Množstvo hráčov dnes stále nemá EA v láske, no možno si už ani nepamätajú, čím to vlastne začalo. EA boli dlhodobo zásobárňou skvelých hier a nápadov. Need for Speed, Medal of Honor: Allied Assault, Syndicate, Dungeon Keeper, Sims...jednoducho je toho veľa a v naozaj rozsiahlom zozname žánrov. To je vec, ktorú im nikdy nikto nezoberie. Taktiež ale mali taký zlý zvyk, že štúdiá, ktoré tieto značky priniesli, neskôr prebrali a zrušili. Je to prípad Bullfrogu, Originu, Pandemicu, BlackBoxu, Maxisu a aj Westwoodu. Toto legendárne štúdio výraznou mierou prispelo k formovaniu RTS žánru, prinieslo skvelé hry zo sveta Duny a následne sa naplno rozbehlo s ikonickou sériou Command & Conquer.

Tá prinášala jednu kvalitnú stratégiu za druhu naozaj dlhú dobu, no nič netrvá večne. Westwood skončil, ďalšie časti už priniesli nové štúdiá a v snahe inovovať priniesli Tiberian Twilight, ktorý sériu v tradičnej core podobe pochoval. Nasledovalo niekoľko pokusov, ktoré sa ale vydania nikdy nedočkali. Namiesto toho sme tu mali broswerovku a veľmi nepresvedčivú mobilnú multiplayerovku. To by bol naozaj smutný koniec pre tak legendárnu značku, ale našťastie sú si aj v EA vedomí oho, aký poklad majú vo svojej truhlici. A našli ideálny spôsob, ako o značku opäť vzbudiť záujem.

Pred dvomi rokmi sme sa dočkali oznámenia Command & Conquer Remastered Collection a teraz je konečne tu. Ako už hovorí samotný názov, je to remasterovaná kolekcia, v ktorej nájdete prvú dvojicu hier v C&C sérii a k tomu aj všetok obsah, ktorý k nim kedy vyšiel. Nemyslím si, že si týmto krokom chcú získať nejakých nových fanúšikov, ale touto jednoznačnou jazdou na vlne nostalgie určite oslovia všetkých, ktorých séria oslovila už v minulosti. A určite ich nebude málo.

Je to síce recenzia jednej kolekcie, ale obsahuje dvojicu hier a naozaj obrovskú porciu obsahu. Aby som ale tomu dal nejakú štruktúru, tak poďme od Command & Conquer, ktorá vyšla v roku 1995 a neskôr dostala podnázov Tiberian Dawn. Celú sériu odštartovala príbehom o sci-fi svete, kde čerpá z predchádzajúcej Duny, ale zároveň aj z vojny v Perzskom zálive. V jej príbehu do rieky Tiber spadol meteorit, z ktorého sa dostala mimozemská látka neskôr nazvaná Tiberium. Tá je síce toxická a rádioaktívna, no zároveň prináša nový zdroj energie, ktorý poháňa pokrok.

Takýto zdroj logicky priláka konflikt, avšak nielen o kontrolu nad Tiberiom, ale aj o rozdielnych pohľadoch na svet ako taký. Ako spádu ho vníma Brotherhood of Nod, prastarý kult, ktorý vedie charizmatický Kane. Ten sa sám považuje za mesiáša a nielen jeho charizma, ale aj schopnosti spracovať Tiberium mu nahnali ďalšiu časť nasledovníkov. A kým Nod si podmanil skôr menej rozvinutú časť sveta, viaceré vyspelejšie národy sa proti nemu spojili vo frakcii GDI. Tá nielen bojuje proti Kanovi, ale tiež k Tiberiu pristupuje skôr opatrne. To sú rozdiely, ktoré vedú k svetovej vojne, ktorej sa vy stanete súčasťou.

Výhoda je, že si môžete zahrať za ktorúkoľvek z týchto strán a každá má vlastnú kampaň. Navyše to nie je len o tom, že by ste raz hrali tú istú misiu za jednu a potom aj za druhú stranu. GDI kampaň je sústredená v Európe a navštívite v nej aj Slovensko. Nod sa zase sústredí na Afriku. Pritom neraz vám hra dáva aj na výber medzi dvomi-tromi variantmi misií. Príbeh to až tak neovplyvňuje, ale zahráte si na rozdielnych mapách, čo ďalej pridáva na variabilite hry. No a tá je v neposlednom rade založená aj na rozdielnosti herných frakcií, takže sa nedá povedať, že by sa za ne hralo rovnako. Aj keď aj to je čiastočne možné, keďže ak ovládnete nepriateľské budovy, získate prístup aj k ich technológiám. Z dnešného pohľadu zamrzí akurát to, že sú základné kampane len pomerne krátke a jednu prejdete tak za dva večery. Niektoré misie dokonca prejdete za pár minút a to myslím doslova.

