Nintendo si už desaťročia pestuje hneď niekoľko silných skákačkových značiek, pričom pre každú z nich je typické niečo iné. Zameriavajú sa na trošku iné cieľovú publikum, ponúkajú rozdielnu hrateľnosť a sú aj vizuálne inak štylizované, aby tú svoju rozdielnosť zvýraznili aj graficky. Medzi tými všetkými má však Yoshi dosť jedinečné miesto. Začal totiž ako Mariov spoločník a naozaj dlho trvalo, kým sa dočkal vlastnej série. A keď už sa jej dočkal, tak je vlastne každá jeho hra technicky istým spôsobom iná, no v jednej veci stále rovnaká.

Tým je vizuálny tón ladený do tmy ručnej práce. Už Super Mario World 2: Yoshi's Island v roku 1995 vyzeral ako nakreslený, Yoshi's Story priniesol svety vytvorené z rôznych materiálov, a ak sa presunieme do súčasnosti, Yoshi's Woolly World pôsobil, ako by celá hra bola upletená z vlny. Teraz tu je Yoshi's Crafted World a opäť v Nintende zapracovali na tom, aby ste pri hraní mali dojem, že sa vraciate do svojho detstva a celé jej dianie sa odohráva rovno pred vami na vašom stole s vecami, ktoré tam sú, či už sú to papiere, kartóny, alebo čokoľvek iné. A opäť im to vyšlo výborne.

Hra v sebe zahrňuje identitu svojich predchodcov , no buduje si aj svoju vlastnú. Samozrejme tu nesmú chýbať odkaz na vlnené a kreslené svety aj s mechanizmami, ktoré s nimi máte spojené. Ak teda potiahnete niekde krátky vlnený špagát, je možné, že sa niečo niekde rozpletie. Je to však len jeden level v jednej z častí sveta. Tu je toho oveľa viac, každý level je vlastným svetom s unikátnou identitou. Nepriatelia sú dokonca kancelárske pomôcky, ktoré ožili a idú vám po krku. Celkovo je tu obrovské množstvo nápadov, vďaka ktorým pred vami pri hraní ožíva fantázia, navyše doplnená hudbou, ktorá sa k tomu celému hodí ako riť na šerbeľ.

No je tu jedna vec, ktorá Nintende až tak nevyšla a keď už som pri vizuále, tak ju musím spomenúť. Nie som si tým úplne istý, ale nový Yoshi je pravdepodobne prvou 1st party hrou Nintenda, ktorá beží na Unreal Engine 4 a zdá sa, že sa sami ešte s enginom nenaučili pracovať. Hra síce vyzerá dobre, ale zároveň využíva v oboch režimoch dynamické rozlíšenie, ktoré neraz klesá dosť nízko. Pri takomto vzhľade sveta to už začína prekážať. Hra im pritom beží uzamknutá na 60fps, aj keď by to možno nepotrebovala. Toto rozhodnutie nepovažujem za šťastné a keď už tak strašne chceli dosiahnuť tento efekt, mohli aspoň dať hráčom na výber módy s nižším rozlíšením pri 60fps a aj vyšším rozlíšením pri 30 fps.

Nie je žiadnym prekvapením, že príbeh hre presne zapadá do rokmi zabehnutých koľají takýchto skákačiek a teda je tu vlastne len na spestrenie a aby to celé uviedol do pohybu. Skupinka Yoshi-ov si v ňom spokojne nažíva vo svojom ručne vytvorenom svete, ktorému všetku jeho čarovnú moc prepožičiava slnečný kameň, ktorý je tvorený piatimi drahokamami. Na túto čarovnú moc si však začne robiť zálusk Bowser Jr., ktorému v tom pomáha čarodejník Kamek. Príde k boju, ktorého výsledkom je zničenie slnečného kameňa a drahokamy z neho sa rozletia po celom svete. Teraz je už len na vás, aby ste sa ku drahokamom dostali skôr ako zlé dynamické duo. Vyberiete si tak svoju farbu Yoshiho a idete na cestu.

Pred vami je naozaj bohatý svet, ktorý je navyše aj slušne rozľahlý. Skladá sa totiž z rôznych „ostrovčekov“, na ktorých sú roztrúsené levely. Niekde menej, inde zas viac, celkovo ich je tu ale viac ako 40, pričom postupne prejdete zhruba 20 takýchto „ostrovčekov“, pričom každý z nich sa nesie v nejakej téme, či už z hľadiska prostredia, alebo jeho vyhotovenia. Pozoruhodné je, koľko detských fantázií sa do týchto levelov podarilo napchať, nakoľko si v nich prejdete naozaj všetkým a v kartónovej rakete sa dostanete až do vesmíru. Nechýbajú vodné svety, japonskom inšpirované levely, džungľa, ľadový ostrov a mnohé ďalšie.

