Svet okolo nás vnímame tak, ako nám to dovolia naše zmysly či skúsenosti. Ako malé deti sme sa pýtali samých seba, čo je za naším sídliskom. Keď prekročím túto lúku za dedinou, čo je za ňou? Obyvatelia mestečka na úpätí hory žijú celý svoj život v zajatí piesočnej búrky, a tak sa pýtajú: „Čo je za tou veľkou piesočnou búrkou?" A vy ako hráč sa pýtate samých seba: „Čo ma čaká v ďalšej miestnosti v komplexe ukrytom v tej hore?

Ako posledný z tisícok robotov programu C-BOT na to budete musieť prísť, pretože vašou úlohou bude do tej hory vstúpiť. Vnútri sa totiž ukrýva obrovský stroj, ktorý má túto stáročia trvajúcu piesočnú búrku rozmetať a učiniť jej navždy koniec. Krátko po vstupe do tajomnej hory ale zisťujete, že v nej žije niečo temné, príšera zo studne, obrovský tvor, ktorý bude sledovať každý váš krok. To ona kedysi dávno prekazila spustenie stroja a poničila všetkých ostatných C-BOTov. To ona odpojila dôležité systémy veľkej mašinérie a čo nezničila, to využila na tvorbu smrtiacich pascí a zbraní, ktoré sa vysporiadajú s každým, kto sa bude snažiť do hory preniknúť. To ona sa bude všemožne snažiť aj vám zabrániť spusteniu všetkých systémov obrovského stroja.

Po prvom strete s príšerou vám nič nebráni chopiť sa zbrane... alebo baseballovej pálky, suchej haluze či starej tyče a v štýle tých najlepších pálkarov na svete odpaľovať loptičky, triafať rôzne prekážky a zbierať z nich energiu. Tá slúži potom na otváranie dverí alebo ako platidlo. Aby to ale nebolo jednoduché, loptička sa síce dá odpáliť len tak, ledabolo, ale po prvé - takto netrafíte pravdepodobne ani vráta od stodoly a po druhé, nebude mať takú razanciu a silu, ako často budete potrebovať. Takže v okamihu vám hra dá do ruky zbrane vlastne dve. Jednou loptičku nabijete, vtedy aj korigujete smer, ktorým projektil vyletí a druhou ju potom s veľkou parádou odpálite. Na prekážky, na automatické strieľne, ktoré budú po vás páliť špeciálne loptičky, ktoré vám udelia poškodenie, na prepínače, ktoré zmenia rozloženie miestnosti alebo len tak na stenu, aby ste odrazenou loptičkou trafili cieľ za barikádou. 

Znie to trochu hlúpo ako nemotorný mix baseballu, guľúčkových automatov a biliardu, ale rýchlo sa to hráčovi dostane pod kožu a vyzerá to veľmi efektne. Napokon ako celá hra, čo je spracovaná v peknom vizuálnom štýle, ktorý ešte podkresľuje minimalistická hudba a dobrý zvukový dizajn. Naozaj dáva pocítiť vizuálne aj pomocou vŕzgania a škrípania, že sa nachádzate vo veľkom opustenom komplexe, kde okrem vás a upratovača Rogera T. Froga už nikto nie je. Vlastne je - tá tajomná príšera. Ak si ale myslíte, že vás čaká príjemná artová prechádzka, kde sem tam pre potrebu toho, aby sa toto dielko dalo označovať za hru, pinknete do loptičky a nazbierate si pár bodov energie, ste na veľkom omyle.

Hra je brutálna. Nie hneď. Začína zľahka, automatická veža po vás vrhne ohnivú loptičku, ktorú musíte zachytiť a vrhnúť naspäť, aby ste vežu deaktivovali a posielala tak už len obyčajné loptičky. Potom pritvrdí, prídu na rad laserové barikády, ktoré v určitom časovom intervale zatarasia cestu vpred a ak vás zasiahnu, vysajú z vás život ako piesok vodu. Neskôr sa objavia navádzané gule energie, alebo stĺpy, ktoré po zásahu vybuchnú smrtiacim kruhom svetla.

