Super Mario Bros. je už dnes legendárna séria, ktorá práve oslavuje 35 rokov od vydania prvej hry. tá ovplyvnila nielen svoj žáner, ale aj hry samotné na roky dopredu, pričom zároveň Nintendo aj pomocou nej zachránilo krachujúci konzolový biznis na americkom trhu. Inými slovami – dnes by to tu bez Maria nebolo ono. Výročie takejto ikony by si zaslúžilo oveľa väčšiu oslavu, no tento rok toho veľa neumožňuje, tak sa musíme uspokojiť s niekoľkými menšími aj väčšími hrami a jednou kolekciou. Tá v jednom balíku ponúka ikonické 3D Mario skákačky z minulosti, no má to jednu chybu – chýba tam totiž pravdepodobne tá najlepšia.

Písať recenzie na kolekcie, ako je teraz Super Mario 3D All-Stars, je neraz neľahká úloha. Sú to notoricky známe hry, sám som ich už v minulosti hral a neraz ani neviem, čo by sa o nich ešte dalo napísať. A hodnotenie? Pozrite sa na to takto: Super Mario 64 má priemer hodnotení vo svete 94%, Super Mario Sunshine má 92% a Super Mario Galaxy dokonca 97%, čo z nej robí šiestu najlepšie hodnotenú hru vôbec. Takže aké hodnotenie sa dá vlastne očakávať? Nakoniec naozaj jedinou veľkou chybou kolekcie zostáva, že tu nie je Super Mario Galaxy 2, podľa mňa osobne najlepšia 3D Mario hra vôbec.

Ale dnes mám náladu byť tak trochu hnidopich a aj keď tu nájdete parádnu porciu obsahu s obrovským množstvom zábavy (len prejdenie hlavných príbehov v tejto kolekcii vám zaberie tak 50 hodín, ich skompletovanie na 100% to takmer zdvojnásobí), zároveň je tu niekoľko vecí, ktoré by sa podľa mňa dali spraviť aj lepšie. Sympaticky je však vyriešený celkový koncept tejto kolekcie. Všetky tri hry majú spoločné menu, z ktorého si vyberáte tú, na ktorú máte chuť. Okrem hier tu ale nájdete aj soundtracky z každej hry, ktoré môžete počúvať a aj v hudobnom režime, kedy sa vypne displej konzoly a hrá len hudba. Celkovo je tu 175 skladieb a keďže soundtrack zo SMG mám doteraz v aute na CD ešte zo starého Nintendo Clubu, tak môžem povedať, že sa táto hudba počúva naozaj príjemne aj mimo hrania.

Ku každej hre si ešte pred spustením viete vybrať niektorý z podporovaných jazykov, no naše tam podporované nie sú. Zároveň, nech už si vyberiete ktorúkoľvek z trojice hier a hráte ju, stále si viete vyvolať aj globálne menu, ktoré je postavené nad menu samotných hier. Tam si viete zobrazí ovládanie, akýsi manuál akcií a v prípade SMG si viete spustiť kooperatívny režim. Nechýba samozrejme návrat na výber hry.

Ak si to rozoberieme na samotné hry, tak už sa začínajú objavovať aj iné problémy, ktoré ale musím vypichnúť. Zoberte si Super Mario 64, čo je legendárna 3D skákačka, prvá veľká hra v žánri v troch rozmeroch, ktorá neskôr ovplyvnila Crasha, Jaka a iné známe série. Stavia na tradičnom simplexnom príbehu o tom, ako zlý drak Bowser uniesol princeznú Peach a Mario ju musí opäť zachrániť. Premisa, ktorú poznáme od roku 1985, no stále funguje. Na ceste za jej záchranou stretávate ďalšie postavičky, prechádzate desiatky levelov a bojujete s Bowserom na niekoľko spôsobov.

Mario tu do vienka dostal mnoho nových schopností aj vlastností v porovnaní s jeho predchádzajúcimi 2D hrami, väčšina sa týkala práve jeho akrobacie. Dokáže sa plaziť, hádzať o zem, kopať aj udierať, skákať po stenách, robiť rôzne flipy a mnoho ďalšieho. Všetky tieto schopnosti vám umožnia oveľa širšiu paletu pohybov a s nimi sa zas dostanete na rôzne miesta, ktoré by ste možno považovali aj za nedostupné. Musíte si len všetky tie kombinácie osvojiť, aby ste správne zvládli trojskok či backflip. A č vám neumožnia nové schopnosti hlavnej postavy, to vám zas umožnia čiapky. Tie Mariovi prepožičajú špeciálne schopnosti, keď si ich sprístupníte – lietanie, nesmrteľnosť (a chôdzu pod vodou) a neviditeľnosť. Využijete ich nielen v boji, ale aj pri riešení herných situácií.

