Life is Strange je unikátom na hernom poli, a to aj napriek tomu, že podobných hier zas nie je tak málo. Sú tu tituly od Quantic Dream, rovnako aj hry od už zrušeného štúdia Telltale, no francúzsky tím Dontnod to dotiahol asi najlepšie. Hra si stále zachovala veľa z adventúry, no zároveň tu neboli rozhodnutia len naoko. Mali zmysel, dopad, a to ako na vaše postavy, tak aj na vás ako hráčov. Hra priniesla silný príbeh, výraznú introspektívu a nebála sa dokonca ani len spoločenského komentára. Jednoducho kvalitný moderný titul, ktorý má ambície dosiahnuť viac ako len využitie klasických herných trópov.

To všetko a ešte aj mnohé ďalšie veci robili z prvej Life is Strange hry skutočný unikát, ktorý si získal mnohých fanúšikov. Nemuseli ste sa dokonale zžiť s hlavnou protagonistkou, ale aj tak priniesla momenty, ktoré sú relevantné v životoch mnohých z nás. To sa úplne nepodarilo replikovať v kratšej prequel sérii, no stále bola kvalitná a bližšie nám predstavila Chloe, ktorá bola v centre diania prvej časti. The Awesome Adventures of Captain Spirit ponúkol zaujímavú odbočku, ktorá nás mala pripraviť práve na túto hru. Dvojka vychádzala viac ako rok, no teraz je konečne tu a spolu s tým aj čas, aby sme sa na to pozreli.

Life is Strange 2 je v prvom rade o transformatívnom charaktere straty. V prvom pláne je to doslovná transformácia, kde je opäť jedna z postáv obdarená nadprirodzenými schopnosťami. V druhom pláne je to opäť introspektíva a vnútorná premena postáv, ktoré čelia každodenným problémom, ktoré sú však ešte viac zvýraznené a zdramatizované práve prídavkom nadprirodzených síl. Do toho hra opäť pridáva množstvo meta prvkov, poriadnu dávku (aj keď skôr nepriamych) odkazov na popkultúru a politický komentár na aktuálne témy. To všetko zaobalené vo forme nezávislého roadmovie, ktorá vám tu a tam môže pripomenúť napríklad Into the Wild.

Novými hrdinami sú bratia Sean a Daniel Diazovci, ktorí si pomerne spokojne žijú v Seattli. S takýmto priezviskom to však nie je úplne bez konfrontácií, keďže v štáte Washington žije viac Sasquatchov ako Mexičanov. Tým autori rovno nastoľujú jednu z nosných tém. Do toho si musíte pripočítať tak trochu disfunkčnú rodinu, napätie medzi súrodencami s väčším vekovým rozdielom (čo určite mnohí z vás dobre poznajú) a navyše aj každodenné nástrahy postupného dospievania. Sú to témy relevantné v tom či onom smere pre mnohých.

Prvá epizóda začína na pozitívnej note, no netrvá to dlho a dôjde k dvom udalostiam, ktoré sú na seba navzájom naviazané a poriadne pohnú osudmi bratov. Bežná šarvátka s drobným nádychom xenofóbie medzi dvoma mladíkmi vyústi do tragédie, na ktorú sa hneď nadväzuje ďalšia, čo v mladšom Danielovi prebúdza nadprirodzené schopnosti telekinézy. Neviete však, čo dokáže. On sám o tom nevie a spolu s ním tak nastúpite na ďalšiu cestu. Okrem dospievania a úteku aj na cestu spoznania svojho nového ja.

Podobne ako jednotka sa ani dvojka nevenuje tomu, odkiaľ tieto schopnosti pochádzajú a prečo sa prejavili práve u tejto postavy a práve v tejto podobe. To pre Dontnod nie je dôležité. Zaoberajú sa tým, ako to postavu zmení. V porovnaní s jednotkou je tu však nová perspektíva. Kým tam mala schopnosti priamo Max, tu ich má postava, ktorú neovládate. So schopnosťami teda „pracujete“ sprostredkovane a do toho všetkého ešte prichádza morálny aspekty. S Max ste ich vedeli využiť tak, ako ste potrebovali napríklad v dialógoch. Danielova schopnosť je však viac deštrukčná a v jeho nízkom veku sa musíte zamýšľať aj nad tým, aký vzor správania mu postupne začnete prezentovať. Nielen v dialógoch, ale aj v tom, ako ho budete tlačiť do použitia síl v určitých situáciách.