Veľkou výhodou Yoshi's Crafted World je široká prístupnosť hry rôznorodému publiku. Koniec koncov bola táto séria oproti Mariovi či Donkey Kongovi  vždy smerovaná skôr na menších hráčov. Nielen štylizáciou, ale aj hrateľnosťou je cielená na deti a môže byť dobrou vstupnou bránou do sveta hier. Ide ale ešte o niečo ďalej tým, že ponúka dve úrovne obťažnosti. Jedna je základná, kde máte svoje životy, Yoshi toho znesie pomerne veľa a vie aj dočasne plachtiť, aby doskákal vyššie a ďalej. potom je tu však aj zjednodušený režim, v ktorom má Yoshi navyše malé krídla, aby dokázal preplachtiť tam, kde by to mohlo robiť bežne problémy.

Ak máte teda za sebou Sekira a potrebujete oddych od častého zomierania, nový Yoshi je hrou, ktorá vám to poskytne. Ak už máte deti a chcete si s nimi spoločne niečo zahrať, aj vtedy môže Yoshi poslúžiť dobre, keďže ponúka lokálnu kooperáciu pre dvoch hráčov na jednej konzole, čomu je prispôsobené aj ovládanie. Ak to druhý hráč nezvláda, vždy ho môže ten prvý „zjesť“ a chvíľku ho niesť v ústach, či dokonca použiť ako projektil v boji proti nepriateľom, či zbieraní nedostupných predmetov.

Celkovo mám však dojem, že je ale hra v určitých aspektoch náročnejšia ako predchodca, no len vtedy, ak si ju náročnejšou chcete spraviť. Stále to nie je nič, čo by sa nedalo prejsť, no tu a tam budete niektoré úrovne opakovať. Sú totiž plné vecí, ktoré môžete zbierať, aby ste v každej dosiahli 100%. Na jednej strane sú to kvety, ktoré sú základným zberateľným artiklom v hre, ktorý vás aj posúva ďalej, keďže vždy pri prechode na nový ostrov musíte „zaplatiť vstupné“. Zbierate tu však aj ďalšie veci a tu a tam vám niečo z toho ujde, či je to tak skryté, že to na prvý pohľad nenájdete. To je doplnené výzvami, ktoré vás aktívne povzbudzujú k tomu, aby ste si level zahrali znova a našli tam niečo konkrétne, napríklad Poochyho.

Vo svojej podstate je aj nový Yoshi klasickou 2.5D skákačkou, no v tejto novej inkarnácii výraznejšie využíva aj tretí rozmer a neraz narazíte na pasáže, kedy sa primárne pohybujete aj v hĺbke obrazu, prípadne tam máte na starosti nejakú akciu. Yoshi totiž behá, skáče, hltá nepriateľov a tých môže premeniť na vajíčka, ktoré môže hádzať. Takto bojujete, no tiež interagujete s predmetmi, spúšťate spínače a zbierate veci, ktoré sú mimo váš dosah, napríklad v prípade bleskových puzzlov, na ktoré máte len krátky časový limit. To je schéma, ktorú poznáte už z predchádzajúcich hier a je trošku škoda, že sa oproti vlnenému predchodcovi autori nepokúsili o výraznejšie inovácie.

Nejaké spestrenia tu však nájdete pomimo tej hlavnej línie. Sú to napríklad bossovia, ktorých by ste rozhodne chceli viac, keďže sú súboje s nimi spracované naozaj nápadito, aj keď klasicky z pohľadu pravidiel žánru. Vždy je to ale nejaká oživená papierová/kartónová/plastová vec, ktorá vám ide po krku. Spestrením sú aj kozmetické predmety, ktoré získavate, prípadne si ich odomykáte a viete ich použiť ako kostýmy pre Yoshiho. Je škoda, že autori nevedeli tieto veci viac vsunúť do popredia, aby hráčov aj takto motivovali. Dokážete prejsť celú hru a ani si nespomeniete na to, že by ste si mohli vymeniť skin. To isté platí o odomknutej hudbe a herných scénach. Aj keď je hudba chytľavá, je zašitá niekde v menu, takže si ju nepustíte len tak.

Yoshi's Crafted World nemá veľké chyby, no aj tak nemá nárok na vyššie hodnotenie. Stále je to kvalitná, zábavná a chytľavá hra, ktorá pobaví menších aj väčších a navyše v kooperácii, no okrem vizuálu je dosť podobná svojmu staršiemu súrodencovi, ktorý vyšiel na Wii U. Navyše autori nevedeli dobre využiť potenciál všetkého, čo ponúka. Tí starší ňou navyše preletia pomerne rýchlo. Zaberie vám možno nejakých 7 hodín (aj keď budete mať na konte možno len 70%), čo je asi trošku málo. Osobne mám ale najväčší problém s jej technickým spracovaním, ktoré by podľa mňa ešte mali upraviť updatom, aby mali hráči na výber, aký vizuálny zážitok od hry dostanú.