XENOBLADE CHRONICLES: DEFINITIVE EDITION |
XENOBLADE CHRONICLES: DEFINITIVE EDITION |
A do tretice všetko dobré! Xenoblade Chronicles sa objavuje na tretej platforme, ale zároveň od jej premiéry už ubehla takmer dekáda. Na mieste by mohla byť otázka, či je to stále taký kultový hit ako keď sme túžobne očakávali jej príchod na Wii. Alebo sme sa nabažili za uplynulú dekádu otvorených svetov a jej prístup sa už zdá byť mierne archaický? A aby starí hráči dostali novú motiváciu hrať epos znova, prihodili tvorcovia ešte aj epilóg s názvom Future Connected.
Dajte hre aspoň hodinku, znova vás dokáže opantať a aj po rokoch sa spoľahlivo vrháte do víru diania. Úvodné minúty, kde sa obrovskí titani mastia v nekonečnom oceáne a zrazu sa posuniete v histórii do momentu inej epickej bitky, vás presvedčia. Xenoblade Chronicles núka pútavý svet rozložený na zamrznutých telách titanov Bionis a Mechonis; tie obývajú rozličné rasy, živočíšne druhy i ľudia. Len večný boj sa presunul na potomkov: ľudská rasa Homs sa snaží odolať krvilačným útokom Mechonov. Súčasťou večného boja je meč Monado ukázaný už v prológu: kto ho zviera v rukách, dokáže zvrátiť nejeden osud, či ide o chrabrého veterána alebo vášho drobnejšieho blonďavého hrdinu.
Shulk vyzerá ako typický japonský holobriadok, ale jeho kamaráti Reyn a Fiora či neskoršia zostava vás presvedčia, aby ste hrali ďalej a objavovali ďalšie dejové zlomy. Len čo sa usalašíte v domácej Colony 9 a pochopíte herný systém vrátane vedľajších úloh, odpália scenáristi sériu dramatických udalostí a vyrážate do sveta. Je to klasický postup, kde sa autori neštítia tlačiť na pílu, žmýkať emócie (neoplatí sa zvykať na postavy, keď neviete ako dlho prežijú) a postupne pridať ďalšie dejové výzvy.
Je zaujímavé vidieť, že príbeh si dá načas a strieda rozličné dramatické epizódy s relatívne pokojnými fázami. Narácia je dôležitá a treba si pripraviť 60-80 hodín, no nie je to nuda. Sú tu kvalitné japonské zvraty, napínavé momenty a dobré motivácie postáv. Ich stretávanie či putovanie nie je samoúčelné, hoci nejaká tá záchrana sveta a veľké finále nesmú chýbať. Najmä aj po tých rokoch sa oplatí sledovať púť cez pekné lokality, kde sa svet rozprestiera a dáva vám slobodu ako v nejednej MMORPG.
Veľké svety nie sú v roku 2020 nič nové a málokto by čakal, že bude zbierať sánku pod stolom ako v roku 2011, keď jeden veľký uvidí. Ale posúďte sami možnosti: veľké lokality, striedanie dňa a noci, silné dejové questy a do toho 480 vedľajších úloh, ktoré sa objavia u istých osôb alebo vo vyhradenom čase. Je to krásne žonglovanie s túžbami hráčov, ktorí chcú plniť všetko a užiť si dosýta devízy sveta. Vrátane jeho nástrah – nepriatelia v noci sú často ťažší ako počas dňa, niektoré predmety padajú len v istú hodinu a môžete si síce sami nastaviť herný čas, a radšej sa oplatí 8-10 minút počkať a venovať ich iným aktivitám. Vedľajších cestičiek či postáv na objavovanie je dosť vrátane pár nebezpečných priesmykov či priepastí, kde môžete skončiť. Tento svet je stále malebný, nádherný a láka na potulky. Nie je zbytočne prázdny či fádny – a na Switch si ich krásne zachytíte na pamiatku.
