V miestnosti je ťaživé ticho. Vkladám disk do mechaniky a nervózne sa pozerám na nový kalendár s Ninou. Kožené oblečky odhaľujúce viac ako by bolo slušné, mi jemne naznačujú, že hra Death by Degrees (ďalej len DbD) nebude len taká srandička pre malé deti. Alebo žeby predsa?

Pastva pre oči

Dramatickú hudbu prekrýva logo „Project Nina“. Hlavou mi prebleskne - Nomen Omen. Špeciálna firma zaoberajúca sa Ninou? Ale už to ide... Zatopené mesto, mrakodrapy zaliate vodou, vraky automobilov pochované na morskom dne v tichej depresii, pripomínajúce okamihy nemerateľnej hrôzy. Budúcnosť ako vystrihnutá z poskatastrofického filmu. Pod morskou hladinou sa prebúdza explózia a nasleduje nápis naznačujúci, že sa na povrch derie 10 triliónov ton niečoho, čo vám iste pokazí deň. Vzápätí vidíte vojenský krížnik, ako mizne v mohutnej explózii. Obraz sa bleskovo mení a na scénu prichádza ženská postava. Je to Nina Williams – áno, tá Nina Williams z Tekkena - a predvádza jeden zo svojich efektných výkopov. V rýchlych prestrihoch sprevádzaných akčnou hudbou (Japonci sú fakt machri) sa premiestňujete na palubu výletnej zaoceánskej lode plnej pasažierov, tajných agentov a príslušníkov špeciálnych jednotiek. Nechápem, čo sa deje. To je nový Metal Gear?

Ale znovu je na scéne Nina, ktorá láme väzy obludne veľkému chlapíkovi v aréne obohnanej mrežami. Nina kope, Nina láme ruky, Nina robí z chrbtice obludne veľkého chlapíka skladacie leporelo. Chlapík sa tomu moc neteší, ale dav šalie. Prestrih. Po palube beží človek podobný Samovi Fisherovi. To je ale maglajz, ktorý však stále nekončí... Vidím mladú ženu niekde na severnom póle a na moment zazriem aj nejakých zombíkov. Priznám sa, že nechápem nič, ale je to úžasne natočené. Toto všetko ma čaká v hre? Nasledujú bleskové prestrihy na horiacu ruskú helikoptéru, Ninu, výstrely, explóziu. V bojovej aréne vládne najhrubšie možné násilie a všade... VŠADE, je Nina oblečená v priliehavom koženom oblečku. Toto je tvrdý fetišizmus, akým sme doposiaľ nepoškvrnili naše Playstationy. Toto je prvý dotyk s japonským herným fanatizmom v jeho najčistejšej podobe.

Tu naozaj nejde o obsah. Tu ide len a len o formu a všetko je jej podriadené. Herné mechanizmy, zápletka alebo vnútorná logika, proste všetko. Jediné, čo je dôležité, je vidieť Ninu v jej bizarných, sado-maso oblečkoch, korzetoch a podväzkoch, ako nekompromisne demoluje tupé zástupy svalovcov a tajných agentov. Áno, nech to znie akokoľvek divne, toto je konečne čistokrvný japonský titul, ktorý nám ukazuje dôvod takého neuveriteľného boomu videohier. Možno sa vám nebude pozdávať jeho prvoplánovosť, ale bez takýchto titulov by možno neexistovala ani jediná mestská štvrť na svete zasvätená len hrám – Tokijská Akihabara.

Grafika

Úvodnú animáciu, za ktorú by sa nehanbili ani v Square Softe som si pustil naozaj veľakrát. GC animácia v podaní Namca dosiahla majstrovskú úroveň a ak by natočili film s Ninou Williams, trebárs aj úplne tupý, tak by som si ho určite kúpil. Chlapci to proste vedia robiť tak, aby sa človek úplne namotal. Každá animačka však raz skončí a my sa dostávame do priamej konfrontácie s hrou, ako takou. A to je bohužiaľ niečo podobné, ako keby ste podradili pri 120 kilometrovej rýchlosti na dvojku. Prvé, čo vám udrie do očí, nie je ani tak horšia kvalita in-game grafiky, ako zjavný pokus o kopírovanie herného štýlu spoločnosti Capcom. Ten ja síce milujem, ale čakal som niečo iné. Aby som to vysvetlil.

