Ruskí vývojári z Ice-Pick Lodge nepatria medzi partičku tvorcov, ktorí by ťahali z peňaženiek mainstreamových hráčov vo veľkom nejaké tie eurá. Žiadny jasajúci dav, žiadny obrovský hit prepieraný v rôznych médiách, na popredných miestach rebríčkov predajnosti a s množstvom ocenení na krku. Ich projekty majú punc originality a podivnosti, ktorá sa vám buď dostane pod kožu a platonicky sa do šialených bizarností zamilujete, alebo vás nechávajú s nepochopením chladnými. Či už ide The Void alebo Knock-Knock, je každá hra od Ice-Pick Lodge jednoducho iná než 99% hernej produkcie.

Keď v roku 2005 vyšiel prvý Pathologic, bolo to akoby zjavenie. Temné a depresívne prostredie bezmennej osady, do ktorej prichádza jeden z hlavných hrdinov, aby odvrátil všadeprítomnú smrť, ožíva znovu. Po remasterovanej HD verzii, ktorá síce nebola zlá, ale ocenili ju iba fanúšikovia jednotky, sa vraciame znovu na miesto činu. A nebude to o nič menej šialené alebo bizarné, veď príbeh je bez zmeny, len tentoraz sa výber postavy nekoná a dostanete do rúk čerstvého doktora. Ostatní hrdinovia prídu na rad neskôr. Zápletka napriek tomu nie je rozkúskovaná alebo vám nepríde nekompletná. Druhý diel nevyžaduje znalosť toho prvého, takže sa do hrania môže ponoriť ktokoľvek. Ak sa teda po pár minútach neutopí vo svojej abstraktnej náročnosti.

Už len uvedenie do deja na samotnom začiatku napovie, či pre vás Pathologic 2 nie je príliš veľké sústo. Spojenie adventúry, survivalu, súbojov, práce s inventárom a voľnosti v rozhodovaní a behaní po otvorenom prostredí, je samé osebe porciou hrateľnosti, ktorú neunesie každý na svojich pleciach. Nehovoriac o svete, ktorý sa vymyká bežným, v porovnaní s Pathologic 2 až tuctovým, hrám. Nejde o fantasy, sci-fi ani nič také, čo ste možno zažili. Svet Pathologic 2 je originálny, magický a predovšetkým depresívny, bez náznaku svetla na konci tunela. Práve bezradnosť a na každom smrti čakajúca smrť láka náročnejšie publikum pôsobivou, až masochistickou atmosférou.

Cesta vlakom do rodného mestečka je plná flashbackov, výjavov, z ktorých vám bude jasné len jedno: nemôžete si byť istí ničím a nikým. Neviete, čo je len sen či výplod vašej fantázie a čo skutočnosť. Príchod domov sa zvrhne, keď na vás čaká nie najpríjemnejšie privítanie. S nožom v ruke nemožno čakať srdcorevúce objatie a následný masaker síce skončí vašim prežitím, no krv kvapkajúca z rúk z vás automaticky spraví nepriateľa číslo jeden. Nehovoriac o tom, že mŕtvoly sa v meste kopia i bez vášho pričinenia. Vojnový konflikt, podivná nákaza a depresia sú každodenným chlebom. A do toho vás chcú zabiť. Neberúc do úvahy to, že ste syn kedysi vplyvnej osoby. Otec je mŕtvy, hoci práve on vás zavolal domov, aby ste ako chirurg objavili liek, ktorý zachráni mesto a čo najviac ľudí v ňom. Lenže podivný kult, ktorý považuje akékoľvek rezanie do tela za hriech, si myslí niečo iné.

Čas plynúci nezávisle na splnených úlohách tiká nepríjemne rýchlo. Nikdy sa nestane, že by ste si boli uspávaní pokojnou situáciou, kedy máte všetko pod kontrolou, stíhate plniť jednotlivé questy a máte na všetko čas. Ten vám bude chýbať neustále, minúty bežia nezávisle od toho, čo robíte a čo má za následok nepríjemné pravidlo, s ktorým musíte hrať. Nestihnete všetko a niektoré obete môžete iba oplakať, nič viac s tým nespravíte. Hoci chcete pomôcť, nemôžete byť na dvoch miestach naraz, nedokážete svoj čas rozdeliť na vývoj lieku či vakcíny, snažiť sa prísť všetkému na kĺb, unikať pred všadeprítomnou smrťou. Úloh je omnoho viac, než je možné splniť. Musíte si vyberať a ani to neznamená, že splnenie, respektíve vidina cieľu a odmeny je presne to, v čo ste dúfali a v konečnom dôsledku vám pomôže.

Adventúrna časť je na pomery Pathologic 2 obyčajná. Vediete dialógy, snažíte sa plniť úlohy, zbierate predmety a presúvate sa v pomerne rozsiahlom meste, ktoré sa utápa v unavenej šedi a depresívne hnedej farbe. Lenže tradičný koncept postupne rozprávania a zápletky odhaľujúcej tajomstvá, sa rozpadne ako domček z kariet. Postavy sú bizarné, s rôznymi maskami, divne zmutované, arogantné, agresívne, sociopatické a niekedy jednoducho zlé. Veriť v nevinnosť detí, ktoré si opekajú bábku a čakať pomoc od kohokoľvek, je krátkozraké. Dialógy napísané úsporne, ale zároveň s hĺbkou, vyžadujú neustálu pozornosť. Ale sú iné, žiadna tuctovosť. Aj preto je prenikanie do sveta Pathologic 2 náročné. Nenájdete tu nikoho, kto vám jasne povie, čo sa deje a všetky čriepky do mozaiky si musíte skladať sami. A budete tápať, hľadať, zmätene sa obzerať s cieľom porozumieť aspoň čiastočne chápaniu toho dychčiaceho monštra, ktoré vo svojich útrobách ukrýva iba zlo.