Každá miestnosť, ktorú v komplexe navštívite, ponúka nejakú formu výzvy, čím hlbšie prenikáte, tým ťažšie a komplikovanejšie prekážky a pasce sú pre vás nachystané. Odmenou je energia, ktorou si odomknete ďalšie dvere či vstup do tajných miestností, kde sa dajú objaviť špeciálne zbrane. Alebo Bot Core, ktorým si v mestečku na úpätí hory u trojokého krokodíla Danielle vylepšíte za spomínaný poplatok vo forme energie svoje vlastné C-BOT jadro. Takto potom rýchlejšie nabíjate útok a znesiete tvrdšie údery.

Nestačí to. Keď na vás z jednej strany páli veža, okrem toho vám horí okolo nôh laserová barikáda a máte popritom v časovom limite trafiť cieľ, ktorý je len kúsok za spomínanou vybuchujúcou vežou, nestačí to. Nestíhate uhýbať, nabíjať aj strieľať zároveň. Stačí teda pár chýb, pár zásahov a ste príšerou vyhodení von z komplexu, cez studňu späť do mestečka. Rýchlo sa v liečivom jazierku vyliečiť a ide sa znova do akcie.

Postupne odomknete osem lokalít, ktoré sa okrem farebnej palety líšia, samozrejme, hlavne tým, aké pasce má v nich na vás príšera nachystané. V každej prechádzate spleťou uličiek ako nejakým dungeon crawlerom, búšite loptičkami do prekážok a zbierate energiu, až nakoniec dôjdete k miestnosti, kde na vás čaká ,,boj" s príšerou. Tá vás vždy vystaví niekoľkým výzvam, ktoré majú predstavovať vrchol všetkých úskalí, s ktorými ste sa v danej úrovni stretli.

Tu hra ale tvrdo naráža, pretože hlavne v posledných troch lokalitách boli už tieto boje naozaj neuveriteľne frustrujúce. Ukázalo sa, že systém nabíjania a odpaľovania je v ľahších pasážach hry síce efektívny, ale neskôr, keď hra pritvrdí, začína byť ťažkopádny, čo viedlo k chybám a naozaj veľkému množstvu smrtí. Okrem toho intenzita a hustota pascí stúpne takisto, v jednom bode hry dokonca tak, že máte pocit, ako by ste z My Little Pony skočili rovno k Dark Souls. Ak k tomu prirátame aj to, že sa miestnosti s pascami a prekážkami začnú po čase opakovať, hra rýchlo upadne do mixu stereotypu a frustrácie.

Po zdolaní poslednej prekážky v každej časti komplexu sa dostanete do finálnej miestnosti, kde spustíte danú časť funkcie stroja, ako napríklad archív na ochranu dát z výskumu piesočnej búrky, či záložné zdroje energie pre mestečko pod horou. Dostanete sa aj k denníkom, ktoré prezradia históriu stavby stroja, aj ako prebehli prvé stretnutia s príšerou zo studne. To bola zároveň najväčšia motivácia hrať ďalej, zistiť, čo je ten tvor zač, kde sa vzal a prečo nechce, aby búrka zmizla. Bohužiaľ, vysvetlenie bolo skrátka...neuspokojivé.

Creature in the Well priniesla zaujímavý koncept hrateľnosti, obalený v naozaj veľmi príťažlivej vizuálnej a zvukovej stránke. Je škoda, že tento koncept nebol doladený, aby lepšie fungoval aj v náročnejších pasážach a nefrustroval hráča. Alebo sa mohla hra viac zamerať na logickejšie riešenie prekážok v miestnostiach, ubrať z akcie a často nezmyselne vysoko vyhnanej obťažnosti a pridať na komplexnosti. Výsledok by bol pravdepodobne oveľa lepší.