Ak už ničím iným, hra od skromného vývojárskeho tímu Airem určite vyvolá záujem svojím názvom. Napriek útoku na nižšie pudy sa nebudete hrať so žiadnou slečnou ľahších mravov. Možno by to bolo lepšie. Tentoraz sa bude niekto hrať s vami, respektívne s hlavným hrdinom, ktorého po vzore filmovej série Saw uväzní v opustenom objekte šialený vrah, ktorý má na svojom zápästí nejeden zárez a časom mu pribúdajú ďalšie podľa toho ako sa Robert zachová.

Robert je totiž hlavný hrdina - investigatívny novinár pátrajúci po sériovom vrahovi s prezývkou Illusion. Čo čert a osud nechcel, Robertovi sa jeho snorenie vypomstí a jedného dňa (alebo večera, čas na mobile, ktorý vám hra ukazuje, je ten skutočný) sa preberie v podivnej miestnosti s putami na rukách. Roberta a jeho ženu Saru zajal Illusion a aby si vami ovládaná postava zachránila život, prípadne aj Sarin, ale vieme ako to v skutočnom živote chodí, musí vyriešiť zopár hádaniek v dvoch desiatkach miestností. 

Tie sú umiestnené niekde v podzemí a ak chcete otvoriť dvere do novej lokácie, musíte zadať kód. Aby ste sa hrou nepreklikali za niekoľko minút po zhliadnutí návodu, sú čísla generované po každom spustení. Dôležité je teda nájsť časť kódu, poskladať ho, zadať ho na správnom mieste a ide sa ďalej. Krátkodobá zábava na mobiloch - to áno, avšak ako hra, ktorú si večer pustíte na odreagovanie, to jednoducho už len z princípu nebude. Play With Me ponúka celkom fajn nápad, zopár zaujímavých hádaniek, ale to je tak všetko. Atmosféra strachu budovaná nečakaným objavením tajomnej postavy, bábiky alebo klauna či vypnutím svetla a nečakanými zvukmi, nemá dostatočnú silu. Príbeh, hoci by mohol ponúknuť ohromujúcu sondu do psychológie postáv, len banálne kĺže po povrchu. Postavy vás k ničomu nemotivujú a je úplne jedno, že sa do toho zamotá aj váš priateľ Patrick. Odhalenie toho, kto je tajomným Illusionom, sa vyskladá podľa vašich rozhodnutí a celkovo na vás čaká 5 rôznych koncov podľa toho, koho zachránite a koho nie. 

Play With Me sa dá prirovnať k hidden object hrám. Na obrazovke, ktorá je často statická, len so zopár animáciami, musíte nájsť aktívne predmety, zbierate ich alebo s nimi manipulujete, hľadáte rôzne indície, kľúče, otvárate skrinky, posúvate predmety - a to všetko preto, aby ste našli časť kódu. Občas natrafíte na pohodený novinový ústrižok či ručne písaný text so šialenými myšlienkami Illusiona, ktoré mohli trochu podporiť fantáziu, ale sú len skôr patetickými táraninami. Najhoršie je, že mnoho rébusov nemá s logikou nič spoločné a musíte len prejazdiť celú hernú plochu kurzorom a ak nič nenájdete, treba zapnúť baterku či zápalky, odhaliť, čo sa nachádza v tmavých kútoch. Alebo vytiahnete UV svetlo a hľadáte odkazy po stenách, stĺpoch či iných objektoch. Všetko je až príliš tmavé.

Často je to frustrujúce. Nielen pre časový limit, ktorým vás autori zbytočne obťažujú a nútia vás do 15 minút vyriešiť hádanku a zachrániť tak Saru alebo Patricka. Začalo by mi to byť jedno. Časový stres pomáha pri filmoch, ale v podobných hrách, kedy netušíte, čo máte robiť a základom je presnorenie celej miestnosti, len ničí atmosféru. Najmä, ak sa tieto naskriptované sekvencie spúšťajú automaticky po akcii, ktorou netušíte, čo vyvoláte. Otvoríte bedničku, ale nenašli ste kód do počítača? To nevadí, na mobil dostanete hovor, že hodinky tykajú a Patrick nemôže žiť večne. Časové limity pri hádankách, kde sa strop približuje k podlahe, sú fajn, aj keď  ten v Play With Me je trochu zabugovaný: keď som mechanizmus na poslednú chvíľu deaktivoval (kódom zadaným na klávesnici nad stropom a nepýtajte sa ma ako to hrdina dokázal), som z hry videl len tenký pruh. A čo ďalej?

No predsa reštart. Tých zažijete mnoho. Hra sa ukladá automaticky na vybraných miestach. Že sú občas nevhodné (preberiete sa v miestnosti, kde je tma a keď si nepamätáte, čo máte robiť = vybrať baterku, namieriť ňou tuto v hornej tretine obrazovky viac vpravo, kde sú dvere, budete tápať), to beriem ako automatickú daň za nezávislý vývoj bez skúseností s balansovaním herného obsahu. Ale to, že môžete mnohokrát zomrieť a vlastne ani netušíte, že sa niečo také môže stať, je absurdné rozhodnutie odporujúce akémukoľvek hernému dizajnu súčasnosti. Mnohokrát som nevedel, prečo mi hrdina skonal. Zrazu sa objavilo menu s hrou, tak ideme odznovu a klikám rýchlejšie (aj keď netuším, čo mám robiť a čo ma to vlastne zabilo). Znovu smrť. Zábava ako na akcii Smeru s koncertujúcim Desmodom. Hrateľnosti nepridáva ani nutnosť hľadať a používať vakcíny (aby ste sa nezbláznili) či baterky do mobilu či svetla. Vďaka teda aspoň za pomôcky a help, ktorý vám natvrdo odhalí vybrané kódy.

