Japonské štúdio From Software je v posledných rokoch známe predovšetkým svojím typickým štýlom hier. Jeho dlhoročná Souls séria je toho bytostným dôkazom, no náročnosť týchto titulov nie je to jediné, čo definuje ich jedinečnosť. Našťastie. Všetko to začalo v roku 2009, keď si pozornosť začal získavať exkluzívny titul pre PlayStation 3 - Demon's Souls. Dva roky po vydaní tohto veľmi úspešného titulu sa firma rozhodla prísť s niečim podobným aj na PC a ostatné platformy - vytvorila teda Dark Souls, ktorý si veľmi rýchlo získal slušnú základňu fanúšikov. Po vydaní dvojky sa autori opäť dostali k exkluzívnej zákazke pre Sony s hrou Bloodborne, ktorá priniesla ďalší unikátny zážitok. Hneď po dokončení rozšírenia pre túto hru sa však tvorcovia pustili do vývoja niečoho úplne nového, čo sa ale opäť udomácnilo na všetkých hlavných platformách.

Novú hru nám tvorcovia vôbec po prvýkrát naznačili ešte koncom roka 2017, počas odovzdávania videoherných ocenení. Išlo však len o krátky teaser, ktorý odhalil iba podtitul - Shadows Die Twice. Po tomto odhalení nasledovala polročná odmlka, kedy sme o ďalších informáciách mohli len špekulovať. Všetko sa prelomilo až na E3, keď sa na Microsoft konferencii odhalil kompletný názov hry aj s podrobnosťami. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa autori rozhodli vydať úplne iným, no možno o to zaujímavejším smerom, ktorý sa snaží kopírovať japonskú, poriadne krvavú, históriu. Tvorcovia sa však nerozhodli len pre zmenu prostredia, ale aj ďalšie konkrétne úpravy, ktoré sa priamo týkajú hrateľnosti.

V Sekiro: Shadows Die Twice sa teda dostávate do Japonska. Nie však aktuálneho, ale približne päťsto rokov späť, teda do šestnásteho storočia. Ide o obdobie Sengoku, ktoré bolo pre tento región veľmi krvavým. Krajina sa totiž zmietala v neustálych bojoch. Vy ako hráč sa ocitáte v koži samuraja, ktorý má len jediný cieľ - pomstiť sa. Už v úvode je však viditeľný odlišný prístup oproti Souls hrám, autori sa veľmi vyhrali s prestrihovými scénami, ktoré vám vo veľmi pôsobivom vizuále približujú príbeh a okolnosti, v ktorých sa váš hrdina ocitol. Príbeh je teda pevnou súčasťou hry, no je len na vás, či ho chcete vnímať hlbšie, alebo sa radšej necháte ponoriť do prepracovaného prostredia dávneho Japonska. Vývojári z From Software sú hneď vo viacerých aspektoch výborní, pričom jedna z vecí, ktorá im naozaj ide, je spracovanie sveta a dôraz na detaily. Autori totiž do istej miery rozprávajú príbeh hry aj cez svet ako taký, nakoľko je z toho doslova cítiť japonskú históriu. Samozrejme, stále ide o dávku fantasy, no architektúra, vegetácia a aj ľudský nepriatelia dokážu vytvoriť jedinečnú atmosféru.

Aj napriek tomu, že vo svojej podstate sa Sekiro podstatne líši od Souls hier, už pri prvom kontakte s hrou som cítil jasný rukopis autorov. V rôznych situáciach mi pripomínala najmä Bloodborne. Každopádne, nakoľko sa hra svojím zasadeným odlišuje diametrálne, From Software sa snažilo priniesť zmeny aj do ďalších aspektov hry. Nie všetky však boli vítané, a tak bolo otázne, či nerozbijú hrateľnosť. Práve v hrateľnosti je totiž najväčší zoznam zmien, kvôli ktorému sa zarytí fanúšikovia Souls série musia pripraviť na úplne odlišné princípy. Takouto razantnou zmenou je absencia RPG prvkov. Zatiaľčo v predchádzajúcich hrách si hráči mohli levelovať svoju postavu, v Sekiro to tak úplne možné nie je, aj keď isté možnosti zlepšovania sú tu predsa len prítomné.

