Dlhoročný úpadok arkádových pretekov Need for Speed sa skončil. Skôr než si vydýchnete ešte dodatok: nie je dôvod na oslavy, po poslednom Payback snáď séria ani nemohla viac klesnúť do priemerných vôd. Need for Speed: Heat, najnovší počin z dielne vývojárov Ghost, neprináša žiadne novinky, zmeny alebo originálne nápady. Tvrdohlavý prístup v snahe dať hráčom to, po čom roky prahnú (a teda čítaj nejaký ten Underground), sa ukazuje ako slepá ulička. No v Electronic Arts to stále, žiaľ, neúspešne skúšajú.

Nepochopte to zle, Underground mám rád, dvojka patrí k tomu lepšiemu, čo séria zo svojich útrob vyvrhla a vo svojom čase išlo o hit. Nie však nestarnúci, skúste si ho pustiť dnes, ak sa vám to podarí. Heat totiž skutočne nie je horším jazdením ako Underground 2. Arkádový jazdný model s bohatými možnosťami úpravy vozidla v štyroch oblastiach (drift, grip, offroad, race) má jednoduché a chytľavé pravidlá, takže si zajazdí skutočne každý. Výber vozidiel a ich úprav je neskutočne bohatý, otvorený svet nádherne spracovaný, navyše sa tu strieda deň a noc, takže za svetla tu máme klasické preteky a v noci zas nelegálne naháňačky s policajtmi v pätách.

V čom je teda zásadný problém? V neustálej snahe zavďačiť sa hlasným pokrikom nám vlastne tvorcovia dávajú to, po čom cítia dopyt. Avšak časy, kedy bol Underground cool, už dávno pominuli. Nálepkou „Tuning nie je zločin“ mnohí odborníci vo svojich tátošoch zaspali dobu. Jazdenie v nádherných autách stále nebezpečne dráždi virtuálnych vodičov – stačí sa pozrieť po konkurencii, či už je to séria Forza Horizon, alebo aj The Crew. No údajný drsný príbeh s postavami, ktorým chcete zakrútiť krkom v okamihu ako nastúpia na scénu, je dnes len trápnym divadielkom z produkcie céčkových filmov, ktoré dávajú aj na slovenských staniciach len po polnoci a raz za rok.

Svet nelegálnych pretekov a slobodných šoférov úžasných vozidiel je hnaný do absurdných výšin. To, že vám ide po krku skorumpovaná polícia a, samozrejme, srdiečko vám musí byť za spravodlivosť, je plytkým scenáristickým bahnom. Nehovoriac o drsných hláškach ostatných cool jazdcov, ktorí sú hrdinami svojej doby „lajkov" a mobilných telefónov zaznamenávajúcich každé uprdnutie výfuku. Ešteže sa dajú tieto údajne husté animačky preskočiť, no patetické výlevy ostatných budete musieť počúvať počas jazdy. A to, že nelegálne preteky nie slepo glorifikované ako boj za slobodu, vyznieva pateticky. Navyše hneď na začiatku si vyberiete postavičku, ktorá vás bude prezentovať. Ešte ani raz počas hrania sa mi nestalo, že by ani jedna z prednastavených persón vyslovene odpudzovala a výber sa tak zvrhol na voľbu najmenšieho zla: idiota v ružovom tričku. Z mora potetovaných mladých ľudí v štýlových handrách som si naozaj nevedel vybrať.

Úvod teda nič extra, pozdvihnuté obočie, či to ako fakt. Ale to prejde, teda ak budete ignorovať pomerne jednoduchý príbeh mladých ľudí s rúškami na tvári, fotiacich si vašu nádheru. Pri prestrihových scénach je vtipné, že dynamické počasie nevadí hlavným protagonistom, takže pokojne prší a oni riešia problémy ich prostého života. A keď sme už pri tom: otvorená krajina si za vzor berie akékoľvek preteky, kde nie ste obmedzovaní lineárnymi traťami. Teda tu máme jedno veľké mesto aj s priľahlými satelitmi (Palm City má vzor v Miami) a okolitou krajinou, kde nechýbajú lesy, industriálna časť a kopec toho všetkého, aby toho bolo hlavne veľa pokope. Rozlohou sa Heat nechytá ani na Forzu Horizon či staršie Test Drive Unlimited, tobôž nie na The Crew.