Levely sú vystavané v rámci zámku, kde sa nachádzajú za zavretými dverami. Aby ste si ich sprístupnili, potrebujete určitý počet hviezd z predchádzajúcich levelov. Každý level pritom ponúka hneď niekoľko hviezd. Nie všetky časti hradu sú však prístupné a na ich otvorenie zas potrebujete kľúče, ktoré získate po súbojoch. Tento koncept explorácie a variabilnej hrateľnosti s množstvo levelov stále funguje veľmi dobre a pekne tmu pomáhajú čísla. Čaká vás tu 15 hlavných levelov, každý umožňuje získať 7 hviezd a sú naozaj rôznorodé nielen úlohami a prostredím, ale aj náročnosťou. Pričom samozrejme čím viac hviezd chceme, tým viac sa spotíte pri ich získavaní.

Nebola by Mario hra, keby neobsahovala aj mnoho skrytých  miestností, nástrah a hviezd, takže ak budete chcieť hru prejsť na 100%, bude vás to stáť nielen dosť nervov, ale aj času. Nebudete sa však nudiť. Pomáha tomu aj fakt, že tu nájdete takmer 50 klasických nepriateľov, troch mini bossov a 6 bossov. Zároveň by si už hra zaslúžila aj zmenu konceptu. V jej prípade totiž považujem za nadbytočné, aby ste sa z levelu po každej získanej hviezde vždy vrátili späť do hradu. V neskorších hrách to má zmysel, ale tu sa levely nemenia – je taký istý, keď zbierate finálnu hviezdu, hviezdu za červené mince alebo napríklad za nájdenie strateného tučniaka.

A celkovo je SM64 hrou, ktorá by si zaslúžila remake a nielen takto oprášiť. Napríklad nepodporuje 16:9 rozlíšenie, takže ju hráte v 4:3 okne s čiernymi pásmi okolo, čo je dnes už naozaj archaické riešenie. Kamera v hre je z dnešného pohľadu fakt už za trest a neraz nevidíte tam, kam by ste sa chceli pozerať. Kameru si síce v určitej miere ovládate sami, ale chcelo by to už zmodernizovať. No a nakoniec je tu aj audiovizuálna stránka, ktorá by si zaslúžila zlepšenia. Je to hra z roku 1996 a je to na nej aj vidieť.

To Super Mario Sunshine z roku 2002 je na tom už oveľa lepšie a je to príjemné prekvapenie tejto kolekcie. Hra teraz beží v 1080p rozlíšení na TV a dokonca podporuje aj širokouhlé zobrazenie a to bez nejakých skreslení alebo artefaktov. Rovnako je sále veľmi slušná jej hudba a prekvapí, že tu majú postavičky dabing. Síce jednoduchý a určite nie častý, ale majú. Teda okrem hlavného hrdinu, ten sa na tejto pokazenej dovolenke spolieha opäť na sériu pazvukov. Peach je opäť v problémoch a tentoraz ju v tropickom raji uniesol Bowser Jr., ktorý si pre vás pripravil sériu prekážok.

Sunshine síce zbierala vysoké známky, no hráčmi bola prijatá pomerne rozporuplne a o najmä kvôli svojej hrateľnosti založenej na nástrojoch a koncepte. O mnoho rokov neskôr bola práve Sunshine inšpiráciou pre skvelý Super Mario Odyssey, no teraz, s odstupom času, sa SMS hrá veľmi slušne. Mario je síce vybavený klasickým arzenálom rôznych akrobatických pohybov, no tie mu tentoraz nestačia. V boji proti nepriateľom a aj na prekonávanie nástrah prostredia potrebuje FLUDD, nový vynález profesora E. Gadda, ktorý jednak slúži na striekanie vody, aby ste tento svet zbavili špiny, ktorá ho ničí, ale tiež ho môžete použiť aj na krátkodobé lietanie ako akýsi vodný jetpack. Časom získate aj zlepšené zbraňové možnosti. Nechýbajú však ani niektoré staré klasické predmety z predchádzajúcich hier – jedlo pre Yoshiho, čiapka na nezraniteľnosť a podobne.

Hra obsahuje základnú lokalitu, z ktorej vyrážate do ostatných časti herného sveta. Tých je tu celkovo 7 a každá obsahuje 8 hlavných kapitol, no nechýbajú ani ďalšie tajomstvá a iné výzvy, ktoré vám zabezpečia získanie hviezdy. Aj tu je tak počet levelov veľmi slušný a variabilitou sa rozhodne nešetrilo. Navyše je tu oproti SM64 aj tá výhoda, že keď v rámci jednej kapitoly získate hviezdu, síce sa vrátite späť do hub sveta, ale ďalšia kapitola v rámci toho istého sveta ho trochu obmení. Niekam vás nepustí, niečo pridá, zamieša karty v oblasti nepriateľov. Ani rozľahlosťou jednotlivých levelov to nie je zlé, taktiež súboje s bossmi sú plné nápadov a zábavy. A na záver vás čaká Corona Mountain.