Svojho samuraja si môžete vylepšovať hneď na viacerých úrovniach, a to dokonca aj jeho zdravie či silu útoku. Tieto hlavné atribúty však nedokážete vylepšovať zabíjaním bežných nepriateľov, teda takpovediac za XP body. Viazané sú na špeciálne predmety, ktoré dokážete získať len po súbojoch s bossmi, takže sa k nim nedostanete až tak jednoducho a nejaký čas vám potrvá, kým sa vôbec k ďalšej úrovni dostanete. Úplne inak sú však riešené ďalšie možnosti vylepšenia, ktoré už priamo neovplyvňujú vašu silu, ale predovšetkým vaše bojové schopnosti. Svojho bojovníka tak dokážete naučiť novým bojovým pohybom, ktoré vám v boji dokážu pomôcť. Aj tieto vylepšenia sa však rozdeľujú na dva druhy - konkrétne špeciálne pohyby a podobne si viete odomknúť za získané XP zo zabitých nepriateľov. Pritom vylepšovanie možností vašej protézy ruky je prepojené so získanými peniazmi z nepriateľov a zároveň na rôzne dôležité predmety, ktoré musíte vo svete zozbierať.

Pri porovnávaní Sekiro so Souls hrami sa veľmi často vyťahuje súbojový režim. A to nie z dôvodu, že by sa podobal, ale práve naopak - je značne odlišný. Tento nový prístup vývojárov je zaujímavý, nakoľko nejakú zásadnú zmenu sme ešte pri oznámení neočakávali. Predsa len sa štúdio mohlo vydať tradičnou cestou a staviť na to, čo už má rokmi overené. Úplne prepracovanie súbojového systému je však v konečnom dôsledku veľmi dobré rozhodnutie. Prípadnému prešľapu sa dokázali vo From Software vyhnúť vďaka svojim bohatým skúsenostiam. Hra nielenže ponúka niečo úplne iné, no zároveň ide o bojový systém, ktorý funguje až prekvapivo dobre, dáva zmysel a hru robí zábavnejšou, efektnejšou a taktiež istým spôsobom náročnejšou.

Pre tých, ktorí majú zaužívaný systém zo Souls hier, štandardne platí, že to čo fungovalo v predchádzajúcich hrách, nie je v Sekiro úplne najvhodnejšia taktika. V istých momentoch síce môže fungovať, no náročnejšie pasáže vás doslova prinútia zabudnúť na staré zvyky a priučiť sa niečomu novému. Tvorcovia z hry úplne odstránili staminu, vďaka čomu sa teda nemôže stať, že z boja nedokážete utiecť. Pre zmenu však pridali systém takzvanej pózy, ktorý úplne mení spôsob boja. Ak totiž chcete poraziť nepriateľa, nemusíte sa zamerať na jeho výšku života, ale práve ukazovateľ pózy. Odrážanie nepriateľov v momente ich útoku znižujete ich pózu, respektíve postavenie v boji. Intenzívnymi útokmi a správnym odrážaním nebezpečenstva im dokážete pózu úplne rozbiť tak, že ich môžete poslať k zemi jedným útokom.

Pózu však máte aj vy, a tak neustále držanie obrannej pozície vám nebude chrániť život donekonečna. Musíte byť preto v boji dostatočne aktívni a práve tieto prvky samotné súboje výrazne oživujú. Hra vás týmto núti zvládnuť konštantný boj aj za cenu rizika, ktoré vás môže stáť život, čo zvyšuje napätie a atmosféru. Takto postavené súboje si nielen dokážete viac užívať, no ak máte náhodou problém so srdcom, Sekiro môže byť pre vás ešte o niečo rizikovejšia aktivita ako Souls hry. Niektorí bossovia sú totiž postavení tak, aby maximálne otestovali ako vaše schopnosti, tak aj vašu trpezlivosť. V hre vám skrížia cestu ako hlavní, tak aj mini-bossovia, ktorí vám však taktiež vedia poriadne skomplikovať ďalší postup v hre. Takmer každý jeden z nich je unikátny, poriadne prepracovaný, od schopností, cez jednotlivé fázy, až po najmenšie pohyby.