Ak by to bolo všetko a Pathologic 2 by bol iba bizarnou obdobou walking simulátora, získal by si istotne výrazne rozsiahlejšie publikum. Lenže Ice-Pick Lodge zrejme naschvál zvolili náročnejšiu cestu. Máme tu survival, ktorý na jednej strane dvíha napätie a podporuje ťaživú atmosféru, no zároveň zadupáva do zeme už i tak niekedy pokrivkávajúcu hrateľnosť. Komodít je nesmierne málo, musíte sa neustále starať o prísun nových, pričom ich nakupovanie často neprichádza do úvahy, pretože máte príliš hlboko do vrecka. Môžete sa vydať kradnúť do opustených domov, ktoré už vyplienila nákaza a to, že to môžete schytať aj vy, nepridáva na pozitívnej nálade nikomu. Vakcíny ako ochrana pred nečakanou smrťou sa stanú nutnosťou.

Do zložitejších herných mechanizmov vás nik nezasvätí a na všetko si musíte prísť sami. Nie raz sa stane, že zostanete vo svete Pathologic 2 stratení a mnoho princípov odhalíte vďaka pokusom a omylom. Všadeprítomná smrť nie je tradičnou penalizáciou, kedy sa musíte vrátiť na miesto posledného uloženia (žiadny autosave, pozíciu si môžete uložiť len na konkrétnych miestach), ale vám ostane postih z posledného hrania. Nedôjde k tradičnému obnoveniu hladu či smädu, zdravie sa nenaplní a s prázdnym žalúdkom zomriete nabudúce skôr. S vodou som nemal problém, všadeprítomné studne zaženú smäd, avšak jedlo je v chátrajúcom meste nedostatkovým tovarom. Každou smrťou je hranie náročnejšie a k ničomu neprispieva ani postupne meniaci sa vzťah obyvateľov jednotlivých častí k vám. Väčšinou smerom k horšiemu a ak vás nemajú radi, nielenže vám odmieta obchodník čokoľvek predať, ale miestna stráž vám pôjde hneď po krku.

Dostávame sa k súbojom, ktoré budú pre mnohých poslednou kvapkou. Je zbytočné pátrať po tom, prečo od nich vývojári neupustili, ak sú nudné, nemotorné a zbytočné. Pästné súboje sú občas nepresné a okrem slabého a silného úderu vyčerpavajúceho staminu sa môžete zdvihnutými päsťami brániť, ale zdravie vám klesne, ak sa súper zaženie silnejšie. Použitie  skalpelu či iného predmetu nebudete riskovať pre poškodenie dôležitého nástroja, ktorým radšej vyrežete orgány nakazeným ľuďom v snahe zistiť viac o chorobe. Lenže časom sa stanú strety s agresívnymi protivníkmi unavujúce, repetitívne a nudné.

Technické spracovanie má svoje svetlé i temné stránky. Najprv to dobré: prostredie je úžasne spracované, depresia a beznádej sálajú z každej textúry, farebná paleta nesklzáva k patetickosti a podaril sa taktiež dabing. Zámerne umelý a s ruským prízvukom k hre pasuje, obdobne je na tom inštrumentálna hudba. Všetko ostatné vás bude skôr trápiť: hardvérová náročnosť nie je spôsobená zložitými scénami či vybrúsenými efektami. Vlastne ani neviem čím, len zrazu sa zníži framerate alebo hra spadne a nezáleži na nastaveniach grafickej úrovne či zvolenom rozlíšení. Mnoho bugov je úsmevných, napríklad plameň z barelov mení svoju polohu podľa toho ako sa k nemu otočíte, takže niekedy horí mimo svojho zdroja, niekedy si postavy stoja na hlavách a podobne. S animáciami pohybov si nik príliš hlavu nelámal a rozhodne zaspali svoju dobu a pôsobili by úsmevne už v časoch prvého Pathologic.

Pathologic 2 je zaujímavá hra, len nie je určená pre každého. A možno ani nie je až tak hrou ako úletom do bizarných vôd surrealistických hororov. Temná atmosféra s mnohými tajomstvami, ktoré by sa nestratili v žiadnom mysterióznom titule, vás nenápadne strháva do sveta, v ktorom je viac otázok ako odpovedí. V snahe nájsť riešenie aspoň pre niektoré z nich, zachrániť zopár ľudí, hoci viac vám ich zomrie a necítite sa z toho najlepšie pre výčitky smerujúce na vašu hlavu, však Pathologic 2 zakopáva o vlastné nohy v tom najdôležitejšom - hrateľnosti, hraní ako takom, herných prvkoch. Možno sa cez to všetko prehryziete a budete Pathologic 2 milovať. Ale takých hráčov bude menšina. Niekedy je možno lepšie robiť veci mainstreamovo.