Pamätáte si ešte tie debaty s kamarátmi a aj diskusie na internete kedysi dávno o tom, kto dokáže rozbehať Crysis a v akých nastaveniach. Ja som si na to musel chvíľku počkať. A na Utra som si musel počkať ešte trochu dlhšie. Ale oplatilo sa to. Z dnešného pohľadu bol Crysis vlastne posledná veľká hra, ktorá priniesla technologický skok vpred. Predbehla dobu a aj hardvér a niečo také sme odvtedy nepoznali. Technológie napredujú, ale taký veľký skok a šok sme už nezažili, čo je možno aj trochu škoda. No a vedeli ste si v tej dobe predstaviť, že si raz Crysis zahráte na prenosnej konzol poháňanej mobilným hardvérom?

Switch verzia je vlastne asi jediným rozumným dôvodom na existenciu Crysis Remastered, keď už to vyzerá tak, že veľké verzie hry nejaké výrazné vizuálne orgie neprinesú. A kým na verzie pre ostatné platformy ešte stále čakáme, Switch verzia je tu a môžeme sa na ňu pozrieť. Nielen na to, ako sa takto ikonickú hru podarilo preniesť na hybridnú konzolu od Nintenda, ale aj na to, ako vlastne hra za takmer 13 rokov od pôvodného vydania zostarla. No vy ste si už určite podľa známky hore domysleli, že zostarla dosť dobre, aj keď to určite mohlo byť aj lepšie, čo si postupne rozoberieme.

Tých 13 rokov je poriadne dlhá doba a vlastne tu dnes máme obrovské množstvo hráčov, ktorí pôvodnú hru pravdepodobne nehrali. Crysis je druhý veľký výlet nemeckého štúdia Crytek na exotický ostrov, kde sa im zjavne po prvej časti Far Cry veľmi zapáčilo. Konkrétne vás hra zavedie na ostrov Lingshan, kde vás čaká zdanlivo rutinná záchranná operácia odohrávajúca sa v lete 2020 (dej hry sa naozaj odohráva zhruba v týchto dňoch). Máte prísť, zachrániť partiu archeológov a vypadnúť skôr, než sa strhne potýčka s postupujúcou severokórejskou armádou. Taký je plán, no ako to zvyčajne býva, plány sa často rúcajú ako domček z kariet.

Ste členom Raptor tímu, čo je špeciálna jednotka v rámci Delta Force, ktorá je vybavená revolučným Nanosuitom, teda oblekom, ktorý vám v boji prepožičiava špeciálne schopnosti – rýchlosť, silu, odolnosť a neviditeľnosť. Vaše Jake Dunn, ale hovoria vám Nomad. Okrem vás sú tu ešte Prophet, Psycho, Jester a Aztec. Ako sa však začne ukazovať, pred vami je misia, na ktorú je aj pätica špeciálnych vojakov sakramentsky málo. Záchrana sa mení na boj o život a nielen proti armáde Severokórejcov, ale postupne zistíte, že tajný Nanosuit má aj druhá strana. No a ešte sú tu mimozemšťania.

Prvá časť Crysis nikdy nebola nejaké literárne veľdielo a pravdou je, že až pokračovania skutočne zapracovali na príbehu a ponúkli niečo viac. Bola to však tradičná akčná hra svojej doby – hrdinný protagonista, neustále hroziace nebezpečenstvo, nejaké tie straty, no a nakoniec aj záchrana v poslednej možnej chvíli. O Nanosuitoch sa veľa nedozviete, vlastne ani o postavách či invázii mimozemskej rasy Ceph. Ale zase úplne zlé to nie je. Nomad má charakter, Psycho je dobrý parťák a tá troška tajomna ohľadne príchodu mimozemšťanov tomu dáva šmrnc, aj keď je každému od úvodu jasné, že ak je na tropickom ostrove zamrznutý vrak lode, Kórejci budú váš najmenší problém.

Akcia aj príbeh pekne odsýpajú a nudiť sa veľmi nestihnete, keďže na každom kroku čaká niečo, čo môžete rozstrieľať na kašu. Alebo aj nie, v tom bolo vždy čaro tejto hry. Postup vpred si tu volíte sami a je teda len na vás, aký zážitok vám Crysis ponúkne a istým spôsobom aj to, koľko času s hrou strávite. Ja si napríklad matne spomínam, že som kedysi s hrou strávil relatívne dosť času, možno aj cez 12 hodín, čo na FPS nie je zlé. Teraz som si ju celú prešiel znova, ale trvalo mi to nejakých 7, čo už sa začína blížiť dnešnému štandardu. Na druhú stranu ale už hru poznám. Svedčí to však aj o tom, že tu nechýba znovuhrateľnosť. Prvý raz ňou môžete prejsť inak ako ďalšie, kedy môžete napríklad viac uplatniť stealth, nenápadný postup, neviditeľnosť a aj likvidovať oveľa menej nepriateľov.

