Aká bude adventúra s logickými prvkami Luna: The Shadow Dust?

Nezávislý projekt, ktorý sa snaží spojiť adventúru a logickú hru do fungujúceho celku, a to všetko v dvojrozmernom prevedení. Bez dialógov, len s animáciami vysvetľujúcimi príbeh v podivnom univerze, z ktorého sa snaží hlavná hrdinka Luna uniknúť. Tiež to s vami nič nerobí? Napriek na dnešné pomery už otrepanému námetu môžem po dohraní krátkej demoverzie prehlásiť, že to funguje a Luna: The Shadow Dust nepadá do priemerných vôd zabudnutých hier.

Svet, v ktorom sa spoločne s Lunou a neskôr spoločne s jej zvieratkom (akási zmutovaná a značne lenivá mačka), ktoré zachráni spod hromady trosiek, ocitnete, je úplne iný, než ten náš. Prázdny, pôsobiaci depresívne až melancholicky. Musíte ísť stále dopredu, pričom hádanky sú obmedzené na miestnosti. Jednými dverami vojdete a aby ste otvorili tie na opačnej strane, sa musíte na chvíľu zamyslieť a vyriešiť hádanku.

Na začiatku nič zložité: ďalej vás nepustí tieň vrany, takže je potrebné kopnúť do tŕňov, na ktorých sedí, aby ste ju vyplašili. Alebo musíte nastaviť správnu kombináciu farieb na predmetoch. Akú? Stačí zhasnúť sviečku a mesiac svietiaci cez farebné sklo nad dverami vám napovie. Postupne sa začne všetko komplikovať, ale v krátkej ukážke sa zatiaľ neobjavila žiadna poriadna výzva, ktorá by znamenala zaseknutie na dlhšie, než pár minút. Dôvodom nie je ani tak náročnosť puclíkov, ale skôr minimalizmus hry samotnej.

Nič vám nepovie. Ani Luna, ani rozprávač a jediné, čo máte k dispozícii, je kurzor, ktorý po prechode aktívnym miestom zmení svoju podobu z klasickej šípky na ruku. Nič nezvyčajné, no zabudnite na zvýraznenie aktívnych miest alebo aspoň takýto maličký hint systém. To, že Lunin spoločník musí vyskákať po kameni, potom na sud, ktorý Luna dotlačí k nemu, po schodíkoch až na kotol, kde zas v správny okamih na jednu z pohyblivých súčastí stroja (ten aktivuje práve Luna), následne na potrubie a už len kúsok do malého okna - tak toto všetko čaká na vás. Prepínanie medzi postavami dostáva od začiatku dostatok priestoru.

A práve momenty, kedy netušíte, čo máte vlastne robiť a len skúšate všetky možnosti hry, sa prejaví jej doposiaľ z jediných výraznejších záporov: toporná ťažkopádnosť ovládania občas pôsobí kostrbato. Ide síce len o subjektívny dojem, avšak občas omylom presuniete predmet na miesto, kam nechcete. Inokedy zas čakáte na spomalenú chôdzu mačky, pretože z obrazovky musia odísť obe postavy, nestačí len jedna. Napriek tomu je hrateľnosť plynulá, hádanky sú zábavné a ich odhaľovanie zbytočne nefrustruje nezmyselne nelogickými kombináciami. Po chvíli prídete na to, čo sa od vás očakáva a problém vyriešite.

Spracovanie je špecifické, avšak tým správnym spôsobom. Dvojrozmerné prevedenie ručne kreslenej grafiky sadne podobnému žánru ako uliate a jednotlivé miesta hýria detailmi, aby nepôsobili prázdne. Keďže sa na scéne takmer nič nehýbe, môže všetko pôsobiť až mŕtvo, ale to len nahráva celkovej atmosfére hry. Vzhľadom na absenciu rozhovorov či dabingu vsadili vývojári na hudbu a animácie. Podarilo sa to na výbornú. Melancholická hudobná vložka sa vynikajúco hodí k prostrediu a animácie napriek kreslenému štýlu výborne zapadajú do celkového dizajnu hry.

Zatiaľ je k dispozícii len kratučká ukážka toho, čo nás všetko čaká. Dohrať sa dá za slabých 20 minút, avšak názorne prezentovalo hru samotnú. Luna: The Shadow Dust nepatrí medzi očakávané hry, ktorých dátum vydania si každý hráč zapíše do diáru. Nenápadná, malá kombinácia adventúry a logickej hry však vyzerá dostatočne nádejne na to, aby spríjemnila sychravý deň. Neostáva nám nič iné, než dúfať, že obsahu bude v hre dostatočné množstvo, aby sme po dvoch hodinách neskončili predčasne.