Je veľmi jednoduché úplne si pokaziť meno prakticky behom sekundy. Ak si ale naopak svoje meno chcete napraviť, možno sa vám to nikdy nepodarí ani po naozaj dlhej dobe snahy. Stačí sa pozrieť aj na niektoré známe a veľké herné firmy, ktoré už nikdy v očiach hráčov nebudú mať taký cveng ako kedysi. Niektoré si pôdu podkopávali dlho sériou zlých rozhodnutí, pri iných stačilo možno len jedno. Ako s tým má teda bojovať malý nezávislý tím? No môže sa len snažiť odviesť čo najlepšiu prácu a modliť sa za to, aby si to aspoň niekto všimol a dal im ešte šancu.

Super Street: The Game je arkádová pretekárska hra s oficiálnou licenciou známeho tuningového magazínu Super Street. Vyšla minulý rok a bola naozaj dosť zlá. Síce hra splnila veľa z toho, čo sľubovala, no bohužiaľ sa nič z toho netýkalo priamo hrateľnosti, ktorá nestála za veľa. Stiahla to celé dole a výsledok si môžete pozrieť aj v našej recenzii. Postupom času sa však autori snažili hru vylepšiť a hlavne opraviť to, čo v nej nefungovalo. Čiastočne sa im to podarilo, no škoda už bola napáchaná a márne by vysvetľovali hráčom po niekoľkých mesiacoch, že prvotné recenzie pri vydaní už nemusia byť aktuálne.

Obzreli sa tak po novej platforme, kde priniesli novú hru. Respektíve hru, ktorá je a aj nie je nová. Super Street: Racer pre Nintendo Switch využíva veľa vecí z pôvodnej hry, no zároveň prináša aj novinky. Najpresnejší opis by pravdepodobne bol, že je hra vystavaná na základoch tej predchádzajúcej, no trochu inak. Napríklad svet je tu nový, aj keď sú v ňom jasne badať prvky toho pôvodného. Podobné je to prakticky po každej stránke tejto hry. Preto je a aj nie je nová. Ak by som to mal porovnať so štartom The Game, Racer je na tom lepšie. Stačí to ale?

Ak si vyhľadáte zameranie magazínu Super Street, bude vám ihneď jasné, o čom táto hra chce byť. Vráti vás do čias prvých Rýchlo a zbesilo filmov a samozrejme aj prvých Undergroundov. Je teda hlavne o importovaných autách a ich následnom tuningu. Na rozdiel od Undergroundov tu získavate autá na vrakovisku. Plechy im tak kvitnú jedna radosť, nevyzerajú vábne a o ich rýchlosti pochybujete už na prvý pohľad. Potom je to už ale len a len na vás, ako sa rozhodnete auto vylepšiť. Prostriedky máte limitované, takže by ste asi mali investovať do výkonu a jazdných vlastností. Chce sa vám ale pozerať na hromadu šrotu?

Áut tu naozaj nie je veľa a s počtom 8 sa Super Street: Racer zaraďuje skôr medzi chudobnejšie hry. Asi vás neprekvapí, že autá nie sú licencované. Jasne v nich ale viete spoznať ikonické vozidlá, ktorá sú s kultúrou tuningu už roky späté. Je tu napríklad napodobeniny Civicu, Lancera, Imprezy, no nájdete tu aj trojkové BMW, Prelude, Skyline, či dvojkový Golf, sen každého dedinského tunera v dobe nie tak dávno minulej. Počet je nízky, no zároveň reflektuje systém kariéry, ktorá tu nie je o tom, aby ste v nej jazdili na čo najväčšom počte áut. Skôr práve naopak. V úvode si jedno vyberiete a vylepšujete si ho do dokonalosti.

A kým autá v hre licencie nemajú, čo sa týka dielov, je to úplne inak. Je tu viac ako 70 licencovaných výrobcov rôznych dielov a to od tých najznámejších až po pomerne obskurných. Nájdete tu tak napríklad Brembo, JBL, KSport, MOMO, OZ, Nitrous Express, Toyo a mnohých ďalších. Každý tu licencoval množstvo svojich produktov, takže hra ponúka naozaj stovky a stovky dielov a to ako pod kapotu, tak na skrášlenie exteriéru auta, no aj do interiéru, kde si môžete napríklad do kufra hodiť reproduktory a subwoofer. Má to v hre nejaký vplyv na vaše výsledky? Nie, ale dobre to vyzerá, pričom sa na to môžete pozrieť aj po nejakých nehodách, keď už auto poriadne rozbijete.

