Castlevania je späť. Isteže, nesmierne lacný podtitul, no Bloodstained: Ritual of the Night vystihuje najlepšie. Závan minulosti je pre sériu gotických hororov symfóniou noci, ktorá animálne priťahuje a zahryzne sa ostrými zubami do krku. Saje, až kým nemá dosť a vy vyčerpaní neodpadnete. Akčné plošinovky s jemnými náznakmi nenápadných RPG prvkov a výraznou nelinearitou nerastú na stromoch. Teda tie priemerné možno, ale po tých sa neobzerajme. Takže: Castlevania je mŕtva, vitaj Bloodstained.

Bloodstained: Ritual of the Night je duchovným nástupcom Castlevanie. Nie je to iba samoúčelné konštatovanie, na jeho tvorbe sa podieľal Koji Igarashi (na Castlevanii pracoval od Symphony of the Night). Napriek tomu, že je to už päť dlhých rokov, čo sme sa dočkali poslednej Castlevanie, má stále dostatok priaznivcov. Prečo Konami nesiahne znovu po jednej zo svojich najúspešnejších značiek, ostane tajomstvom. Teraz nám to už nevadí. Po kladne prijatom a pixel-artovom Bloodstained: Curse of the Moon sme sa dočkali pokračovania, ktoré zaujme aj odporcov kockatých retro úletov.

Príbeh netvorí dôležitú súčasť hry a jeho prezentácia nepatrí medzi jagavé klenoty hrateľnosti. Ale je tu, má béčkové parametre a vážnejšia zápletka nemusí byť nutne krokom vedľa (Lord of Shadows je toho dôkazom). Dvojrozmerné dobrodružstvo si zakladá na patetickej výprave za záchranou sveta. V minulosti sa v podivnom experimente podarilo dvom deťom implantovať démonické kryštály. Hlavná protagonistka Miriam je jedným z detí a prebúdza sa po desiatich rokoch do sveta, ktorý sa už raz dokázal zbaviť pekelných síl, ale tie sú tu znova. Gebel, druhé dieťa zo spomínanej dvojice, do príbehu prehovorí taktiež, ale nejde o žiadne prekvapujúce momenty, ktoré by ste sami nedokázali predvídať.

Zápletka je rozprávaná prostredníctvom dialógov, ktoré prebiehajú tradičným spôsobom: dve postavy po stranách obrazovky povedia zopár svojich slov, značne patetických a po zopár výmenách sa ide ďalej. Bez toho, aby vás dej chytil alebo ste si z neho niečo odniesli. Občas som sa pristihol pri tom, že dialógy vlastne ani nevnímam a tlačidlo skip sa stalo vykúpením. A tým sa negatívne reptanie môže ukončiť, pretože na scénu nastupuje tradičný model metroidvanie. Tentoraz so skvelou hrateľnosťou, ktorá sľubuje hodiny a hodiny zábavy. 

Základná myšlienka Bloodstained je až smiešne jednoduchá: Miriam behá, skáče, rúbe, seká, strieľa a všetko to, čo v metroidvania hrách robíme. A je to zábavné, návykové, podmanivé, s novými a novými prvkami, ktoré si postupne odomykáte za zozbierané kryštály, otvárate nové lokácie či grindovaním na respawnujúcich sa nepriateľoch si vylepšujete skill a zbierate suroviny. Dôležitá je rozmanitosť, ktorá sa ukazuje ako zásadným a rozdielovým prvkom, odlišujúcim Ritual of the Night od konkurencie. Všetko je náročné tak akurát, hoci smrti sa nevyhnete a mnohokrát zomriete po krv potiaciach okamihoch, ktoré vás vrátia na posledne uloženú pozíciu. Žiadne rogue-like šialenstvo však nečakajte, penalizácia za exitus nedráždi hráčovu vytrvalosť ničím iným než návratom na save point a stratou získaných skúseností a predmetov od uloženia.

Hra sa v podstate celá odohráva v tajomnom hrade a jeho okolí, no monotónne prostredie nehrozí. Už len preto, že tu nájdete úplne všetko, od strašidelných kobiek, podzemných jaskýň, náboženských svätýň, cez steampunkové knižnice, podzemné alchymistické laboratóriá, až po lávové či ľadové jaskyne či pieskové oblasti. Všetko je na jednej obrovskej mape, ktorú musíte odhaliť. Na niektoré miesta sa nedostanete hneď, hoci vidíte, že cesta vedie tými dverami, no najprv musíte získať potrebnú schopnosť a postupne si otvárate rôzne skratky. Backtracking nie je nutným zlom a ani respawnujúci sa protivníci nedegradujú zábavnosť. Navyše sú pre každé prostredie špecifickí a značne bizarní. Ich počet ide cez stovku a opisovať ich je zbytočné až nemožné.

