Ručne kreslená adventúra zaboduje hneď na prvý pohľad. Túto hru si musíte zamilovať, inak vás nepustí ďalej. Je svojská, kráča si svojím tempom a hráč sa s ňou musí doslova zžiť. Príjemná hudba, krásne melódie, no predovšetkým rozprávkový vizuál. To všetko sú klady, ktoré vás pozvú ďalej. Titul má však aj zápornú stránku, a tou sú ťažkopádne hádanky a príšerne pomalý postup.

Luna: The Shadow Dust je titul, ktorý bol dlho vo vývoji a konečne uzrel vo finálnej podobe svetlo sveta. Na hre pracovala štvorica autorov z Lantern Studio. Hra je pre nich umeleckým dielom a plne zaslúžene. Atmosféra a cit, s akou je titul vytvorený, je badateľná na každom kroku – takto sa robia hry. Budete sa miestami cítiť, akoby ste pozerali kreslené rozprávky a vy môžete byť jeho súčasťou. Môžete byť ten, kto pohne príbehom a presuniete sa z jedného miesta na druhé. Takto príjemne sa budete cítiť až dovtedy, kým na vás prekvapivo vyštekne prvá hádanka, ktorej (ne) logiku chápu len sami autori. Spočiatku to však bude jednoduché a intuitívne. Prípadne, vzhľadom na možnosti ovládania, sa dovtípite, čo máte spraviť.

Do rúk dostávate najprv chlapca, ktorý sa chce dostať na samý vrch veže na konci sveta. Najprv sa s hrou zoznamujete len prostredníctvom neho a riešite jednotlivé úlohy pomocou kurzora myši. Vzápätí dostanete do vienka ešte akúsi lenivú mačku, ktorej sa očividne veľmi nechce a vzhľadom na brušisko ani nemôže chcieť pustiť do objavovania. Lenže ako to už býva v rozprávkach a príbehoch, z tejto dvojice sa stanú nerozluční kamaráti. Mačka sa vie niekam vopchať, prípadne zaťažiť nejaké tlačidlo a človek zas vie dosiahnuť na vyššie miesta. Jednoducho sa dopĺňajú. Postupom času sa pracuje už výrazne aj s abstraktnou rovinou, takže logika ide čiastočne bokom a nastupuje pozorovací talent. Autori sa výrazne vyhrali aj s hudbou. Dosť úloh závisí na audiovizuálnej všímavosti a hádanky tak nadobúdajú ďalší rozmer.

Luna rozhodne nie je pre každého a dovolím si tvrdiť, že autori sa museli inšpirovať u českých susedov z Amanita Design, ktorí vytvorili také hry, ako Botanicula, Samorost, Machinárium, prípadne Chuchel. Aj v ich tituloch sa hrá na podobné pocity, len sú spracované o úroveň lepšie. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. V žiadnom prípade netvrdím, že je Luna zlou hrou. Udrie do očí, privábi sluch, ale hrateľnosť zaostáva. Vzhľadom na časté záseky a nelogické hádanky je veľmi zložité sa hrou prebojovať. Jasné, časom prídete na všetko, len to dlho trvá a nabúrava to atmosféru. Pripomína mi to staré časy point and click adventúr, kedy ste mali prísť na to, že spojiť rebrík s chlpmi upratovačky je dobrý nápad. Už Pankrác zo série Polda by povedal niečo v tom zmysle, že to nepôjde. Nuž a v Lune je to podobné – zdanlivo nelogické v konečnom dôsledku napokon funguje.

Napriek všetkému sa mi mnohé nápady páčia. Takmer vždy riešite hádanky v jednej miestnosti, kde je treba otvoriť dvere a dostať sa ďalej. Ste v rozprávkovom svete, takže sa treba pripraviť na fantastické až surrealistické riešenia. Napríklad v hudobnom nástroji nakopírovať svoju mačku a každá jedna má zaspievať iný tón a tým sa otvoria dvere. Pokročilejšia úroveň už bude po vás chcieť, aby ste prišli na to, že sa striedajú ročné obdobia a doslova vypestovali plod jablone a uchránili ho pred škodcami. Potulovanie vesmírom je už kapitola sama osebe. Táto zvláštna dvojica si vás skôr či neskôr získa a hráči, ktorí na hrách okrem zábavy hľadajú aj čosi viac, budú viac-menej spokojní. 

Táto logická adventúra plná hádaniek je o hudbe, o kreslenej grafike a o pocitoch. Buď si vás chytí za srdce, alebo ju prekročíte obrovským krokom. Napriek tomu, že mňa osobne zaujala a nepustila, domnievam sa, že nie je pre každého a má svoje chyby. Pri vývoji autori zabudli na to najdôležitejšie, a to dať titulu smer, aspoň nejaký nenápadný návod alebo naznačiť, čo máte spraviť. Ako sa pohnúť ďalej by vhodne poradili inštrukcie na Youtube. Keď už naozaj neviete čo s tým, prípadne môžete hru vypnúť a skúsiť to v iný deň.

Luna zažiarila. Audiovizuálna stránka je fantastická a treba autorom uznať cit pre detail. Hra na prvý pohľad zaujme, a to je jej hlavná devíza, zároveň treba počítať so všetkými  spomenutými negatívami. Ak vám neprekážajú, Lunu odporúčam, na niečo podobné totiž veľmi často určite nenatrafíte.