Krivka strachu Cold Fear začne po prvých odohraných hodinách krivkať. Atmosféra trpí hlavne predvídavosťou situácií a pripravenosťou hráča na ne. S opatrného plíženia sa hra mení na divokú akciu. Prepady zo zálohy, vyskakovanie zo skríň a prebúdzanie mŕtvol sa stanú rutinou. Nepriateľ sa zloží pod dávkou olova skôr, ako sa stihne priblížiť do tesnej blízkosti a ublížiť vám. Beštiár podľa bohatého bonusového odomykateľného materiálu má silné korene v mrazivom The Thing. Výnimkou medzi Exocelmi a nemŕtvymi sú neviditeľné verzie ExoSpectre a rýchlo sa pohybujúci ExoShade s úžasnou podobnosťou s vybuchujúcimi psími beštiami v POP: WW. Poznávacím znakom sú blískajúce sa oči zanechávajúce na malý moment stopy vo vzduchu. Svižnosťou pohybov a výdržou dokáže narobiť poriadne problémy.

Mŕtva zombie je najlepšia zombie a istotou je guľka v hlave. Nemŕtvych oživujú malé Exoceli, ktoré parazitujú na telách a oživujú ich. Prostriedky na ich umlčanie zahŕňajú tradičný zbraňový arzenál, z ktorého vyčnieva iba plameňomet a experimentálna harpúna vystreľujúca akýsi plyn. Výpary z projektilu dokážu krátkodobo pritiahnuť pozornosť nepriateľov. Na takejto skupine si najlepšie pochutná granátomet. V bojoch je výdatnou pomocou prostredie plné vybuchujúcich sudov a rôznych ventilov na trubkách s horľavou látkou. Neraz dokážu ušetriť muníciu a neviditeľní nepriatelia sa prezradia v kúpeli pary alebo ohňa. S laserovými zameriavačmi a baterkami pripnutými na skoro každej zbrani nebude problém zasiahnuť aj vzdialené ventily a zahájiť tak zombie party ukončenú smrteľnou agóniou.

Darkworks si vybrali pre svoj prvý horor neopozerané prostredie ruskej veľrybárkej lode, ktorá odmieta odpovedať na výzvy. Na prieskum plavidla je vyslaná špeciálna jednotka (členovia sa podobajú na Helghanov z Killzone) a behom okamžiku hľadí koordinátor misie na prázdne monitory, kde ešte pred chvíľou sledoval priebeh akcie z kamier na výstroji vojakov. Po skántrení špeciálneho komanda s rokmi výcviku v neľútostných podmienkach musí zákonite nastúpiť šťastím obdarený hlavný hrdina. V prípade Cold Fear je to znudený drsný člen pobrežnej hliadky Tom Hansen so sladkým výrazom v tvári.

Loď je veľmi vďačnou témou pre horor a patrí medzi najlepšiu úroveň. Strach zo samoty umocňuje výborne stvárnená búrka. Blesky stroboskopicky osvetľujú mokré prostredie, tiene sa predlžujú, rozbúrené more sa pohráva s loďou a vrhá vlny na palubu, ktoré vás môžu stiahnuť do studených vôd. S loďou sa kymáca aj kamera, ktorú bičuje neutíchajúci lejak, zanechávajúci na nej stekance a kvapky dažďa.

Loďou Cold Fear začína a príliš skoro ju vystrieda prostredie vrtnej plošiny, kam vedú stopy experimentu. Z mokrých exteriérov do stiesnených priestorov, otvorených skladísk, laboratórií a výťahov. Podľa prvých náčrtkov mali autori v príprave aj dok a ponorku. O absencii týchto dvoch lokácií sa môžeme len dohadovať. Striedaním prostredí by sa vyhli značnému stereotypu po príchode na plošinu, ktorú preleziete od hora až po spodok niekoľkokrát. S prihliadnutím na fakt, že v hre nemáte k dispozícii žiadne navigačné pomôcky, ako kompas či mapu, sú úrovne výborne navrhnuté. V lineárnej stavbe miestností by ste nemali dlho blúdiť. Cold Fear sa dá hrať iba jedným, správnym smerom a k ďalším zamknutým dverám vás vedie výskyt nepriateľov.

Ako v každom survival horore aj v Cold Fear dostali priestor logické hádanky v tej najjednoduchšej forme. Väčšinou sa budete potýkať s problémom hľadania správneho kľúča či kódu do zamknutých dverí. Cold Fear neodvádza pozornosť od boja s nepriateľmi množstvom puzzlov. Dokonca nemusíte venovať pozornosť nájdeným dokumentom, ktoré odhaľujú pozadie celého výskumu a nepodarených experimentov. Pre úplné pochopenie príbehu je však dobré na chvíľu nechať vychladnúť hlaveň kalašnikova a prečítať si korešpondenciu a denníky ruských vedcov.

Cold Fear je ďalším titulom, ktorý zasiahol konzolový syndróm. Týmto vírusom sú vybavené všetky dnešné hry od Ubisoftu a zasahuje hlavne motorický systém, čiže ovládanie. Je síce pekné, že sa Darkworks snažili silou mocou zachovať podobný kamerový systém ako v iných úspešných hrách z tohto žánru. Prečo neumožnili hráčovi manuálne ovládať kameru bez nutnosti stláčať iné tlačítko a na čo sú v hre tri pohľady? Nadávky sa okamžite zosypú na Toma pri prvom prieskume lode, pretože iba v jednom pohľade, kedy nemáte kontrolu nad kamerou, môžete bežať a rýchlejšie sa presúvať. Situáciu nesprehľadňuje ani meniaca sa funkcia šípiek, kedy smer dopredu po prepnutí kamery už nemusí udávať požadovaný smer. Únik pred odpálenými náložami, kedy postavu sníma pevná kamera spredu, vám zaručene pridá vrásky na čele.