Na hru a postavu sa pozeráte striedavo cez tri kamery. Buď je zavesená za postavou, alebo visí zamknutá staticky v rohu, no a tretia možnosť je pozrieť sa cez oči postavy. Najčastejšie však budete s nie celkom ľahko ovládateľnou Ninou behať po uzavretých celkoch snímaných jednou kamerou. Pri sérii Dino Crisis som to miloval, ale tu som skôr čakal hybrid medzi Tekkenom a Tomb Raiderom. Bohužiaľ, nedočkal som sa. Postavy sú vymodelované asi ako pri spomínanej sérii Dino Crisis, samozrejme s patričným počtom polygónov navrch, keďže sa jedná o titul určený pre PS2, ale Tekken to naozaj nie je. Zato k pohybom, ich počtu a variabilite nemám veľkých výhrad. Niekedy je hranie trochu nemotorné, hlavne kvôli hlúpej kamere, ale vďaka úžasne jednoduchému ovládaniu a veľkému množstvu pohybov, nebudete mať problém ovládnuť takmer každú situáciu.

Príbeh?

Japonské príbehy sú takmer vždy plné celosvetových konšpirácií, megakonfliktov zahŕňajúcich bežných superagentov a menej bežné orbitálne stanice natlačené nukleárnymi zbraňami v jeden celok. Okrem týchto povinných položiek sa zákonite stretnete so svalnatými okrúhlookými krásavcami a neohrozenými ženami pýšiacimi sa obzvlášť vyvinutým poprsím, ktorých poznávacím znamením je zvrátená záľuba k neviazanému sexu a koženému spodnému prádlu. To bola dlhá veta, ale ani zďaleka nevystihuje japonské príbehy a japonskú mentalitu. Ale vy určite potrebujete ešte niečo viac, nejakú úbohú omáčku, že? Takže tu ju máte. Hlavný zlosyn je digitálna kópia fenomenálneho Benicia Del Tora. Ale nebojte sa. V megaúspešnej hre Onimusha 3 hral Jean Reno a bola to vážne pecka. Čo ešte chcete?!

V DbD sa nájde úplne všetko. Dôležité však nie je to, o čo ide, ale ako sa k tomu dopracujete. Je to bojovka ako remeň, snažiaca sa kamuflovať svoj rodokmeň pláštikom príbehu. Na túto návnadu ale my, otroci Niny Williams, kašleme. Nech si ju nechajú. My potrebujeme len svoju porciu smrtiacich podväzkov, potrebujeme vidieť, ako bezmennému zloduchovi praská lebka medzi stenami božskej bojovníčky a v kútiku duše dúfame, že práve my neumrieme na nejakú blbú arteriosklerózu. Áno, príbeh tu je, ale nás nezaujíma a ak máte oň záujem, tak sa musíte po ňom poobhliadnuť sami, keď si DbD zahráte. Jediné, čo vám poviem, je motto celej hry: Neverte nikomu!

Teraz dostávam pokyn z réžie, že by som predsa len mal niečo povedať o zápletke, takže... S Ninou sa stretávame ešte v období pre Tekkenom. Naša kráska pracuje pre rôzne bezpečnostné agentúry (MI5, CIA a možno aj Mossad), ako nájomný zabijak. Jej úlohou je pomôcť príslušníkom špeciálnych jednotiek pri eliminácii mimoriadne nebezpečnej organizácie vlastniacej ultimátnu zbraň, ktorú mienia jej bossovia použiť pri dosiahnutí svojich nekalých cieľov. Nina ako bojovníčka vystupuje v prestrojení ako fighterka pri ilegálnych súbojov, odohrávajúcich sa na výletnej lodi, na ktoré sa prišli pozrieť aj zločinci. Ostatné je už len rutina a akcia.

Hra

Ako ste už pochopili, alfou a omegou hry je bojovanie s Ninou. Vašimi protivníkmi budú naozaj nekonečné zástupy svalovcov a agentov žobrajúcich o krutú smrť nejakým zvlášť krutým kombom. Ovládanie hry je úplne triviálne a doslova geniálne jednoduché. Postavu Niny ovládate analógovými páčkami a ich kombináciou dokážete vykúzliť zložité rafinované útoky spojené s nečakanými úskokmi, blokmi a streľbou zároveň. Záleží len na sile akou zatlačíte na analógovú páčku (okrem streľby). S niečím podobným ste sa mohli stretnúť v akčnom trháku Rise to Honour s Jet Li-m v hlavnej úlohe. Aby však boli uspokojení všetci fanúšikovia, tak Namco verne okopírovalo Ninin bojový štýl, aj keď vďaka zmenenému ovládaniu nebudete môcť použiť ani jedno kombo z Tekkena. Ale je to pekné od nich.

