú robiť spoločnosť brokovnica a revolver s explodujúcimi nábojmi, Osiris môžete vymeniť za vrhacie čepele a Arbiter zase za ohnivé päste. So schopnosťami sa mení aj naučená taktika v úvode a obľúbené kombá sú ku koncu neúčinné. DmC Devil May Cry začne byť zaujímavá až po dohraní. Na odomknutých obtiažnostiach sa remixujú prichádzajúce vlny nepriateľov a hra ich kombinuje tak, aby si navzájom vyrovnávali sily a kryli slabiny. Ľadové príšery prichádzajú výhradne s ohnivými a dostávajú vás do situácií, kedy musíte zvládať výmenu zbraní aj rýchle reagovať.

DmC Devil May Cry si nepotrpí na žiadne hádanky, presúvanie kameňov alebo aktivovanie pák v presnom poradí. Sústredí sa len a len na akciu, pričom v tempe nepoľavuje od úvodnej katastrofy v zábavnom parku. Priamočiary dizajn vás nenechá zablúdiť, nanajvýš slepá ulička odhalí tajnú miestnosť s dušami nešťastníkov alebo kľúč od dverí k challengom prístupným aj z hlavného menu. Mnohé sú schované za múrmi, ktoré strhnú iba vybrané zbrane. Do už zdolaných úrovní sa oplatí vracať kvôli artworkom, výzvam aj odomknutiu tých najtvrdších obtiažností, na ktorých Dante aj nepriatelia zomierajú po jednom údere. Dvadsiatka misií vás zamestná približne na osem hodín pri prvom prechádzaní.

Dej hry sa odohráva výhradne za oponou reality, v predpeklí, ktoré chce hrdinu zabiť. Nie len jeho osadenstvom démonov, ale aj kulisami samotnými. Vo vzduchu visia nápisy “Zabi ho”, “Si v pasci” a geometria dostáva na frak od levelov, ktoré sa trhaním múrov snažia dostať von. Prostredie sa vám doslova stavia do cesty, vykrúca ruky architektúre a láme jej údy pred očami. Nosné múry praskajú, točia sa, chodba sa vo vertigo efekte proti vlastnej vôli naťahuje alebo sa ocitnete dolu hlavou na opačnej strane vodnej hladiny. 

Keď sa povie predpeklie, predstavíte si horúčavou zvlnený obraz, lietajúce zvyšky obhorených obetí vo vzduchu a oranžovo červený kabát. Predpeklie v DmC Devil May Cry má tvár televízneho štúdia a po vzore aktuálnych trendov je súboj s bossom prerušovaný reklamným breakom! Alebo má podobu nočného klubu, ktorého návšteva končí smrteľnými vlnami tvrdých beatov a neuveriteľnou pasážou HRY v hre. V ešte nikdy som nezažil, aby sa pomocou levelov (nie činov) snažila hra vysloviť názor a zaujať postoj. 

Vysoko nastavená latka vydrží až do samotného konca, kde sa autori k tomu tradičnu predsa len priklonili, v leveloch trochu prikúrili lávou a občas si pomáhajú recyklovaním techniky eliminácie bossov. Ninja Theory sa po vzore Enslaved v opustených svetoch zapáčilo natoľko, že do DmC Devil May Cry obsadili iba minimum postáv (kladných aj záporných), vďaka čomu boj proti slobode a tyranii komercionalizmu ťažko pripísať na triko The Order. Vlastne popiera vôbec jeho existenciu, až do príchodu Danteho.

DmC Devil May Cry poháňa Unreal Engine, svojich 15 minút slávy má za sebou, odvádza však slušnú prácu a to ako maskovaním (nikdy by ste nepovedali, že ide o technológiu Epic Games), tak aj dynamicky sa meniacimi úrovňami bez rapídneho poklesu výkonu. U testovanej PS3 verzie dochádzalo k prepadom frameratu počas cut-scén a zvláštnemu prepínaniu zvukového formátu pri použití optického výstupu. Kde DmC Devil may Cry exceluje a čo jej dodáva správny démonický prejav, je ozvučenie. Nie je to však triom Noisia z Holandska, ktoré sa podpísalo pod dunivý a extra tvrdý soundtrack plný dub stepu ani kapelou Combichrist s údernými gitarovými riffmi, ale elektronicky znečistenými zvukmi. V prepeklí je možné vďaka tomu počuť lietajúci popol.