Zastúpenie tu majú aj RPG prvky. Za zlikvidovaných démonov - a veru je to občas poriadne krvavý masaker, krv strieka prúdom - získavate skúsenosti, postava leveluje a s postupom o úroveň vyššie sa vám zlepšia štatistiky, zdravie a mana. Nič prepracované, ale dostatočne motivujúce. Okrem toho sú tu zbrane s rozličnými vlastnosťami a odlišným používaním. Je pekné, že obojručný meč dáva obrovské poškodenie, ale s dýkami je Miriam obratnejšia a rýchlejšia. Jednoduchý princíp mení spôsob hrania a je len na hráčovi, ktorý bude uplatňovať. Nastupujúci stereotyp porciovania nepriateľov si môžete aj sami osviežiť novým prístupom. Získate novú zbraň (meče, dýky, palcáty, palice, biče, pištole), ktorá je fakt dobrá, no s jej používaním sa vo vašich rukách môže zmeniť na nepoužiteľný šrot. Výzva ako hrom.

Aby toho nebolo málo, zvláštnu pozornosť si zaslúžia čarovné kryštály, ktoré vám pribúdajú možno až príliš často, až je niekedy problém si vybrať. Delia sa na útočné, manipulatívne, pasívne a vyvolať si môžete spolubojovníkov, ktorí vám pomôžu s niektorými nepriateľmi. Kombinácia práve aktivovaných úlomkov kryštálov znovu definuje váš štýl boja a nesprávne kombinácie nekompatibilné s tým, ako hráte, vám zbytočne sťažia postup hrou. Skúmanie a otváranie nových možností si vyžiada čas, ale znovu je to skôr zábava ako tápanie nad správnou konfiguráciou. 

Teraz pekne do kuchyne, tam je kuchynská linka, tu zástera a ideme variť. V Bloodstained nesmie chýbať niečo japonsky nezvyčajné a v tomto prípade je to varenie. Nielenže vám jedlo zvýši vybrané atribúty, takže nejde o samoúčelnú zábavku, ale získavanie surovín a napokon aj samotné varenie akoby supluje vyzobávanie bonusových predmetov na mape. Nemusíte sa mu venovať, ale bola by škoda opomenúť tento prvok. Obsah, ktorý nájdete vo svojej virtuálnej kuchárskej knihe, je dostatočne bohatý, aby ste neskĺzli do repetitívneho kuchtenia. Neskôr budete vyhľadávať konkrétnych nepriateľov, aby vám poskytli suroviny do receptov. Ide o ďalšie pošťuchnutie k tomu, aby ste hru náležite presnorili, užívali si ju a nielen tak preleteli.

Ako je na obrázkoch názorne vidieť, spracovanie jednotlivých obrazoviek je úžasne detailné, špecifické pre každé z prostredí, neustále sa mení a ponúka rôznorodé nálady. Bloodstained neponúka až takú nádheru ako kedysi Trine či z novších titulov Ori alebo Unravel, ale stále má dostatok priestoru na nádherné scenérie bez už trochu prejedeného pixel-artového stereotypu. Animácie pohybov už tradične nemajú toľko snímok, nie sú také prepracované, beh je až nerealisticky zrýchlený, ale všetko to patrí ku koloritu hrateľnosti a atmosféry. Anglický dabing je nesmierne umelý, ale prítomný je aj japonský, do ktorého si hru určite prepnite. Hudba je tematická pre každé prostredie a nenápadne dotvára atmosféru mierne gotického hororu.

Bloodstained: Ritual of the Night je hra, ktorá vám prejde ľahko do krvi, pochopíte, o čo jej ide, ale jej zvládnutie si vyžaduje hodiny a hodiny prechádzania labyrintov. Neustále nové prostredia, nepriatelia, zbrane, schopnosti a všeobecne novinky, ktoré vývojári dávkujú po celú hernú dobu, vytvárajú jednu z najlepších metroidvania hier. Všetko v nej funguje, ako má, objavovanie nových ciest a odkrývanie celej mapy láka ku každodennému rituálu, kedy s hrou strávite poctivú hodinku a neľutujete ani minútu. Atmosféra a hrateľnosť sú dokonale vybrúsené, aby ste sa do krvavého masakrovania mohli kedykoľvek ponoriť a užívali si na prvý pohľad možno plytkú, ale v skutočnosti do detailov prepracovanú arkádu. Herná nirvána v šialenom tempe a so starou dobrou hrateľnosťou.