Hra vás motivuje odhaľovať nové lokality za skúsenosti a plniť vedľajšie úlohy, ktoré sa s ľahkosťou berú: stačí nájsť chlapíka či dámu s výkričníkom ako vo World of Warcraft. Ten systém sa neopozeral a je funkčný: úlohy sa vám pekne zapisujú a plnia za odmenu, poklady či tuhí protivníci sú zahrabaní na rozličných miestach. Samotné objavovanie vám zaberie hodiny, no jeho kombinácia s úlohami je iná káva: hon na desiatky úloh vám dáva ďalšiu motiváciu, hoci po čase sa objaví osvedčená náplň zberu predmetov, hlušenia stanového počtu charakterov i zber orbov. Je to klasika, ale pocit z postupu je vynikajúco riešený a skôr vás ženie skúšať hry s časom a poškuľovať po návode, či hneď v tej Colony 9 máte všetky úlohy a môžete sa pohnúť ďalej.
Aby nebolo plnenie úloh a vychádzanie s ostatnými postavami samoúčelné, hra vkladá tzv. Affinity systémy: sledujú vnímanie vašej skupiny na jednotlivých miestach i vzájomné vzťahy. Plnenie úloh vám dá iný zmysel, lebo sa môžete dostať k lepším výhodám v kontexte miesta. Milovníci pletiek medzi postavami sa radi pozrú aj na „party afinitu“ a budú sledovať vzájomnú náklonnosť zverencov, tá môže nasmerovať niektoré páry až k milostnému vzťahu. Na jednej strane získate aj extra scény a odhalíte čosi z minulosti, zároveň spolu vychádzajú aj naprieč azda lepšej budúcnosti. Nielen ľúbostné páry, ale aj kamarátstva sa oplatí budovať kvôli vyššej efektivite v boji.
Hoci hrám tretí raz a súbojový systém relatívne poznám, opäť som si pripomínal pravidlá. Hráč chodí po svete a nepriateľov vidí na diaľku, môže sa do nich pustiť. Alebo niektorí agresívni jedinci vypália aj po vás. Ak zaútočí aspoň jeden z vás, hra sa plynulo prepne z prieskumného do bojového módu, vyárenduje si miesto a začína boj. Je spracovaný v reálnom čase, ale vyberáte si aj isté príkazy, ktoré sa v prípade Xenoblade volajú Arts. Pohyb prebieha štandardne, po bojisku vediete jedného, ostatným členom zadávate príkazy čo majú robiť – plnou parou vpred, držať líniu a pod. Bežné údery rozsievate neustále, keď ste v blízkosti nepriateľa: ak je oponentov viac, treba sa medzi nimi prepínať.
Manuálne zásahy menom Arts skrývajú potrebnú RPG taktiku. Môžu ponúkať silné fyzické údery, kus bojovej mágie alebo možnosť liečenia. Ale musíte si na ne počkať – a vhodne premýšľať, aký chcete použiť v momente, keď bude k dispozícii. S Arts sa dá celkom vyšantiť – talentové verzie získate po istom používaní iných verzií, ale vyššie levely a najmä nové Arts vás mátajú nonstop. Najmä keď ich môžete mať osem a musíte si nastaviť tzv. bojovú paletu. Kooperácia borcov v partii sa cení: spoločný ukazovateľ umožní reťaziť útoky a získať extra zásah. Postupne sa môžete zamerať aj na iné postavy, no nedajú sa zmeniť priamo v boji, treba si ich vždy vybrať vopred.
A po rokoch sa ukazujú funkčné aj ďalšie funkcie: tenzia je ukazovateľ morálky, ktorý umožní zaradiť častejšie kritické útoky, čo viac uberú HP a vízie umožnia Shulkovi nahliadnuť do plánovaného útoku oponenta v blízkej budúcnosti – a potom nn ľahšie reagovať. Je zrejmé, že si treba vytýčiť zameranie jednotlivých postáv, ich údery a tímovú prácu. Spájanie úderov, využitie vhodných Arts či kombá sa oplatia najmä pri bossoch. Môžete prísť o postavu v boji a oživiť ju, no bude vás to čosi stáť...
Aby sa vaše taktické možnosti ešte viac rozšírili, veľa zábavy núkajú aj zbrane, ich kombinácie a isté drahokamy, ktoré ponúkajú bonusy. Časť predmetov už cenné šutre má, iné môžete vhodne vkladať. A je toho ešte oveľa viac: po boji získate Skill Points, postavy majú vlastné vývojové stromy, kde už čakajú nové vlastnosti či Arts atď. Je toho ohromne veľa...