Našťastie ale táto kolekcia poriadne narástla, č sa týka obsahu. Nájdete tu totiž aj kampane z expanzie The Covert Operations, ktorá vyšla v roku 1996 a nadväzovala na príbeh. Misií je tu 15 a ešte to vie slušne natiahnuť hernú dobu. A ak by vám to aj náhodou nestačilo, autori pribalili aj misie, ktoré boli pôvodne exkluzívne len pre konzolové verzie hry a sú teda trošku iné. Je ich ale 10 a taktiež ešte natiahnu hernú dobu, pričom nemôžem povedať, že by sa pri nich nedalo zabaviť.

Okrem týchto dvoch ikonických frakcií je neoddeliteľnou súčasťou C&C hier aj ich spôsob rozprávania príbehu. Ten prebieha kombináciou CGI sekvencií a hraných prestrihových scén, kde zväčša zlí herci hrali dosť zlé scény pred zeleným plátnom, ale malo to svoje nezabudnuteľnú kúzlo a naozaj to hre pridávalo na hodnote. Hlavne Joseph Kucan ako Kane si prakticky celú sériu ukradol pre seba a je to perfektne stvárnená postava, vďaka ktorej vás bude lákať hrať za tých „zlých“. Konzolové verzie tieto sekvencie nemali a teda aj rozprávanie ich príbehu v tejto kolekcii je obmedzené len na statické obrazovky.

Všetky tieto veci boli vytvárané v polovici 90. rokov a je teda pochopiteľné, že des pôsobia veľmi lacno a vtipne. Autorov ale treba pochváliť za obrovskú porciu práce, ktorú odviedli na tom, aby sa aj dnes na FMV scény dalo pozerať. Áno, sú rozmazané, neostré a podobne, ale nič lepšie sa už s nimi nedalo spraviť a pozerať sa na ne dá. V rámci možností sa im naozaj podarilo pekne oživiť kus hernej histórie. Horšie je to už s CGI scénami, ktoré by sa možno dali spracovať aj nanovo, lebo tieto pôvodné na rozdiel od FMV už vyzerajú dosť zle.

Dobre, teraz poďme na druhú z dvojice hier. Command & Conquer: Red Alert prišiel v roku 1996 a priniesol zaujímavý pohľad Westwoodu na alternatívnu históriu, v ktorej Hitler vďaka Einstenovi zmizol a nikdy nerozpútal 2. svetovú vojnu. Asi si hovoríte, že idylka, však? Kdeže! Svetová vojna prišla tak či tak, akurát si v tejto novej realite Európu a Čínu podmanil Sovietsky zväz pod vedením Stalina. Spojenecké vojská európskych krajín a USA tak proti tejto veľmoci vedú skôr partizánsky odboj naprieč Európou a vy ste aj tentoraz súčasťou bojov na oboch stranách.

Chýba tu síce tá charizma a neopozeraný koncept sci-fi sveta, ale stále je to veľmi zaujímavý koncept, ktorý je tentoraz obohatený o výraznejšie komando postavy, z ktorých tu napríklad spoznáte prvú Tanyu. Tieto špeciálne jednotky vedia jednoducho likvidovať nielen nepriateľské jednotky, ale aj budovy. Vrchol tohto sveta síce prišiel až s druhou časťou, ktorá priniesla mnoho pre ňu ikonických postáv, momentov a jednotiek, ale rozhodne to na prvú hru nie je zlé. Navyše z príbehového hľadiska zaujme aj nečakané prepojenie na zvyšok univerza. Osobne mám z tejto prvej dvojice radšej Tiberian Dawn, ale nemôžem povedať, že by niektorá z hier bola horšia alebo menej zaujímavá. Výhodou je, že si z nich môže vybrať každý.

Aj v tomto prípade to funguje presne rovnako ako v prípade Tiberian Dawn z pohľadu príbehu. Ten je rozprávaný prakticky presne rovnakým štýlom a kombinuje teda CGI sekvencie s FMV sekvenciami, v ktorých hrajú herci pred zeleným plátnom. Opäť sú FMV scény pekne vylepšené a CGI dosť zlé. A aj keď tu možno nie je postava Kanovho kalibru, scény v tejto hre sú pestrejšie oproti predchodcovi a zažijete v nich toho viac, napríklad nachytáte Stalina v posteli s milenkou. Hra sa tak jednoznačne berie oveľa menej vážne, no aj tentoraz vás čaká dobývanie ikonických miest p svete, veľa deštrukcie, možno aj nejaká tá zrada a opäť si to aj napriek hereckým (ne)kvalitám budete užívať, lebo to ku hre jednoducho patrí a bez týchto scény by to už nebolo ono.

A rovnako ako v Tiberian Dawn nájdete aj v Red Alert obrovskú kopu obsahu. Nejde pritom len o dvojicu kampaní, ale teraz pribudli hneď dve expanzie (Counterstrike a Aftermath), obe rozširujú hru v oblasti príbehu a aj v oblasti hrateľnosti. Dočkáte sa tak nových máp, nových jednotiek a ďalších hodín hrania. Keďže aj v Red Alert sú niektoré misie stále dosť krátke, tak takéto rozšírenie rozhodne padne vhod a ešte tu nájdete aj ďalší obsah, ktorý opäť pochádza z konzolovej verzie. No a pre tých zvedavejších z vás je skvelá správa to, že remaster nezabudol ani na tajné misie v hrách, musíte si však nájsť spôsob, ako ich spustíte.