Pôsobí naozaj divne, ak hra nemá licencie na autá, no nájdete tu takéto množstvo licencovaných dielov, ktoré si postupne môžete kupovať a detailne nimi upravovať svoje auto. Ak vám však ide hlavne o tuning, tu si ho užijete naozaj do sýtosti a postupne si môžete auto upraviť podľa svojich predstáv po každej stránke. Len si na to všetko musíte zarobiť progresom v kariére a získavaním herných kreditov, za ktoré si lepšie diely nakupujete. Potom je už len na vás, do čoho sa rozhodnete investovať.

Samotná kariéra je na nejakých 5-6 hodín, kedy vás prevedie sériou 12 šampionátov, pričom v každom z nich odjazdíte niekoľko rôznych pretekov a každý druhý šampionát je zakončený duelom s „bossom“. Kredity získavate za umiestnenia a tiež za deštrukciu či iné kúsky, ktoré povyvádzate počas pretekania, avšak to sú len drobné, ktoré vám na nič nezarobia. Vždy po šampionáte sa v tom ďalšom zvyšuje obťažnosť a to vás motivuje k tomu, aby ste niečo spravili so svojim autom, keďže vám súperi už hneď po štarte začnú unikať. Nie je to žiadne terno, ale nie je to ani úplné tragédia.

Kariéra je pritom okrem duelov vyskladaná aj z ďalších 4 typov pretekov. Základom sú klasické preteky, kde je okrem vás na štarte aj 5 súperov a vašou úlohou je doraziť do cieľa ideálne na prvom mieste. Potom sú tu aj časovky, kedy nesúperíte proti umelej inteligencii, ale proti časovým limitom stanoveným autormi. Je tu tiež jednoduchá eliminácia, kedy každých pár sekúnd vypadne posledný pretekár, takže sa chcete držať čo najďalej od posledného miesta. No a nakoniec tu je aj niečo na štýl kaskadérskeho režimu, kedy musíte búrať kužele a ďalšie veci na ceste, aby ste za to získali body a ideálne to aj viazali do komba. Je to nezmysel a je to nuda.

Trate už našťastie nie sú tak biedne ako v pôvodnej hre, no stále to nie je niečo, na čo by autori mohli byť pyšní. Zavedú vás do anonymných lokalít, v ktorých však ľahko dokážete odhaliť inšpiráciu Tokiom, Los Angeles, prípadne aj nevadskou púšťou. Trate sú pomerne jednoduché, pričom si autori potrpeli na tom, aby tu pripravili miesta, ktoré vám vedia tu a tam skomplikovať pretekársky život. Napríklad vybuchnete pri náraze do benzínky, niektoré cesty vedúce za horizont vás vyhodia do vzduchu, čo skončí s vašim autom na streche a podobne. Dosť ti pripomína éru pred 10 rokmi, dnes sú už hry ďalej.

Rovnako je to aj s jazdným modelom, ktorý je pomerne rozporuplný. Na jednej strane je naozaj fajn, že tu je stále niekto, kto robí takúto oldschool tuningovú arkádovku ako kedysi. Ovládanie je jednoduché, často môžete ísť od mantinelu k mantinelu, no autá nepôsobia ako mydlo na mokrej podlahe, čo je fajn. Zároveň je to už oveľa lepšie ako pri vydaní predchádzajúcej hry. Stále to však nie je ideálne a v kombinácii s priamočiarou a dosť agresívnou umelou inteligenciou to občas nie je ani zábava, keďže vás súperi veľmi radi zostrelia hneď v prvej zákrute. Potom však „poľujú“ aj sami na seba, takže to aspoň nie je tak, že by sa AI zameriavala len na vás.

Toto však má aj jednu výhodu. Keďže v hre často dochádza ku kontaktu, tak aj pomerne často búrate, otĺkate sa, dokonca dokážete auto úplne zrušiť (hra vás ale hneď respawnuje). Keďže tu nie sú licencie, nie sú tu ani obmedzenia deštrukcie a auto môžete v priebehu kontaktných pretekov naozaj dosť oholiť na kosť. Dvere, kapota, kufor, to všetko vám môže odletieť a keďže vaše auto pochádza z vrakoviska, pomerne dobre na hru sedí „šrot si a v šrot sa obrátiš“. Akurát škoda, že tu autori nedomysleli nejakú penalizáciu – opravovanie by bolo fajn. A rozhodne by sa k takejto hre hodilo aj to, ak by poškodenie malo aspoň nejaký vplyv na jazdu, no nemá žiaden.