Základná porcia hry je parádna, ale Definitive Edition pridáva ešte aj nový epilóg Future Connected. Tvári sa ako ďalšia hra, má samostatné menu aj súbor pre uloženie pozície, takže ho môžete hrať aj nezávisle, čo je obrovské plus. Sám som sa totiž neodvážil ísť rovno do epilógu, ale najprv som hral prvých cca 20-25 hodín základnej hry, podchytil herné systémy a potom išiel do dodatočnej porcie. Tu vás čaká opäť Shulk a Melia na novej výprave (rok po pôvodných udalostiach), kedy im zostrelia loď a končia na novej časti kontinentu – Bionis ramene. Rýchlo sa k nim pridá aj dvojica krpáňov Nene a Kino, začne sa odohrávať nová príbehová porcia a skôr vás po stránke hrateľnosti prekvapí, že časť herných mechanizmov je vyhodená. Epilóg vám priamo dáva postavy na vyššom leveli i dosť Arts, takže nováčikovia by tu boli určite stratení, ale znalci sa chytia rýchlo.
Future Connected je slušná príbehová porcia (15-20 hodín) a opakuje zaužívaný vzorec – silné dejové úlohy a veľa odbočiek i menších úloh. Nové prostredie je tým najväčším ťahúňom, ale aj zápletka sa slušne rozbieha a scenáristi sa sústredia najmä na postavu Melie – ako sami neraz spomínali, cítia sa zodpovední za jej osud a chceli ju ešte viac rozpracovať. Niežeby bol Shulk v úzadí, ale je sympatické ako sa zveľaďujú ešte aj iné postavy.
Definitive Edition však pridáva aj iné finesy pre celú hru. Pri bossoch sa po pár neúspešných pokusoch objaví menší tutoriál i bonus v podobe plných ukazovateľov, aby sa vám zdolávali ľahšie. Smerovanie na questy je jasnejšie a celkovo prešiel interface zlepšením. Veľa za to môže vyššie rozlíšenie, ktoré umožňuje lepšie zobrazovať ikony, nápisy a pôsobí ostrejšie. Samozrejme, na hre cítiť Wii pôvod – ak ju chcete porovnávať s inými Switch titulmi, bude sa vám zdať podozrivo rozmazaná či hrubá pri pár textúrach. Otázne je, či sa necháte vyrušiť týmto faktom alebo sa ponoríte do hry naplno? Detailisti sa môžu naplno ponoriť do porovnávania a dokonca vytiahnuť aj Xenoblade Chronicles 2, oproti ktorej vyzerá hra miestami hrubšie, lebo bola vyvíjaná pred 10 rokmi. Na druhej strane soundtracku niet čo vytknúť – časť skladieb bola nahraná nanovo a na hre to cítiť najmä pri bojových melódiách.
Celkovo sa javí Switch verzia ako najlepšia verzia a nedá sa nesúhlasiť. Wii originál je len jeden, ale už ho bude hrať málokto. Verzia pre New 3DS žmýkala hru ako sa dala a ponúkla skôr kompromis: áno, mohli ste si hru zobrať na cesty, ale museli ste oželieť čosi z grafiky, rozlíšenia, interface a istého komfortu. Switch verzia ide opačným smerom: ústupky robiť nemusí, snaží sa vylepšiť zo zdrojovej hry, čo sa dá, pridáva užitočné vylepšenia a pre fanúšikov aj dodatočný epilóg. Pre tých, čo hrali hru už dva razy, je to investičná výzva, ale pre nováčikov prakticky 100-hodinový kolos vynikajúcej kvality.
Na Switch sa dá konečne hrať Xenoblade Chronicles kdekoľvek a v solídnej grafike, vzhľadom na celkové možnosti. Bude to veľký žrút času a rád by som sa nevedomky prevtelil do mysle hráča, ktorý túto JRPG ešte nehral. Bude to stále bomba ako kedysi? Neprekáža, že hrá jednotku, hoci možno skúšal aj druhý diel (bez obáv, nenadväzujú na seba)? Je pripravený nájsť tak 500 úloh a ak nie, vyrazí ešte do sveta aj po druhý raz ako my kedysi?
RECENZIE HRÁČOV |
Switch Vývoj: Nintendo
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|