Ak patríte medzi tých, ktorí Souls hry majú radi, Sekiro vás z pohľadu vysokej obťažnosti až tak neprekvapí, no to iba v prípade, ak sa dokážete stotožniť s novými pravidlami. Ísť do boja s trpezlivosťou a chladnou hlavou nebolo nikdy také dôležité ako práve tu. Odmenou vám v konečnom dôsledku nie je len eufória po zdolaní každého takmer nezdolateľného bossa, ale aj samotný priebeh súbojov, ktorý vyzerá veľmi dobre. Animácie, plynulé pohyby či bohaté iskry pri správnom vykrytí súpera skrátka majú niečo do seba. Ako je už u From Software zvykom, svet hry je vystavaný veľmi dobre, ponúka rôznorodé prostredia, ktoré skrývajú rôzne výzvy. Stále si vás tak dokáže držať aj napriek vysokej obťažnosti, čo je len znak dobre odvedenej práce. Pre väčšinu lokalít sú však typickí veľmi podobní základní nepriatelia, ktorí len prechádzajú menšou obmenou.

Pohyb je aj vďaka vystreľovaciemu háku úplne iný v porovnaní s predchádzajúcou sériou štúdia. Je svižný, rýchly a občas som mal pocit, ako keby som sa hompáľal v uliciach New Yorku. Hra dáva od začiatku dôraz aj na stealth prvok, ktorý hrá veľkú úlohu najmä pri súbojoch s mini-bossmi. V iných prípadoch vám môže situáciu len jemne uľahčiť, prípadne dokonca skomplikovať. Rovnako ako útočné pohyby si však viete zdokonaliť aj samotný stealth, aby vás dokázali nepriatelia výrazne ťažšie odhaliť pri bežnej chôdzi a zakrádaní sa. Nakoľko však tvorcovia tento prvok dosť citeľne pretláčajú, očakával by som jeho komplexnejšie využitie.

Každopádne, tak ako sme pri From Software zvyknutí na kvalitu v určitých aspektoch, rovnako vieme, čo vývojárom až tak dobre nejde. V prvom rade ide o občasné nepresné reakcie kamery, ktoré vás dokážu poriadne zmiasť. Vzápätí vás to môže stáť jeden virtuálny život a nejaké tie minúty toho reálneho. Ide síce o drobnosť, no pri hre, kde vám môže aj najmenšie zaváhanie zmariť vaše úsilie, ide o zásadný, aj keď len občasný problém. Pri akčných súbojoch s bossmi má hra tendenciu vami fixnutú kameru vypínať, čo vie taktiež nepríjemne prekvapiť. Ďalšou nie veľmi vydarenou vecou je technické spracovanie, ktoré napríklad na PlayStation 4 nie je vyslovene zlé, no pokles snímkovania, respektíve utekanie snímok je takmer úplne bežné. Hre akou je Sekiro, by sa určite viac hodila maximálne plynulá hrateľnosť - ak vynechám občas naozaj prehnanú obťažnosť, 

Sekiro: Shadows Die Twice ponúka niečo úplne odlišné, na čo sme zvyknutí zo Souls hier. Titul vyniká komplexnými prostrediami, ktoré sú veľmi dobre spracované, a to ako po dizajnovej, tak aj grafickej stránke. Nový spôsob pohybu po svete prináša nový rozmer a možnosti, ktoré dokážete využívať aj pri ostrých súbojoch vo váš prospech. Tradičné RPG prvky boli nahradené iným systémom vylepšovania vašej postavy, ktorý predstavuje oveľa väčšiu výzvu. Spoliehať sa na levelovanie postavy tu skrátka nie je možné. Na druhej strane je však svet posiaty rôznymi predmetmi, ktoré dokážu zamiešať karty. Pri hernej dobe, ktorá môže presiahnuť aj 40 hodín, na vás čaká poriadne náročné dobrodružstvo, ktoré vám bez problémov zdvihne tlak. Eufória po zdolaní nezdolateľného vám to ale vynahradí.