Ponúka sa nám totiž filmová paralela. Ste sami na úteku s 9 ročným chlapcom so schopnosťami, ktoré sú väčšie, ako sám dokáže spracovať. Asi by ste boli radšej, aby sa z neho stal Superman a nie Brightburn. Alebo možno nie a svoju cestu do Mexika budete raziť hrubou silou. Je to len na vás, vaše rozhodnutia však ovplyvnia životy iných postáv a niektoré oň dokonca môžete aj pripraviť, či už priamo, alebo nepriamo sériou zlých rozhodnutí. Tie formujú váš vzťah s bratom, jeho osobnosť a aj vzťahy s ostatnými postavami. Nedokážete úplne ovplyvniť situácie, do ktorých sa v priebehu hry dostanete, no viete ovplyvniť to, ako v nich budete konať.

Pomodlíte sa napríklad s bratom? Vyzerá to ako jednoduchá voľba, no môže to mať vplyv na jeho psychiku neskôr v hre, keď zažije tlaky z istej strany na jeho osobu. Takýchto menších volieb je tu naozaj mnoho. Niektoré vplyv nemajú, iné už áno, no nie je veľký, ďalšie sa zas prejavia neskôr. Okolie ovplyvňujete aj tým, ako vediete dialógy, na ktorých je hra primárne postavená. No a potom sú tu aj veľké rozhodnutia, ktoré majú priamo vplyv a máte na výber len z dvoch možností. Hra zastaví čas a zvýrazní vám ich. Nastúpite do kamióna, ktorý vám zastavil? Môže vám to ušetriť cestu, no už ste vtedy hľadaní, takže to môže spôsobiť dosť problémov navyše. Je  na vás, ako sa rozhodnete, no výsledok tušíte len ťažko.

Rátajte s tým, že je pred vami len séria náročných situácií. Útek z domova je len začiatkom toho celého. Dokonca aj zjavné chvíľke šťastia tu nemajú dlhé trvanie a niekde hlboko v sebe tušíte, že vás za najbližším rohom čaká ďalšia tvrdá facka. Spoznáte síce zopár príjemných ľudí, niektorí vám aj pomôžu (aj to ale záleží od vášho rozhodnutia, či si necháte pomôcť), sále však musíte byť pripravení inkasovať ďalšie rany a bojovať za to, aby ste sa s bratom priblížili k svojmu cieľu. Či je to v relatívnom pokoji rodiny, pri nelegálnej práci, prípadne aj s políciou za vašimi pätami.

Hra si však v porovnaní s jednotkou bude ťažšie získavať hráčov. Life is Strange 2 je totiž depresívnejšia a kým prvá časť bola naozaj pozitívna, diali sa v nej strašné veci, ale zároveň sršala radosťou zo života a energiou, dvojka je skôr opakom. Dokonca a mnohé postavy sú vyhrotené do extrémov, kedy by ste ich najradšej prefackali, keďže tu narazíte na rasistov, rôznych fanatikov a podobne. Je to ako pri niektorých filmoch, kde sa účelov v prospech deja postavy správajú až absurdne zle, len aby vyhrotili konfliktné situácie. Podobne som sa cítil pri filmoch There will be blood a Nech je svetlo pri sfanatizovaných postavách a aj tu mi to príde možno zbytočne cez čiaru.

Samotná hrateľnosť je aj v tomto prípade dosť zredukovaná, no stále si zachovala dosť adventúrnych prvkov. Minimálne teda viac ako niektoré konkurenčné hry. Pohybujete sa po obmedzenom prostredí, kde primárne vediete dialógy, no taktiež zbierate a používate predmety, pričom neraz majú situácie viac riešení v závislosti na tom, čo máte v inventári, prípadne akou cestou ste sa vybrali. Je to síce interaktívny film, no stále s väčším dôrazom na interaktivitu ako na film. Škoda akurát toho, že sa autorom nepodarilo úplne vystrihnúť QTE. Verím tomu, že sa herné situácie dajú riešiť aj elegantnejšie ako stláčaním toho istého tlačidla dookola.

Life is Strange 2 pozostáva z 5 epizód, každá vám zaberie zhruba 3 hodiny, čo znamená, že celá hra je zážitkom na nejakých 15 hodín. To môžete ešte trošku natiahnuť tým, ak budete hľadať suveníry a rôzne iné menšie možnosti. Rozhodne to je kvalitný herný zážitok, aj keď si hráčov nezíska až tak hladko ako prvá časť, a to z mnohých vyššie uvedených dôvodov. Kvality však hre nechýbajú a rovnako ani odvaha autorov otvárať nové a náročné témy. Možno je však škoda, že za tie roky od jednotky nepohli viac s technickou stránkou hry, na ktorej je už badať fakt, že grafika má svoj vek. Nesedia ani niektoré animácie pri pohybe úst. Hudba a dabing sú ale na druhej strane perfektné ako v jednotke.