Aby to nebolo všetko, je ovládanie nemotorné. Na dianie sa pozeráte z vlastných očí, v niektorých obrazovkách sa môžete mierne posúvať do strán, ale inak sa vaša interakcia zmrskáva na snorenie kurzorom po všetkom možnom. Plytká atmosféra nepomáha krivke zábavnosti pokúsiť sa preraziť vyššie. Najväčším balvanom ťahajúcim ovládanie ku dnu je ikona inventára. Je pekná, to áno, aj zelená, takže nevyvoláva spočiatku agresívne reakcie. Len je umiestnená vľavo dole. A neexistuje klávesová skratka, ktorou by ste obsah svojej tašky vyvolali. Nie, musíte stále chodiť s kurzorom do tej najnepraktickejšej pozície na obrazovke. Nesprávne kliknete, vypnete baterku a ostanete v tme? Tak ešte raz. Každú miestnosť opakovane prevraciate hore nohami. Vaša myška sa nachodí. Pritom klávesnicu bežne používate na zadávanie kódov. 

Technické spracovanie neexceluje, hoci sa vývojári snažili navodiť hrozivú atmosféru. V konečnom dôsledku to pôsobí skôr umelo. Isteže, všade je neporiadok, krvavé nápisy, poškodené predmety, blíkajúce svetlá, tajomné bábiky, špinavé zrkadlá a steny s olúpanou farbou či zašlými tapetami. Niektoré nápisy a názvy sú navyše príliš malé a musíte často používať lupu (áno, znovu cestovanie do krajiny inventáru, ktorá je za siedmymi horami a dolami). Opustené miesto by malo vyvolávať pocity absolútnej bezvýznamnosti, avšak dojem toho, že tu exnete, má do reálneho pohltenia ďaleko. Nepomôžu detailné scenérie, ktoré nie sú až na zopár výnimiek v druhej polovici hry prázdne a obsahujú mnoho objektov. Ale jednoducho to nefunguje. Prostredie je mŕtve, neosobné, „nastajlované” presne tak, aby brnkalo na city. Spôsobuje však len unavené zívanie, tak ako ďalšie a ďalšie pokračovanie hororovej klasiky z filmového plátna. Spracovanie ide ruka v ruke s príbehom.

Čo vyložene ruší pri ponorení sa do desivej nálady s nenápadne prichádzajúcou smrťou, je dabing. Chápem skromný rozpočet a snahu ušetriť. Ale niekedy je lepšie byť ticho. To je aj prípad Play With Me. Dabing je otrasný, amatérsky a smiešny. Ak sa niekto snaží hovoriť drsne a jeho hlas na to nemá žiadne predispozície, respektíve to len hrá a cítiť to… budete sa skôr smiať ako brať tých niekoľko nahovorených slov vážne. Kazí to výsledný dojem a vývojári (hoc jednotné číslo by bolo vhodnejšie použiť) mohli radšej investovať viac do hudobnej zložky, ktorá sa drží pri zemi. Neruší, neponúka žiadne neošúchané motívy, avšak občas vie zabrnkať na citlivú strunu tým, že opakuje po úspešnejších hororových predkoch. Hudbou a ruchmi celkovo, ktoré sa zbytočne opakujú a následne už tak nedesia, sa dá dosiahnuť viac ako hovoreným slovom. Minimálne s tým z Play With Me. Ale to fanúšikovia Silent Hillu dávno vedia.

Ale dobre, ak máte radi Saw, hidden object hry či dokonca escape room projekty, možno nájdete v hre zaľúbenie. Avšak len dočasne. Príbeh je v podstate skromný a plytký, a to aj napriek celkom zaujímavým záverom, ktoré však všetky v kútiku duše viete predvídať. Atmosféra sa, žiaľ, vytráca umelým prostredím, nepodareným dabingom, kostrbatým ovládaním a celkovo opakujúcimi sa prvkami hrateľnosti, ktoré neudržia pozornosť dlhšie než na zopár desiatok minút. Hra vlastne ani netrvá príliš dlho, tie 3-4 hodiny nie sú žiadnym zázrakom, ale aj to je niekoľkonásobne dlhšie, než by som chcel s hrou vydržať. Opakovaným hraním sa týrať bude chcieť málokto napriek rôznym ukončeniam (kto prežije a kto je Illusionom). Žiaľ. Aj napriek tomu, že môžete na mobilnom telefóne hrdinu hrať Hada. Občas je to zábavnejšie ako samotný útek z väzenia. Na druhej strane je Play With Me výsledkom práce jedného vývojára, má zopár fajn nápadov (použitie zrkadla, nutnosť vypnutia hudby v hre). Stačí, ak si nabudúce vezme na svoje plecia trochu menšie sústo.