Keď u vás doma šarapatia duchovia, máte na výber hneď niekoľko alternatív, koho by ste mohli zavolať. Tou prvou sú pravdepodobne Krotitelia duchov, no tí majú svoje najlepšie roky už dávno ta sebou. Môžete tiež zavolať exorcistu, komiksového Hellblazera a mnohých ďalších. Zelený inštalatér Luigi by sa vo vašom zozname asi nedostal ani do prvej desiatky, pritom už neraz dokázal, že má s bojom proti nadprirodzeným silám bohaté skúsenosti. A to aj napriek tomu, že pri tom vždy pustí do gatí. Z čela mu tečie ľadový pot, kolená sa mu trasú a od strachu je len kúsok od infarktu. Aj tak ale tiahne do boja proti duchom už po tretí (ak chcete, tak vlastne aj štvrtý) raz.

Luigi's Mansion 3 však trochu klame názvom a tentoraz vás hra nezavedie do nejakého strašidelného sídla. Mario, Luigi, princezná Peach a ďalší si totiž idú užívať prázdniny do luxusného hotela. Zaslúžia si to predsa, už len za to, čo všetko v posledných rokoch doslova preskákali. Za pozlátkom luxusu sa však skrýva niečo viac. Hráčovi už skôr začne niečo smrdieť na podivnom personáli hotela, chvíľku však potrvá, kým herné postavičky prídu na to, prečo vlastne dostali pozvánky práve do tohto hotela. A ako to už býva, bohužiaľ sa všetci ostatní dostanú do takej šlamastiky, že ich dokáže zachrániť jedine Luigi.

Príbeh je naozaj jednoduchý, nenáročný a predvídateľný. Jednoducho presne taký, aký by ste od podobnej hry čakali. V pozadí toho všetkého je samozrejme zase raz stará známa tvár, ale aspoň to tomu celému dáva nejaký zmysel. A vám to dáva zámienku k tomu, aby ste pobehovali z jedného poschodia na ďalšie a lovili tam jedného ducha za druhým. Popri tom všetkom hľadáte skryté poklady, riešite hádanky, bojujete s mnohými bossmi, takže vlastne ten klasický mix, ktorý hráčov udrží pri hre až do záverečných titulkov.

Avšak spolu s tým, ako sa mení zasadenie zo strašidelného sídla na strašidelný hotel sa mení aj spôsob progresu hrou. Zbehnú sa isté veci a vy sa spolu s vašim hrdinom v montérkach ocitáte v garáži, kde vás síce otravujú duchovia, ale máte to šťastie, že si rovno nájdete aj nástroj, ktorý vám pomôže v boji proti nim. Do rúk tak beriete starý známy vysávač na vysávanie duchov a spolu s jeho pár novými vylepšeniami vám už nič nestojí v ceste do apartmánu na samotnom vrchu hotela. Teda až na tie stovky duchov, ktorých musíte najskôr povysávať. Idete poschodie za poschodím, pričom sa môžete kedykoľvek vracať späť na už prejdené poschodia, no zároveň si musíte odomykať tie ďalšie pred vami.

Celkovo hra ponúka 15 nadzemných podlaží a dve podzemné. Tam okrem už spomínanej garáže nájdete aj kotolňu. Výhodou je, že kým predchádzajúce hry v sérii sa niesli v duchu jednotného strašidelného domu, tu každé poschodie predstavuje akoby samostatný svet. Niektoré sú klasické hotelové svety, takže tu nájdete napríklad reštauráciu, posilňovňu a podobne, no pri iných zas autori popustili uzdu svojej fantázii a navštívite napríklad egyptskú hrobku, kúzelnícke varieté s neustále sa meniacimi miestnosťami a mnohé ďalšie. Hru to tak udržiava sviežu, keď sa neustále mení jej prostredie a naozaj sú navrhnuté veľmi dobre. Sú rôznorodé, bohaté na detaily a najmä naozaj nápadité.

Navyše sa vpred dostávate aj vďaka tomu, že vás „vysávač“ na duchov postupne získava nové schopnosti. Aj práve kvôli tomu sa neskôr oplatí vrátiť niekam dozadu, aby ste skúsili pohľadať nejaké skryté poklady, ktorých v hre rozhodne nie je málo. Dostanete sa na miesta, kam to predtým nešlo, objavíte zákutia, ktoré ste predtým nenašli. Celkovo vám takto hra môže takým klasickým hraní zabrať nejakých 13-14 hodín. Ak sa budete ponáhľať, dokážete z toho čas stiahnuť. Naopak, ak budete chcieť herné levely detailne preskúmať, táto doba sa môže ešte o niečo natiahnuť.

