Vojna o ložiská cenného tibéria vrcholí, sága sa uzatvára. Ako skončí charizmatický záporák Kane? Ktorá frakcia napokon zaznamená definitívny triumf? Podarilo sa EA dôstojne ukončiť veľkolepú ságu, ktorá v posledných rokoch zaznamenala úpadok? To sú otázky, na ktoré vám teraz dáme odpovede.

Séria Command & Conquer patrí medzi kultové. Predovšetkým prvé časti, ktoré nám servíroval Westwood boli jedinečné, či už hovoríme o tibériových vojnách, alebo kolekcii Red Alert. V rukách EA však tento klenot niečo stratil zo svojho lesku, hoci novodobé pokračovania neboli vyslovene zlé. Po vyhlásení, že Command & Conquer 4: Tiberian Twilight je finálnym tibériovým ťažením, boli mnohí hráči zvedaví, či to bude dostatočne honosná rozlúčka hodná legendy. Pri pohľade na výsledné hodnotenie je jasné, že ani veľmi nie.

Čo sa týka grafiky a dizajnu, v tomto smere nie je dôvod rýpať, hráči môžu byť spokojní. Pekne modelovaný 3D terén, vydarené efekty, prijateľný vzhľad jednotiek. Tu sa do hry nebudem zbytočne navážať a za technické spracovanie dávam bodíky k dobru. Dokonca sa nemienim pozastavovať ani nad tým, že aj v režime pre jednotlivca je nutné byť neustále zavesený na internete. Väčšina hráčov je tak či tak online. Či chceme, alebo nie, internet je už bohužiaľ nevyhnutný na hranie, či aspoň spustenie takmer každej (legálnej) hry. Takže prejdem k závažnejším faktorom.

Kampaň pre jednotlivca sa nesie v znamení dvoch dobre známych frakcií GDI a NOD, ktoré však kupodivu, uzavreli dlhoročné prímerie! Vyžiadal si ho samotný Kane, ktorému sa lysá hlava leskne stále tak ako kedysi. Vlastne ani jedna strana nemala veľmi na výber, pretože bolo treba zabrániť globálnej katastrofe, týkajúcej sa všetkých a spoločne vytvoriť Tibériovú kontrolnú sieť (TCB). Situácia sa ustaľuje, krehký mier sa však pomaly začína lámať a hoci sa ako protivník koalície javí tretia strana – Zabudnutí, otrávení tibériom, skutočného nepriateľa treba hľadať inde. Kane má nový temný plán, ktorý postupne vychádza najavo.

Hráč vystupuje v pozícii veliteľa GDI, avšak po prvých (v podstate výukových misiách) sa rozhodne, či bude podliehať veleniu Kanea, alebo plukovníčky Jamesovej, ktorá by najradšej holohlavému vykrútila krk, len keby mala vhodnú zámienku. Na základe voľby sa potom líši ďalší sortiment misií a tiež vojska. Ponuka zahrňuje viac-menej známe jednotky, ktoré však prešli určitými zmenami, ako je napríklad buldog, mammoth tank, orca fighter či scorpion tank. Spôsob produkcie však doznal dramatických zmien.

Mnohí hráči budú rozčarovaní, pretože hra úplne zmietla zo stola stavbu základne. Až na pár obranných štruktúr sa nestavia vôbec. Všetko potrebné zabezpečuje chodiaci kolos - crawler. Sú tri druhy týchto mobilných báz: ofenzívna, defenzívna a podporná. Každá produkuje len vybraný sortiment jednotiek. Ofenzívna ponúka hlavne bojové vozidlá a tanky. Druhá sa orientuje na pechotu, ktorú dopĺňa o bunkre a obranné veže. Podpora ponúka hlavne letecké jednotky a aj sa presúva vzduchom. Jednotky je možné vyrábať aj za pohybu, do terénu sa však dostanú, až keď je crawler v ustálenej pozícii na zemi.

Okrem posíl Crawleri poskytujú rôzne vylepšenia a niekedy doplnkové možnosti, napríklad vytvoria mínové pole, alebo ochranný štít, na čo sa využíva energia, ktorá sa samočinne dopĺňa. Prístup k vylepšeniam a bonusom však zabezpečujú jednorazové kryštály tibéria roztrúsené v teréne. A to je vlastne aj jediný význam tejto suroviny, v hre totiž nie je zakomponovaná ani ťažba. Jednotky sa môžu vyrábať neustále a jediným limitovacím faktorom je stanovená maximálna kapacita. Pokročilé jednotky, ktoré sa postupne odomykajú s pribúdajúcimi levelmi hráča, sa vyrábajú o niečo pomalšie a rýchlejšie naplnia limit.

Misie v kampani majú rôznorodú náplň, od prenasledovania nepriateľskej mobilnej bázy a prevencie autodeštrukcie, cez transport dôležitej osoby do cieľovej stanice, až po hackovanie siete. Lenže by ich mohlo byť o niečo viac a hlavne, ich štruktúra vôbec neladí s novo zavedeným herným systémom. Najväčším problémom je, že sa musíte postaviť veľkému počtu nepriateľov, pričom prísny limit vám umožní mať vytvorenú sotva desiatku vlastných bojovníkov. Spravidla je to jeden váš crawler proti minimálne dvom, plus protivníci sú navyše rozhádzaní po celej mape. Odolať nie je až také ťažké, ale eliminovať súperovo sídlo, alebo nebodaj ochraňovať niekoľko dôležitých pozícií s hŕstkou vojakov na rôznych miestach, dá zabrať.

