Plošinovka hore nohami vo svetoch prebujnelej fantázie, kde zostáva človeku rozum stáť! Takýto bordel predsa nemôžem mať v hlave? A verte tomu, že je tam ešte väčší. Na prieskum myslí šialených osobností sa vydávate s mladým kadetom Razputinom (medzi kamošmi Raz), ktorý sa votrie do tábora, kde sa cvičia budúci Psychonauti, novodobí agenti bojujúci svojimi psychickými silami so zločinom. Raz svojou prítomnosťou vyvoláva v radoch rovesníkov mladícke súperenie a nežiaducu prítomnosť. Keď však začnú miznúť študentom mozgy, zmizne frajerka Lili a navyše dvojica Psychonautov – agent Nein a Vodello, Raz je jedinou šancou ako zastaviť plán vo vytvorení ultimátnej zbrane poháňanej mozgom.

Príbeh na originalite nepobral, ale forma akou je podávaný, nehovorí nič o tom, že sa nemôže po označení vinníka viacej zamotať, plehĺbiť a vhodiť na scénu nové postavy a odomknúť cestu aj nelinearite. Psychoši začínajú v tréningovom tábore, kde sa môžete voľne pohybovať, spoznávať postavy a preskúmavať ho. Tu sa hra začína rozbiehať, dlho na seba nenechajú čakať prvé psychické sily či návšteva vlastnej mysle. Od tohto momentu sa ponárate do paralelných svetov balansujúcich niekde medzi šialenosťou a bizarnosťou.

Každá návšteva nového sveta predkladá vlastný štýl grafiky, iné postavy a iné problémy úzko spojené s už získanými psychickými silami. Všetko v jednoduchej forme s udržaním hráčovej pozornosti na obrazovke, bez zbytočného zavádzania a degradovania zábavy. Vycibrený zmysel pre dizajn autorov zašiel tak ďaleko, že jednotlivé úrovne nenesú spoločné črty, ba čo viac, každá je svojím spôsobom originálna. Originálna až do takej miery, že po dohraní vám mnohé, ak nie všetky, budú rezonovať v hlave. Mnohé naznačujú už obrázky, atmosféra sa ťažko popisuje. Keď sa budete prechádzať v mestečku z 50tych rokov, ktoré je zakrivené podľa špirály a pri skokoch z ulice na ulicu sa obráti to, čo bolo hore dole a to, čo bolo dole hore, zistíte, že autori minimálne navštívili zopár prípadov v psychiatrickej liečebni, ktorá je pochopiteľne súčasťou hry.

Sanatórium patrí medzi najlepšie úrovne Psychošov, je rozdelená medzi štyri charaktery, ktoré sú výstredné na pohľad a mučené vlastnými nočnými morami, ktoré ich nakoniec zlomili, až zošaleli. Po príchode na pôdu sanatória, hra dostáva Burtonovský feeling, sýte farby sa vymenia za temnejšie, prostredie sa zahalí do ešte bizarnejšieho kabáta a pôsobí komicky strašidelne. Sarkazmus a úroveň humorných situácií si však hra udržuje až do samotného konca na vysokej úrovni a podčiarkujú ju početné renderované prestrihové animácie (uvítal by som možnosť prehrať všetky animácie z menu), zábavne nadizajnované postavičky a levely, ktoré je radosť preliezať.

Úzko spojený s prieskumom a prechádzaním úrovní je krásny príklad nenásilného začlenenia RPG prvku a to vylepšovania psychických schopností Raza. Hráč si to pri koncentrovaní na preskakovanie plošín a balansovanie vo výškach ani nemusí uvedomiť, hra mu zrazu oznámi, že úroveň postavy sa zvýšila o jeden bod. Najvyššia možná úroveň je 100, ale dosiahnuť ju, bude veľmi náročné. Je nutné pozbierať všetky objekty, ktoré sa dajú zobrať a tých je viac, než je zdravé. Základnými sú piktogramy voľne porozhadzované v priestore, alebo rafinovane začlenené do prostredia, ďalej sú to Psi karty, špeciálne extra ukryté objekty a pavučiny (je ich možné vysať zakúpeným vysávačom a ten si kúpite iba za dosť tučný obnos nájdených ružovučkých kreditov). V Psychošoch je naozaj čo zbierať a vďaka systému teleportov sa je možné vracať už do preskúmaných úrovní a hľadať ďalej (o počte všetkých objektov (hľadaných/nájdených) vás podrobne hra informuje). Ak vám nechýba trpezlivosť, odmenou vám budú vysoké úrovne, za ktoré získate silnejšie strely, nekonečnú muníciu či svojvoľné dopĺňanie života.

Zbraňami psychonautov sú pochopiteľne Psi sily a Raz sa s každou dôverne zoznámi na svojej telepatickej ceste. Telekiznézu, základnú Psi strelu a Pyrokinézu netreba detailnejšie popisovať, najzaujímavejšou je Levitácia, ktorú reprezentuje mentálna bublina. Raz sa na nej rýchlejšie pohybuje, skáče do obrovských výšok a môže ju využiť ako padák. Na psychické sily sú viazané logické úlohy a dokonca aj nezabudnuteľné súboje s bossmi. Každá zo síl dostáva svoj priestor a aj keď si vytvoríte vlastnú sadu obľúbených (okamžite máte prístup iba k trom silám, k ostatným sa pristupuje cez menu), budete musieť použiť každú aspoň raz.

V tomto momente sa dostávame k jednému z najväčších problémov Psychošov. Ten bezchybný dizajn úrovní má predsa svoje muchy. Je ním strata orientácie a blúdenie vlastnou vinou. Počkať, tak to nie je chyba hry? Z polovice nesú na tom vinu autori, že niektoré objekty nekričia viac, než by mali, a z polovice si za to môže hráč sám, že nedáva pozor akými silami disponuje, čo dokážu a zabúda, čo všetko sa nachádza v inventári. Ľahko sa môže stať, že zrazu niet cesty ďalej, ale stačí sa lepšie poobzerať a ona sa nájde sama a ak nie, stačí vytiahnuť slaninu a starček všadebol sa vystrčí z Razovho ucha a niečo múdre utrúsi.

Samotná obtiažnosť Psychošov nie je vysoká, povedal by som, že je jednoduchá, ale stále je tu koniec hry a ten ma dovádzal k zúrivosti. Raz sa nedokázal vyškriabať na šikmú a pritom úzku plošinku, na ktorú som musel komplikovane skákať, čo sa vždy nedarilo. Keby to bola jedna plošinka nič nepoviem, ale bolo ich tam najmenej päť, tlačil ma čas a podo mnou smrteľná voda. Frustrovať vás môžu aj respawnujúci protivníci (cenzori cudzích objektov v mysli) na rovnakých miestach, hlavne explodujúce potkany lezúce po stenách. Môžete sa brániť štítom, alebo ich zvalcovať levitáciou, zamerať ich bude zakaždým problém. Kvôli automatickému (vypadávajúcemu) zameriavaniu a neposednej kamere sa radšej vrátite k pästiam a nejaký ten život obetujete. Dohrať hru aj napriek niekoľkým komplikáciám by nemal byť problém v priebehu 10-15 hodín. Ak chcete pozbierať všetko, tak o pár hodín viac. Trochu zamrzí, že autori nezahrnuli do hry tradičné bonusy (okrem finálnej extra animačky), ktoré by zvyšovali znovuhrateľnosť.