Jazdeniu len tak vám nebude nik brániť, ale zábava sa nekoná, je to na bode mrazu. Všetko je vymodelované a spracované pekne, aj to počasíčko sa mení a raz vám zaprší, inokedy začne zapadať slnko. Je však už otázne, či zmeny počas jedných pretekov, kedy vám jedno kolo prší a v druhom už zrazu svieti slnko (hoci plynule a vyzerá to pekne), má nejaký zmysel. Vplyv na jazdný model to má, takže na lesklej vozovke vám auto prejde skôr do šmyku. Omnoho horšie je, že niektoré križovatky sú navrhnuté stupídne (viacprúdové cesty so stopkou na každej strane) a tie dopravné predpisy aj tak nik nedodržiava. Navyše civilné vozidlá jazdia tak trochu hlúpo, zastavia na križovatke a šoféri mnoho inteligencie nepobrali. Zábava pri spoznávaní krajiny, akú sme pociťovali už v vo vyššie spomínaných tituloch, sa vôbec nedostavila. O tom však séria Need for Speed nikdy nebola, respektíve na tom nestavala.

Tým najdôležitejším je jazdný model, tentoraz arkádový v maximálne možnej miere. Teraz je nutné takmer každú zákrutu vyberať dverami napred. Trakčná kontrola sa ozve len v momentoch, kedy zapracujete na tuningu vozidla a šupnete ukazovatele tak, aby aspoň trochu držalo stopu pri zákrutách. Je to divokejšie než v minulých dieloch, avšak neznamená to automaticky negatívne hodnotenie. Len si na to musíte zvyknúť a potom sa jazdenie vo vysokých rýchlostiach, kedy všetko okolo seba ničíte, stane zábavou. Deštrukčný model sa konečne prebral k životu a jediné, čo pred vami ostane v bezpečí, sú budovy a niektoré múry. Inak všade lietajú značky, ploty, stromy či malé múriky, bariéry pri tratiach. Pocit pri rýchlej jazde je náramne zábavný, rýchlo mihajúca sa krajina dodáva atmosfére potrebné grády a navyše cítite každú úpravu vozidla.

V takých vysokých rýchlostiach by sa ani nedalo všetko ustáť, poškodenie je i tak vizuálne. Ukazovateľ celkového poškodenia, ktorý rastie hlavne pri súbojoch s inými vozidlami, vás občas prinúti vyhľadať benzínku, ktorej prejazdom sa opravíte. Inak nečakajte nič sofistikované. Nie je to na škodu, hoci pokročilejšia fyzika pri poškodzovaní vozidiel, kedy by sa plechy viac krčili, by hre pristala viac. Ale to by už Need for Speed pomrkával po Burnoute či Flatoute a nezabúdajte, nechceme žiadne prehnané inovácie. Svet teda môžete ničiť, ono to je po nočných pretekoch poriadna spúšť, ale nebojte sa, akonáhle odcválate preč, všetko sa dá do pôvodného stavu.

Garáž je bohatá. A to až tak, že je problém si vybrať svojho favorita. Zoznam vozidiel všetkých možných značiek je obrovský a vyberie si úplne každý. Je zbytočné ho uvádzať, po internetoch sa váľa istotne kopec tabuliek všetkých tých japonských žihadiel, európskej uhladenosti, nechýba americká produkcia či špeciály typu Ferrari. Drvivú väčšinu z nich môžete upravovať a práve tu sa začína tá skutočná zábava. Nakupovaním nových súčiastok vo vybraných segmentoch zlepšujete úroveň vozidla a zároveň jeho výkon (sila, akcelerácia, rýchlosť, nitro), ale to všetko je pod kapotou. Vizuálny tuning je úžasný a každé vozidlo si môžete vyšperkovať spojlermi, kapotami, úpravou kolies na nepoznanie. Komu to nestačí, je tu aj zmena zvuku výfuku, podsvietenie, vzduchové pérovanie, výška podvozku a kopec ďalších vecí, ktoré slovu zbytočnosť dávajú nový rozmer. A čo je najlepšie - žiadne mikrotransakcie a lootboxy.

V garáži sa dá skutočne vyblázniť a nemusíte mať sklad plný vozidiel, ale si meníte ich správanie podľa jednoduchého štvorcového grafu. Kúpite pneumatiky, ktoré spravia vašu káru lepšiu na driftovanie alebo na klasické preteky. Prípadne má auto viac trhať asfalt v mestských naháňačkách alebo sa viac sústrediť na rýchlosť a silu. Novinkou je off-road zložka, avšak jej zmysel mi uniká. Jazdný model sa na tento druh pretekov nehodí, autá divne poskakujú a mimo asfaltiek to novému Need for Speed pristane omnoho menej ako Forze Horizon či The Crew - opakujem sa, ale Heat sa im snaží čiastočne podobať, tak sa nedá inak. Ale je to tu, na mape sa vám rozžiari hneď niekoľko úloh, ktoré preveria vaše zručnosti mimo cesty a nik vás do nich tvrdohlavo nenúti. Tak je to aj s driftovaním, ktoré vám musí sadnúť v kombinácii s arkádovým jazdným modelom.

