Na PC je niekoľko klasických titulov, ktoré definovali éry ako v grafike, tak aj FPS žánri. Najskôr to bol Wolfenstein v roku 1992, potom Half Life, 1998 a o takmer desať rokov neskôr, v roku 2007 grafiku a otvorenosť predefinoval Crysis. Ten sa stal okamžite legendou. Na jednej strane priniesol nároky, aké počítače nezvládli, na druhej strane posunul grafiku o generácie vpred, a to tak, že aj dnešné hry v niektorých oblastiach stále zaostávajú.

Teraz to pekne ukazuje Crysis Remastered, ktorý sa snaží preniesť hru do modernej doby, aby sa zistilo, že vylepšiť pôvodný titul nie je vôbec jednoduché. Hlavne keď sa na to ide len štýlom remasteru a systémom, že nahádžeme tam tony efektov a vytvoríme dojem extrémnej náročnosti. Pritom vizuál upravíme len minimálne.

Nevieme prečo si Crytek a Saber Interactive vybrali práve túto cestu, ale teraz, keď sa pozeráme na výsledok, zdá sa, že nebola práve najlepšia. Špeciálne na PC, keďže autori vybrali na remaster základ Xbox360/PS3 verzie, ktorá vyšla už orezaná, ako vizuálne, tak aj obsahom a s upraveným ovládaním. Vizuál síce autori popridávali, ale obsah neskompletizovali, nehovoriac o chybách a nedotiahnutosti. Možno keby vyšla hra o polroka neskôr, dokončená a zoptimalizovaná, bol by to úplne iný dojem, a to aj na konzolách, nielen na PC.

Crytek svojho času so samotným konceptom Crysis pokračoval v štýle, ktorý otvoril v prvom Far Cry, a teda mix otvorených levelov, ktoré môžete prechádzať ako sa vám zapáči, môžete si vyberať taktiku, môžete plniť aj vedľajšie misie, ale vždy musíte splniť úlohu a dostať sa do potrebného bodu. Je to štýl, ktorý sa ujal a je dobrým kompromisom, medzi koridorovou hrateľnosťou a otvoreným svetom. Tu po Far Cry vytvorili autori nové univerzum, v ktorom sa Zem stretne s mimozemskou hrozbou.

V Crysis sa dostávame na Lingshan ostrovy, odkiaľ vedci skúmajúci toto miesto vyslali signál s prosbou o pomoc. Na ostrov sa totiž presúvajú Severokórejčania. Americká armáda s jednotkou supervojakov nezaostáva. Presnejšie jednotkou vojakov v nanosuitoch, superoblekoch, ktoré vojakom dodávajú obranu, silu a aj neviditeľnosť. Práve tieto obleky spolu s možnosťou modifikácie zobraní sú jedným z pilierov hrateľnosti a aj príbehu titulu. Umožňujú využívať sily, ale popritom nútia aj taktizovať.

Vy budete jedným z týchto vojakov a spolu s kolegami sa púšťate do prieskumu ostrova a dospejete k zisteniu, čo sa tu vlastne deje. Sú to len Kórejci alebo je tu niečo viac? Zvláštne zvuky, tiene, podivné úmrtia vám postupne začínajú naznačovať, že tu nebudete sami. Niečo sa tu deje, niečo sa prebúdza a vy budete presne uprostred toho chaosu. Uprostred toho ako sa mimozemšťania pokúsia ovládnuť svet. Dokáže ich niekto zastaviť?

Čaká vás zaujímavá cesta ostrovom, kde budete takticky čistiť kempy Kórejcov, používať sily svojho nanosuitu, vozidlá, budete si vyberať cestu k cieľu. Bude na vás, či zabijete všetkých, vyčistíte všetko, alebo len splníte svoje ciele misii a prostredím prebehnete. Je to otvorené a je len na vás, ako sa realizujete. Aspoň v prvých dvoch tretinách hry odohrávajúcich sa ešte v otvorených prostrediach. Je to veľmi dobre koncipované a v roku 2007 to bolo jedinečné - tanky, vozidlá, voľnosť. Teraz keď som to hral, už vidieť, že dizajnovo by sa dali tu a tam spraviť vylepšenia, úpravy do hrateľnosti, skriptov a špeciálne AI, ale hra stále dobre zabaví. 

Čo nezabaví, je ďalšia časť hry uprostred vesmírnej lode. Je chaotická, neprehľadná, bludisková a navyše aj nezaujímavá. Je síce miestami pekná, ale tá hodina, ktorú v nej strávite nezmysleným poletovaním, sa dala skrátiť na 5 minút a čas strávený dizajnovaním toho nezmyslu mohli radšej autori venovať koncu hry, kde titul síce postupne graduje  a pridáva na intenzite, ale už len v priamočiarych leveloch. 