Hra síce ponúka rôzne strelné zbrane, ale túto možnosť, ktorá až moc pripomína klasický Resident Evil alebo Dino Crisis, nebudete moc často využívať. Osobne verím, že mnoho hráčov sa neustále bude vracať ku klasickému lámaniu väzov stehnami. Táto variabilita však zaisťuje dlhšiu životnosť hry, nakoľko na jej prejdenie môžete použiť viaceré postupy. Používanie zbraní je triviálne a tisíckrát preverené v spomínaných hrách. Po zabitých nepriateľoch zostávajú na zemi rôzne predmety a tak si neustále dopĺňate muníciu a predmety dennej potreby. Munície však v konečnom sumáre nebude toľko, ako by ste čakali, ale nezúfajte. Na scénu prídu aj chladné zbrane a špeciálne katany. Viete si to predstaviť? Sporo oblečená kráska vo vysokých opätkoch (kapitola sama o sebe) a v ruke má katanu, s ktorou nemilosrdne seká okolo seba? Sen každého Japonca.

Skladba hry však nie je na 100% postavená len na súbojoch. Dosť veľká časť je vlastne klasickou akčnou adventúrou. Okrem spomenutého bojovania sa stretnete aj s viacerými hlavolamami v podobne lúštenia kódov alebo častého zbierania odtlačkov, ale aj to je klasika z menovaných hier. Capcom ako vyšitý. Dokonca sa budete aj zakrádať a likvidovať nepriateľov pekne potichu, zlomením väzov. V DbD sú v podstate len dve vychytávky, ktoré vás môžu prekvapiť. Prvou je röntgenové videnie známe z posledného Tenchu, pri ktorom môžete analógovou páčkou nasmerovať svoj smrtiaci útok na kostru nepriateľa a efektne mu tak preraziť lebku, hrudný kôš alebo rozmliaždiť srdce. Nápadom sa medze nekladú. Druhou vychytávkou sú snajperské minihry, pri ktorých chránite postavu na palube a snažíte sa ju ochrániť pred armádou nepriateľov. Ak ste hrali nejakú časť Silent Scope, tak viete, ktorá bije.

Príbeh sa samozrejme celý neodohráva len na palube lode. Prostredie sa síce mení, ale tento fakt naozaj nie je dôležitý. Či už beháte po palube, alebo plávate v bazéne, prípadne sekáte zlosynov v bani, je úplne fuk, lebo odvšadiaľ sa na vás hrnú nekonečné zástupy svalovcov a vy máte čo robiť, aby ste nevideli nápis „Game Over“. Ale má to aj svoje pozitívne dopady. Naštval vás šéf? Priateľka vám oznámila, že je na baby? V chladničke došlo pivo? Prípadne nebodaj došla svokra? Zapnite si DbD a vyzúrte sa na úrovni. Hra je v niektorých momentoch naozaj ťažká a predstavuje veľkú výzvu. Na konci levelov vás čaká klasický drsný boss a ako viete, kombinácia level – boss jasne naznačuje, že hra dodržiava klasické herné princípy. Level plný bojovania v plavkách, level plný strieľania v minisukni (ktorá by tam ani nemusela byť), minihra v plavkách a s obrovskou puškou, level plný poprsia a bojovania s katanou, ukrutný a nemilosrdný boss odolávajúci minisukniam, korzetom a podväzkom a tak stále dokola až do konca. Teda do chvíle, keď sa dopracujete k Nininej zlej sestre Anne Williams a peklo môže začať odznova. Ježiš, nevyzradil som veľa? A to som ešte nespomenul ďalšiu šikmookú krásku, ktorá je tiež na palube...

Záver

Death by Degrees je čisto mužská a miestami fetišistická hra zameraná na Ninu Williams. To však naozaj nie je na škodu. V každom z nás sa ukrýva trochu zamrznutej puberty a ja verím, že aj trochu japonského nadšenia pre ... (vhodné slovo si doplňte podľa vlastného vkusu). Nech to znie akokoľvek divne, je to v podstate dobrá zábava, ktorá nám poskytuje krásne ženy, drsné súboje a fanúšikom digitálnej animácie aj úplne blaho v podobe špičkových filmových vsuviek. Bohužiaľ sa hra nevyhla klasickým japonským chorobám, jemnej naivite v príbehu a horšiemu ovládaniu spôsobenému voľbou nevhodného kamerového systému. Celkovo však hodnotím tento počin pozitívne a viem, že aj u nás si nájde svojich skalných fanúšikov.