Konceptom a hrateľnosťou zostarla SMS časť až prekvapivo dobre a stále dobre veľmi zabaví aj po toľkých rokoch. Sú tu priehrštia originality, nápadov a aj obsahu. Hra je najdlhšia z celej tejto kolekcie a ak ju budete chcieť dať na 100%, strávite s ňou viac ako 30 hodín. Otázne ale je, či ju budete chcieť prejsť na 100%. Ak totiž mám na túto hru nejaké výčitky, smerujú hlavne na nevyváženú obťažnosť, kde sú najväčšie skoky, aké si zo série pamätám. Niečo je primitívne jednoduché, no už niektoré relatívne obyčajné hviezdy sú až trochu zbytočne náročné. No a potom sú tu také, pri ktorých som si hovoril, že by som radšej prešiel Dark Souls s rukami zaviazanými za chrbtom ako sa trápiť s týmto.

Veľa pasáží sa totiž musíte učiť takmer naspamäť a často sa dá v tých náročnejších prípadoch postúpiť vpred len pomocou metódy pokusu a omylu, aby ste zistili napríklad to, kedy máte FLUDD prepnúť na vodné delo a kedy zase na jetpack. Taktiež musíte počítať s tým, že vás vo vzduchu udrží len naozaj krátkodobo, takže ak potrebujete doletieť niekam ďalej, naozaj treba trochu cviku. Našťastie nebojujete s ovládaním alebo kamerou. Zväčša.

Sunshine navyše nevyzerá zle z grafického hľadiska. Je to 18 rokov stará hra a zub času sa na nej podpísal, ale v dobe vydania bola tak pekne štylizovaná, že stále nevyzerá najhoršie. Textúry v nízkom rozlíšení, jednoduchšie modely, absencia nejakých kvalitnejších efektov – to všetko dokáže táto pekná štylizácia stále aspoň trochu maskovať. A napríklad postavičky tak vyzerajú stále pekne. Bohužiaľ sa to isté nedá povedať o prestrihových scénach, ktoré sú roztiahnuté a viditeľne aj v nižšom rozlíšení. Taktiež som mal dojem, akoby v nich farbám chýbala sýtosť a pôsobili vyblednuto. Je to trochu škoda, lebo to kazí výsledný dojem.

No a nakoniec to najlepšie z celej kolekcie – Super Mario Galaxy z Wii, ktorá vyšla v roku 2007. Hra, ktorú aj v žánri prekonali len jej nástupcovia a je tak prepchatá nápadmi, že aj 13 rokov po vydaní pôsobí stále sviežo a originálne. Príbeh poznáte, opäť je to o tom, že treba zachraňovať princeznú Peach „rada sa nechávam unášať každých 5 rokov“ Toadstool. Zase v tom má prsty Bowser, no teraz si aspoň vybral čarovné obdobie, kedy počas Hríbikovom raz za 100 rokov preletí kométa. Jej fragmenty majú veľký moc a padajú na herný svet a práve o nich je táto hra.

SMG zaujme na viacerých frontoch a určite tam patrí množstvo obsahu, jeho variabilita, chytľavá okamžitá hrateľnosť a taktiež čarovný audiovizuál. Navyše tu toho všetkého rozhodne nie je málo a len základ prejdete za nejakých 15 hodín. Ak by ste chceli prejsť úplne všetko, potrvá vám to pokojne cez 40 hodín. Nintend tu totiž naozaj obsahom nešetrilo a pred sebou máte klasické levely, špeciálne levely, secrety, ale aj Luigiho vlastný príbeh a novú galaxiu, ktorá sa vám sprístupní po prejdení hry. Celkovo je tu 15 väčších galaxií, v ktorých na vás čaká viacero hviezd a každá vás zoberie na trochu iné miesta v rámci galaxie, kde vás preverí po inej stránke. Menších galaxií sú viac ako dve desiatky.

Každá galaxia je pritom iná a ponúka rôzne levely, pričom v hre nenájdete dva, ktoré by sa hrali rovnakým spôsobom. Oproti predchádzajúcim Mario 3D hrám je obrovský rozdiel v tom, že sú levely/galaxie v podobe skupiny planét, ktoré majú svoju gravitáciu a medzi ktorými sa postupne presúvate. Neraz tak beháte dookola po malých planétkach, hráte pokojne aj dole hlavou a objavujete tajné a skryté zákutia, pričom z toho všetkého máte aj neuveriteľnú radosť. Prostredia sú detailné, naozaj bohaté a aj členité. Nezabúda sa pritom ani na výzvu, takže vás mnohé časti vedia aj potrápiť. Avšak príjemnejšie a viac motivujúco ako v prípade Sunshine. Navyše už len tým, že je každá z galaxií svojská, v každej nájdete rozdielnych nepriateľov, rozdielne nástrahy a aj rôzne možnosti.