Celé to máte zvládnuté za približne 6-8 hodín podľa toho ako sa rozhodnete postupovať. Viete ísť rýchlo, alebo sa postaráte o všetkých nepriateľov, užijete si vyčisťovanie prostredia a vystrieľavanie stromov. Zároveň záleží aj na tom, akú obťažnosť si zvolíte, ako budete zvládať nepriateľov a reštartovať checkpointy. Hre na PC totiž ubudol aj save game systém a máte tu len checkpointy.

Nakoniec je to port Xbox360/PS3 verzie, v ktorej, samozrejme, chýba aj Ascension misia. V tej dobe ju autori nedali do hry, pretože bola príliš náročná na daný hardvér, ale teraz tam už určite mala byť. Nie je to podstatná misia, ale je to niečo, čo znovu mohlo hrateľnosť oživiť, keďže to bola jediná letecká misia, v ktorej ste prebrali VTOL vozidlo. To, že je to prepracovaná konzolová verzia, ukazuje na PC aj zmenu ovládania, kde je upravený systém aktivácie nanoobleku, aj keď autori pridali aj možnosť zapnutia si pôvodného ovládania. Osobne sa mi nový systém páčil, ale skákanie je utrpenie. 

Graficky je hra poväčšine pôsobivá, ostrov má stále svoje čaro, spracovanie tropického raja tiež. Džungľa je parádna, hustá, spracovanie svetla jedinečné, aj keď postavy mohli byť viac prepracované, textúry tiež a modely objektov a na vozidle vymenené, prípadne aspoň niektoré terény upravené. Je to taký mix pekných a slabších úprav. Ale nepekné sú samotné nároky. Z nejakého dôvodu autori nároky predimenzovali, možno chceli navodiť časy prvého Crysisu, kde hra nikomu nestíhala, a tak prehnané nastavenia dali aj sem, aby znovu nikomu nestíhala. Len teraz je to bez hlbšieho dôvodu, keďže je to len remaster starej hry, ktorý nevyzerá až tak dobre, aby si mohol dovoliť také nároky.  Autori tam nahádzali aj raytracing, ktorý prakticky neuvidíte a len ešte viac zvyšuje nároky, hlavne pre absenciu DLSS.  Na RTX 2080 super som radšej dával medium detaily, tam som mal istotu aspoň 60 fps a grafika nebola nejako viditeľne horšia ako pri vyšších nastaveniach. Čo celé technické spracovanie uzavrelo, bolo občasné padanie.

V skratke je to pekné, ale mohlo byť aj krajšie, ale menej náročné. Pričom celé to dopĺňa fyzika, ktorá je tiež základným prvkom série, aj keď aj v tejto oblasti vidieť ako autori prebrali konzolovú verziu a napríklad vegetácia nereaguje na všetko, nereaguje na explózie ako v pôvodnej PC verzii. Na druhej strane, pekne reaguje na vaše guľky alebo guľky nepriateľov a padajúce palmy stále jedinečne sprevádzajú boje. Podobne aj chatrče alebo drevené konštrukcie v prostredí, ktoré sa pri explóziách doslova rozpadávajú. 

Čo mi najviac pri hraní prekážalo, bola AI nepriateľov. Totiž na jednej strane len čo vás spozorujú, rovno na vás strieľajú aj kilometer aj keď ich ešte ani nevidíte, ale ak ste blízko pri nich, niekedy vás jednoducho ignorujú a čučia niekam do steny. Nehovoriac o tom, že sa niekedy zaseknú a prestanú sa hýbať, alebo bežia niekam preč. Často to v zápale boja nevadí, keďže sú ich na bojisku desiatky, ale vyzerá to zvláštne. Podobne ako niektoré old-gen skriptovania, kde vidíte, ako sa nepriatelia objavia pred vami, alebo v prestrihových scénach sa zrazu objavia ľudia, ktorí pri vás ani neboli. 

Zvuková stránka je to stále slušná, zdá sa, že tu sa toho veľa nemenilo a ponúka dobrú kulisu. Guľky a aj explózie tu majú svoj špecifický štýl, menej dunivý ako v štandardných prestrelkách naznačujúci orientovanie sa viac na taktickú hrateľnosť ako neustále strieľanie. Ale, samozrejme, tu je tá hrateľnosť na vás. Čo ma však po zvukovej stránke rušilo alebo bavilo, je zvuk behu s nanosuitom - zniete ako elektrické auto. 

Zo zaujímavostí tu nechýba ani titulková lokalizácia z pôvodnej hry, aj keď vidieť, že ani s týmto sa autori veľmi nepohrali a niektoré slová a veci nie sú preložené, sú tam len náhradné názvy alebo titulky sa niekedy ukážu anglické. Pekne to podčiarkuje nedokončenosť celého remasteru.