Základom je schopnosť tohto „vysávača“ vysávať. Teda s ním dokážete vysávať nielen duchov, ale aj rôzne predmety. Takto viete stiahnuť napríklad záves, za ktorým objavíte tajnú policu. Alebo si viete pomôcť pri riešení niektorých hádaniek. Vie ale fungovať aj úplne opačne a teda vzduch vyfukuje, čo tiež v hre využijete v mnohých prípadoch. Viete tiež vystreliť niečo ako záchodový zvon, ktorý sa prichytí na rovných povrchoch a následne ním viete ťahať, takže sa dostanete cez prekážky, ktoré sú pre vás inak nepriechodné. Viete tiež využiť nárazovú vlnu zo zeme. No a nakoniec viete vytvoriť svoj klon zo zeleného želé, ktorý prejde cez mreže, no zato sa roztopí vo vode. Dostanete sa s ním tak na miesta, kam sa Luigi nedostane.

Tento váš klon sa volá Gooigi a do hry prináša ďalší zaujímavý element, ktorým je lokálna kooperácia vo dvojici. Dokážete pokojne aj oddeliť Joy-Con ovládače od konzoly, rozdeliť si ich vo dvojici do rúk a kedykoľvek si spolu zahrať. Ak hrá jeden hráč, dokáže si Gooigiho vyvolať a ovládať postavy podľa potreby, avšak vždy len jednu, pričom niektoré (najmä útočné) akcie potom postavy robia spolu automaticky aj v prípade, že hráč ovláda len jednu. Často sa pritom postavy musia rozdeliť a využívať svoje unikátne schopnosti k tomu, aby sa dostali na iné miesta naraz. Musím pochváliť autorov, že aj pri singleplayeri to zvládli dobre a hra nijako nepenalizuje hráča.

Skôr je to naopak a vyzerá to tak, že je v kooperácii jednoduchšia, lebo akcie, ktoré pre hru pôsobia prirodzene so striedaním postáv, sú pri hre dvoch hráčov ľahké. Príkladom môže byť jeden zo súbojov s bossmi, kedy je boss chránený bariérami, cez ktoré Luigi neprejde. Gooigi sa ale dokáže dostať o poschodie nižšie a tam tieto bariéry vypínať, pričom tak sa otvorí priestor pre Luigiho, aby útočil. Spoločne môžu hráči aj chytať duchov, riešiť množstvo hádaniek a podobne. Vyváženie zážitku primárne pre singleplayer je však veľmi dobré a aj keď kooperácia hru zjednoduší, je príjemným rozšírením.

Keď už som spomenul tých bossov, tak autori si ich pre vás pripravili naozaj veľkú kopu spolu s ďalšími obyčajnými duchmi. Už pri obyčajných duchoch objavíte schému, kedy sa pred vašimi útokmi začnú brániť. Musíte tak prekonať ich obranu a to napríklad spomínaným zvonom. Rôzne druhy duchov si na vás tiež pripravili rôzne taktiky a pri bossoch to platí dvojnásobne. Sväté pravidlo troch tu nesmie chýbať, ale zároveň sa v priebehu bojov mení schéma útokov a obrany bossov. Každý je iný, je ich veľa a súboje s nimi si naozaj užijete.

A keď budete ma toto všetko už za sebou, ešte stále nemusíte vyťahovať cartridge s hrou z konzoly. Luigi's Mansion 3 totiž možno aj trochu nečakane obsahuje aj peknú porciu multiplayerového obsahu, ktorá tu síce je skôr len do počtu (nenájdete tu rebríčky, hodnotené zápasy...), ale rozhodne je kvalitný. Hrať môžete ako online, tak aj lokálne. Závisí len od režimov, ktoré si vyberiete. Prvý režim sa volá ScareScraper a môžete ho hrať lokálne aj online, pokojne aj sami. Vašou úlohou je úplne vyčistiť od duchov daný počet poschodí, pričom okrem duchov čelíte aj časovému limitu. Hrá sa maximálne vo štvorici a ide primárne o kooperatívne hranie, aj nejaké to súperenie nechýba.

Ďalší režim je ScreamPark a schováva v sebe 3 minihry s rôznymi mapami pre 2 až 8 hráčov na jednej konzole v dvoch tímoch. Je to o rýchlom a jednoduchom súťažení v každej z nich. Coin Floating je založená na love mincí, Ghost Hunt je o lovení duchov s rôznou bodovou hodnotou, no a Cannon Barrage je asi najzložitejšia. Tímy bojujú o delové gule, ktorými plnia svoje kanóny a strieľajú na ciele. Hráči si môžu gule navzájom kradnúť, robiť si navzájom väčšiu zlobu. Neznie to príliš komplexne a ani to komplexné nie je, no dôležité je, že sú tieto multiplayerové zážitky zábavné a príjemne hru spestrujú.