Ako sa vyvíjajú platformy, ekosystémy, tak sa mení aj prístup vydavateľov. Prvý prídavok k Pokémonom napĺňa jasne nastavené očakávania – Nintendo sa rozhodlo využiť potenciál Switchu a namiesto tretej verzie ku Sword & Shield volilo tentokrát inú cestu. Hry udržuje pri živote cez Expansion Pass, hojne využívaný v iných tituloch. Klasické datadisky sú hráčom známe, japonskí tvorcovia tradične radšej volia formu rozšírenej verzie hry (viď. Persona 5 Royal). Napriek tomu je tu dobre načrtnutá cesta, ako sa dá rozvíjať svet, do ktorého ste investovali už desiatky hodín a ešte ste mohli využiť aj dobre vytrénovaných avatarov na nové dobrodružstvá.

Tí, čo hrali Pokémon Sword a Shield, si ľahko spomenú na dlhé hodiny strávené v tzv. Wild Area. Otvorená časť hry, kam vás pustil systém pomerne skoro, umožnila grindovať a objavovať rôzne druhy Pokémonov v prvých hodinách – teoreticky ste mohli čeliť extrému, že ste sa neposúvali v príbehovej línii, ale naberali skúsenosti len tu. Preto mala hra šikovný druh motivácie, aby vás vrátila ku hlavnej porcii. Vyššie druhy Pokémonov ste mohli chytať až po tom, čo ste získali istý stupeň odznaku v hre. Vo Wild Area ste mohli tráviť čas zhruba do levelu 20 či 25, ale potom ste sa zrejme k príbehu vrátili.

Ak ste milovali Wild Area, zbaštíte Isle of Armor ľahko a rýchlo. Prakticky vás čaká ďalšie otvorené územie, ale šikovne rozdelené na viaceré časti: nájdete tu úvodnú stanicu, dojo i obchod, široké pláne, tajomný les, cestičky výziev, búrlivé pobrežie, tajomné jaskyne alebo púštnu oblasť. To je Wild Area: Epizóda II – s iným dizajnom, ale rovnakými princípmi. Nájdete tu Pokémonov na rôznom leveli a aj záhadné ružové kruhy, ktoré vás privedú k energii či mocným súbojom, pomedzi nimi postáva pár ľudkov s vlastnou agendou a preháňa sa tu množstvo Pokémonov.

Nové prostredia majú trošku čínsky či orientálny nádych, ale pritom si držia dizajn regiónu Galar. Je tu pár nových postáv, ktoré vás prevedú malou sériou questov – nečaká vás síce nič dychberúce, ale po čase si uvedomíte, že aj pár obyčajných úloh vám dáva lepší zmysel putovania ako iba dlhočizné dni grindovania, kedy hľadáte čoraz vyššie levely Pokémonov. Ľahučká, ale dobre poskladaná séria úloh vás najprv pošle na titulný ostrov, kde nájdete bizarnú postavičku, z ktorej sa rýchlo vykľuje vaša ľstivá súperka. Je ambiciózna, ale zákerná, bude vám robiť zle pri každej úlohe a drancovať z vás vaše zásoby či Pokémonov.

Dvojica Honey-Mustard, ktorá vedie dojo, si pre vás pripraví sériu troch zaujímavých úloh na rozbeh. Tou prvou je hľadanie troch stratených Slowpoke borcov niekde v divočine, čo vám umožní okúsiť prvé rozľahlé územie i súboje. Druhou je hľadanie Max Mushrooms v jaskyni, kam sa treba dostať – opäť šanca prejsť polovicu ostrova a stretnúť pestré postavičky. Treťou je stať sa najlepším kamošom s novým Pokémonom – čo znamená prejsť fotogenické lokality vyznačené na mape a užiť si trocha času. Nasleduje úloha, ktorá preverí váš charakter i skúsenosti, lebo treba zdolať piatich protivníkov v jednej z dvoch veží na ostrove – vyberáte si medzi vežou vody a vežou temnoty (pričom druhá je už pasé a nedostupná do konca hry), aby ste čelili rôznym borcom. Minimálny level bol v mojom prípade 30, zatiaľ čo Kubfu začína oveľa nižšie, takže pár hodín budete investovať, aby ste sa dostali k bojom.

A potom sa vám podarí svojho zverenca posunúť na vyššiu formu Pokémona a ostáva vám celý ostrov na prieskum. Zadávanie úloh sa vytratí, čo je škoda, lebo hra by určite uživila aj dva razy väčší nášup a potom vám ostáva iba hľadať, trénovať a loviť na vlastnú päsť, len aby ste naplnili Pokédex. Isteže je to náplň aj iných Pokémon hier, ale tu by sa azda žiadalo aj ešte čosi viac ako pár úloh a naháňanie viac ako 200 druhov Pokémonov. Samozrejme, klasická formula funguje a hľadať ďalšie druhy má stále čosi do seba, ale potenciál hry je vyšší, keď už sa čiastočne púšťa do open-world formátu.

Rýchlo objavíte viaceré zákutia a lokality, potešíte sa fajnovej minihre so zberom 151 Diglettov a to je všetko pre túto DLC porciu. Je to dobrý krok vpred v kontexte hry a hlad po ďalších druhoch ostáva, ale prebíja ho sčasti túžba plniť vo svete viac úloh, mať šancu využívať formulu na ešte inú náplň – a je otázne, či tvorcovia dokážu využiť taký potenciál. Je fajn, že z lineárnej hry sa presúvame do inej formy, ale aj tá má svoje lákadlá a tie Pokémoni ešte len začínajú odkrývať. Pokračujeme v zime do The Crown Tundra.