V podstate neustále chŕlite ďalšie a ďalšie jednotky a pokúšate sa v duchu systému 'kameň papier nožnice' pretlačiť súpera vhodnými posilami. Pričom niekedy vám to komplikuje tretia, nezávislá strana a jej vybuchujúce trojnohé potvory. Boje, ktoré by mali trvať niekoľko minút, sa neúmerne predlžujú a hra sa stáva frustrujúcou. K nekonečným naťahovačkám prispievajú aj neúmerne výkonní inžinieri. Opravárenské jednotky má každá mobilná základňa a sú užitočné, dokonca aj bojujú. Ale je absurdné, keď traja inžinieri opravujú crawlera rýchlejšie ako ho 10 štandardných jednotiek protivníka stihne poškodzovať.

Spomalené, vlastne takmer nulové reakcie vašich bojovníkov na podnety, sú v hre asi len na to, aby sa vám ešte ťažšie hralo. Kým im nepriateľ nevstúpi priamo do rany, neunúvajú sa ani pohnúť a nepomôže, ani keď im priradíte obranný, agresívny mód alebo iný bojový režim. Povely väčšinou statočne ignorujú, preto je najlepšie všetko na bojisku korigovať manuálne a nespoliehať sa na to, že by urobili niečo samostatne. To ostro kontrastuje s AI protivníkov, ktorá je na tom citeľne lepšie a niekedy vám pripraví horúce chvíle. Hoci keď súper pozná vaše pozície aj na zakrytej mape a jeho primárny cieľ je útok na vás, to sa potom „machruje“. Ale taktizovanie s mobilnými bázami ovláda. Niekedy ich zloží hneď pri tej vašej, vypúšťa jednotky a keď sústredíte paľbu na crawlera, zbalí sa a odíde.

Túžbu hrať singleplayer neumocnia ani videá, ktoré sú všeobecne nadštandardné, ale zďaleka nedosahujú kvality scén prvých hier Command & Conquer. Navyše tvorcom došli už aj pekné ženy. Škaredá babizňa, ktorú vám príbeh vnútil ako vašu polovičku, vo vás namiesto túžby niekde ju pomilovať, vyvoláva skôr potrebu dobehnúť k záchodovej mise. Čo sa týka vyvrcholenia príbehu a teda aj ságy, niekde som čítal veľmi výstižné prirovnanie od istého hráča: „Videl som pornofilmy, ktoré mali zaujímavejšiu zápletku a dej.“

Kampaň pre jednotlivca je skrátka na tom zle, avšak keď ju absolvujete v kooperácii s iným hráčom, zážitok je podstatne lepší a zabavíte sa oveľa viac. Taktiež so silnejšími jednotkami sa dojem zlepší. A rýchlejší prístup k nim vám zabezpečí tréning v multiplayeri, keďže úroveň hráča sa navyšuje a platí spolu so všetkými výhodami pre obidva režimy súčasne. Čo je super vec. A je to práve spomínaný multiplayer, čo zabraňuje totálnej blamáži hry.

V multiplayeri má konečne opodstatnenie rozdelenie crawlerov na tri druhy s odlišným sortimentom. Keď si hráči vyberú rôzne mobilné bázy, môžu sa efektívne dopĺňať. A zatiaľ čo sa hra pre jednotlivca odvíja desivo pomaly, multiplayer pre dvoch až desať hráčov v tímoch je rýchly a dynamický. A je to aj preto, že limit už nie je taký drastický ako v kampani a je možné vyrobiť viac jednotiek. V sieťovej hre nejde o elimináciu oponentov, ale o obsadzovanie stanovísk, ktoré kumulujú body. Kto ich získa viac, víťazí. Bohužiaľ iné režimy tu nie sú, ale tento je dostatočne zábavný. Ale opäť to platí, až keď už máte odomknuté lepšie jednotky a doplnky. Tie potom priamo na bojisku sprístupníte bodmi za jednorazové kryštály tibéria, ktoré zanesiete do domovskej zóny. Ak ste sa pred časom zapojili do beta testu, už viete, ako multiplayer prebieha a ak vás nezaujal, je pre vás hra nadobro stratená. Tímové hranie je totiž soľou hry a bez nej by ani nestála za povšimnutie.

Command & Conquer 4 sa veľmi nepochlapila. Zavedenie nových herných princípov je veľmi odvážny krok a bohužiaľ vývojárom vôbec nevyšiel, hoci potenciál by tu bol. Novátorský prístup poprieť nemožno. Určite ho však mali tvorcovia vyskúšať pri úplne inom titule. Pretože aj keby boli lepšie vybalansované jednotky a bázy, atraktívnejšie ženy, videá a dej kampane, drastickou zmenou rokmi preferovaného systému v Command & Conquer, vývojari odpudili skalných priaznivcov série. Nedorobky v každom smere napokon odradili aj väčšinu z tých málo stratégov, ktorí dali hre šancu.

Na záver chcem poďakovať EA, že uzatvorili tibériovú ságu a nebudú ju dehonestovať ďalším chabým pokračovaním. Aj keď sa hovorí, nikdy nehovor nikdy.