Zároveň je Crysis Remastered kratšia ako originálna verzia aj kvôli tomu, že vychádza z konzolovej verzie a nie PC verzie. To so sebou prináša nielen upravené ovládanie niektorých vecí, ale aj menej obsahu. Misií je tu len 10 a nie 11. Na konzolách Xbox 360 a PS3 byť problém s predposlednou misiou, a tak musela ísť preč, pričom sa doteraz nevrátila. Síce nebola práve najlepšia, ale ponúkla inú hrateľnosť, keďže ste v nej ovládali VTOL a zalietali ste si nad peknou porciou ostrova. A okrem toho v Remasered chýba aj multiplayer, čo je tiež škoda, keďže ponúkal dosť rozdielny zážitok od iných multiplayerových hier a dnes by niečo také padlo vhod na osvieženie trhu.

A aj keď tieto absencie rozhodne zamrzia, nič iné tu nechýba. Čaká vás tak putovanie pomerne rozsiahlymi levelmi, ktoré rozhodne nie sú open worldom, ale sú dosť široké na to, aby ste mohli napredovať rôznymi postupmi, či si prípadne tu a tam splnili aj nejakú vedľajšiu úlohu. Zároveň sú misie dostatočne veľké na to, aby ste v nich mohli využívať vozidlá, či už sú to obyčajné Humvee, tanky, alebo aj člny. Dokonca je tu aj jedna čisto tanková misia a keď treba trochu hlbšie zavŕtať do príbehového pozadia, narazíte aj na jednu veľmi lineárnu interiérovú misiu, no zato veľmi nápaditú a atmosférickú, kde bojujete nielen proti nepriateľom, ale tak trochu aj s prostredím, ktoré vám tu úplne nepraje. Následne si autori pripravili ešte jednu zaujímavú zmenu v prostredí, aj keď si ju dlho neužijete.

Konceptom je Crysis pomerne štandardná FPS. Ktorú výraznejšie spestruje naozaj len práca s prostredím a Nanosuit, ktorý vám dáva schopnosti a možnosti. Je tu však veľmi dobrý dojem z akcie umocnený aj takými drobnosťami, ako je oznámenie obleku o aktivovaní schopností. Zbraní je dostatok, sú rôzne a na Switchi musím vyzdvihnúť pridanú možnosť mierenia pohybom. Môžete tak hrať gyroskopom, či si len jemne domieriť priamo pohybom ovládača či celej konzoly v handhelde.

Ale to je len čerešnička, ktorá veľmi dobrému portu pridáva niečo navyše. Dôležité je, že práve na akcii a dizajne sa ukazuje, že hra zostarla veľmi dobre a keď ju tak v dnešnej dobe hrám, dokonca mi ešte osviežuje ten aktuálny herný trh. Jedine umelá inteligencia by si zaslúžila prekopať aspoň pár riadkov kódu, no mám dojem, že sa jej Crytek v remastri ani len nechytil. V dobe vydania nepatrila k najchytrejším a inak to nie je ani teraz. Svojou presnou muškou aj na veľké vzdialenosti vás aj teraz vie parádne potrápiť, ale inak je dosť tupá.

Zaujímavosťou v Crysis boli aj možnosti úpravy zbraní priamo počas hrania, kedy ste sa jednoducho na zbraň „zadívali“ a vyskočili vám pri nej možnosti jej aktuálnych úprav. Tie sa samozrejme líšia pri každej zbrani a zodpovedajú tomu, aký postup v hre preferujete. Chcete postupovať ticho, väčšinu času používať neviditeľnosť a vystreliť len vtedy, keď to je nutné? Nasaďte si tlmič. Chcete nepriateľom spôsobovať ešte väčšie poškodenie? V tom prípade sa vybavte zápalnou muníciou. Môžete si nasadiť granátomet, zmeniť optiku, možností rozhodne nie je málo. Okrem toho tu zbrane majú aj alternatívne režimy streľby, ktoré si môžete prepínať podľa potreby.

Naozaj kvitujem pridanú možnosť mierenia pohybom, no to je asi jediná oblasť, kde Crytek a Saber Interactive využili možnosti Switchu, či sa konzole snažili prispôsobiť. Je škoda, že na to vývojári často kašlú a aspoň podpora dotykového ovládania pri hraní v handheldovom režime by tu mohla byť. Napríklad spomínané modifikácie zbraní by ste si jednoducho preklikali prstami. Detailnejšie nastavenia hry tiež neodrážajú to, že ju môžete hrať na cestách. Rôznych nastavení z pôvodnej verzie je tu viac, ale napríklad veľkosť titulkov pre hranie v handheldovom režime si nenastavíte. Naopak pochváliť musím prítomnosť alternatívnych ovládacích schém, ak by vám základná nevyhovovala.