Pozitívne je ovládanie: nekladie na hráča veľké nároky, po ručnej nemusíte siahnuť (ak však máte maximálny grip, powerslide už vyžaduje jej súčinnosť), stačí opakovane stlačiť plyn, zatočiť a auto ide ochotne do šmyku. Viete sa naučiť citlivo pracovať s vozidlom, no najprv si ho musíte v garáži nastaviť, aby vyhovovalo presne vašim proporciám. Pri takom akčnom spracovaní jazdenia je to pomaly až zázrak, no každé vozidlo sa správa inak, ak si dáte záležať a investujete do jeho úpravy. V menu sa pohybujete prirodzene, mapa reaguje promptne, rýchle presuny netrvajú dlhé minúty, hoci nahrávanie mohlo byť o kúsok kratšie. Dokonca aj zmena dňa na noc je pomerne svižná... počkajte, čo?

Teraz sa konečne presunieme k tej najmarkantnejšej novinke. Need  for Speed: Heat ponúka viac hier v jednej. Šalamúnske riešenie dvoch skupín, kde jedná kričí, že chce Underground, druhá zas Most Wanted (alebo ProStreet). Cez deň na vás čaká jazdenie na klasických tratiach či jazdy z bodu A do bodu B, pričom okolo sú diváci, všetko je oficiálne, polícia na vás len zazerá, no nič vám nerobí. Počas dňa zbierate prevažne peniaze na nákupy. Taká pretekárska klasika. V noci však ožíva diabol nielen vo vás, ale aj v tých, ktorí majú pomáhať a chrániť. Zrazu sú preteky nelegálne, neónovo vysvietené a zbierate primárne prestíž za prvé umiestnenie. Bez prestíže a postupného levelovania sa vám neotvoria nové súčiastky a úpravy, takže môžete mať peňazí milión, vaša reputácia musí mať level dvadsať, inak si ten nový spojler či prevodovku nenamontujete.

Ktorá časť hrania je lepšia, je pre mňa osobne jednoznačné: denná. V noci je to adrenalín, o tom žiadne pochyby, avšak práve policajti, z ktorých som si uťahoval pre ich neschopnosť v Payback, zrazu v agresivite poriadne pritvrdili a mnohokrát sa úteky skončili nešťastne a vopred som vedel, že nemám šancu im utiecť. Už počas nočných pretekov sa vám nabíja Heat meter a o čo je vyšší, o čo viac búrate do policajtov, tým sú horší, je ich viac a majú silnejšie auta či si zavolajú helikoptéru. Stačí však aj trojica nadržaných Corviet v späťáku a viete, že je vymaľované. Utiecť im je často nemožné a po krku vám idú možno až príliš. Po ukončení neoficiálnej jazdy nenasleduje žiadne blik-blik a všetko je v poriadku, ale naháňačka pokračuje. Môžete teda aj vyhrať, ak vás však chytia a nestihnete sa ukryť v garáži, prídete o väčšinu reputácie a nemalý finančný obnos. Čerešničkou na torte je neférové orientovanie sa na vaše vozidlo, ostatní jazdci sú policajným zložkám ukradnutí.

S tým súvisí aj umelá inteligencia ostatných jazdcov. Policajti sú až zbytočne agresívni, vaši súperi naopak takmer vôbec. Navyše medzi sebou bojujú minimálne, nerobia takmer žiadne chyby, nebúrajú. Niežeby bolo problémom sa pred nich dostať: konečne tu nie je stupídny catch up systém, ale menia svoju rýchlosť počas pretekov a ak sa vám nedarí, znížite obťažnosť a počas prvej polovici pretekov len dobiehate prvých, v druhej ich ľahko predbehnete a necháte za sebou. Ale jazdiť s nimi nie je taká zábava, nie vždy výzva – iba ak ich level prevyšuje ten váš. Rozdiel medzi policajtmi a pretekármi je možno až príliš priepastný. Niečo medzi by bolo najlepšou voľbou.

Grafické spracovanie nemá žiadne výrazné chybičky krásy, všetko vyzerá úžasne: od áut po okolie trate. Trochu zamrzí absencia pohľadu spoza volantu, no to je len také povzdychnutie a spomienky na Shift (čo je najlepší Need for Speed s Porsche Unleashed, žiadne Undergroundy mi sem už neťahajte). Autá sú ozvučené úžasne, hlavne zvuk motoru, praskanie turba, pískanie gúm – nádhera. A potom je tu hudba. Možno starnem alebo ide mimo mňa, no inak ako odpad tú kakofónia pazvukov nazvať nemôžem. Berte to subjektívne, nemám nič proti elektronike a moderným „cajdákom", ale tu sa až na dve-tri výnimky nedalo nič počúvať. Tobôž nie pri tom jazdiť. Doteraz sa v každom soundtracku našlo zopár trackov, ktoré prekvapili a pokojne si ich pustím aj v skutočnom aute, avšak tento výber staviam v osobnom rebríčku vedľa šlágrov od Jakubca.