Z pohľadu hrateľnosti už ale o oboch hrách môžeme písať spoločne, keďže sú si veľmi podobné a Red ALert predstavuje vlastne len drobnú evolúciu oproti Tiberian Dawn. Narazíte tu prakticky na dva typy misií: s vpred danými jednotkami postupujete mapou a likvidujete nepriateľov, či niekoho zachraňujete;  staviate základňu a až následne bojujete. Samozrejme, tieto koncepty sa kombinujú, ale nejaké väčšie variácie tu nečakajte. Na druhú stranu to ale stačí, misie sú zábavné, no taktiež predstavujú výzvu, aby to nebola len prechádzka. Ak ich nepoznáte, nemusíte ich ani prejsť na prvý raz, lebo chvíľu potrvá, kým nájdete tú správnu cestu (občas doslova).

Manažment základne a aj boj je tu založený na zdrojoch. V Tiberian Dawn je to Tiberium, v Red Alert zas zlato a drahokamy. Na ich získavanie musíte mať Harvester a aj fabriku. Na ich uskladnenie zas potrebujete silo. Máte tu budovu na výrobu rôznych vojakov, ďalšiu na pozemné vozidlá, potom inú na vzdušné stroje a poslednú pre jednotky na vode. Taktiež musíte mať dostatok energie, takže nesmú chýbať elektrárne. No a ešte je to kopa iných stavieb na obranu (pasívnu aj aktívnu), radar a podobne. Celé sa to točí okolo manažmentu základne, zdrojov a jednotiek, pričom ale nechýbajú ani niektoré špeciálne jednotky a schopnosti, pričom sa môžu líšiť medzi kampaňou a multiplayerom.

Problém je, že to je síce zábavné, ale je to taký ten RTS základ. Obe hry vznikli v formatívnych rokoch žánru a ďalej sa nabaľovali ako ďalšie mechanizmy, tak sa aj vychytávali detaily, či už ide o možnosti manažmentu, tak aj rôzne drobnosti. Napríklad Red Alert 2, aj keď je v zásade to isté, tak je už len vďaka posunu žánru kvalitnejšia a zábavnejšia hra. Petroglyph tu remasteroval všetko, či to bolo na pôvodných hrách dobré, alebo by si to už zaslúžilo zmenu a vylepšenia. A tých tu síce pár je, ale k ešte lepšiemu zážitku nejaké chýbajú. Či je to úprava niektorých misií, ktoré dnes už fakt nefungujú najlepšie, alebo nejaké nové možnosti a funkcie. Nestačí len pridať k starej schéme ovládania novú.

Navyše obsah nekončí len tým, čo som opísal vyššie. Naozaj to nie je len  kampaniach, sú tu napríklad Skirmishe, s ktorými sa dajú stráviť desiatky hodín, ak preferujete hru proti umelej inteligencii. Nechýba pribalený editor máp, aby hráči pracovali na ďalšom obsahu. Nehovoriac o tom, že je dostupný zdrojový kód, takže nebudú chýbať ani mody, pre ktoré má hra natívnu podporu. Ak si teda myslíte, že už takto je toho veľa, počkajte si pár dní, kým sa naplno rozbehne ľudová tvorivosť. Taktiež môžete sledovať zápasy iných, replaye a podobne.

Jednoducho sa nemusíte báť toho, že by ste po víkende nemali čo robiť. No a ak si radi meriate sily s inými hráčmi online, tu vás čaká ďalšia nálož obsahu. Všetky dostupné mapy z minulosti (a ďalšie, ktoré vytvorili hráči sami), ktoré môžete hrať v rýchlych a aj vyhľadávaných zápasoch, zápasy si môžete v širokom rozsahu nastavovať  a môže sa do nich pustiť väčší počet hráčov v závislosti od mapy. Takže pokojne môžete zavolať 7 starých spolužiakov zo školy a zabojovať si proti sebe ako kedysi. Celý multiplayer tu má len jednu chybu, ktorá je vzhľadom na históriu série dosť veľká a nás starších zarmúti – nie je tu LAN hranie a snáď pribudne čoskoro.

Zdá sa t ako poriadna hŕba obsahu, však? A stále to nie je všetko. Autori sa poriadne pohrabali v archívoch EA a vytiahli z nich obrovské množstvo materiálov o tvorbe týchto dvoch hier, ktoré si u odomykáte hraním ako bonusy. Nahliadnete tak najmä do pozadia tvorby FMV sekvencií v oboch hrách, no je tu napríklad aj porovnanie pôvodnej kvality videí s remasterovanou verziou, no sú tu tiež fotky z tvorby hry a rôzne menšie informácie. Nie je to niečo veľké, no v rámci pridanej hodnoty to poteší a to najmä fanúšikov série.