Ešte teraz si spomínam na to, ako som kedysi slintal nad obrázkami v časopisoch, ktoré boli tuším z tretej časti série Comanche. Tá jednoducho na rok 1997 vyzerala perfektne, NovaLogic hru vystaval na svojom kvalitnom voxelovom engine, vďaka čomu ponúkla parádny realistický terén. Nikdy som ju však nehral, jednoducho som sa k nej nedostal. Užil som si aspoň Delta Force hry od tých istých vývojárov a na tom istom engine, no stále som mal niekde vo svojom vnútri prázdne miesto, kde mala byť Comanche hra. Aj preto som sa tešil, keď som sa s niekoľkotýždňovým predstihom dozvedel, že bude na Gamescome predstavená nová Comanche hra, ktorá chce sériu rebootovať.

Detailov som poznal len málo, no jej predstavenie trošku zabolelo. Prečo len multiplayer? A prečo sci-fi? Veď existuje také obrovské množstvo bojových strojov, ktoré by sa tu dali použiť, no namiesto toho tu máme prototypy budúcnosti. Dokonca v hre nie je ani Boeing–Sikorsky RAH-66 Comanche, podľa ktorého séria nesie svoje meno. Americká armáda projekt zrušila, aby sa sústredila na UAV. A rovnako sa na ne sústredia aj autori tejto hry, ktorí na tom vyskladali celý jej koncept.

Našťastie si ale tvorcovia veľmi skoro všimli komunitu, ktorej sa niektoré rozhodnutia nepáčili, na čo teda zareagovali. V prvom rade si komunita vyžiadala aj singleplayer, takže pôvodné zameranie len na multiplayer išlo bokom a máme tu aj singleplayerový obsah. To všetko nám už teraz hra predvádza vo svojej Early Access verzii, ktorá je vonku od marca a už sa stihla dočkať aj niekoľkých rozšírení, aj keď sa ukazuje, že je tam toho stále dosť málo. Aspoň ale majú vývojári šancu obsah naozaj prispôsobovať podľa toho, čo si hráči želajú.

Poďme na to ale detailnejšie. Hra zatiaľ ponúka tutoriál, ktorý vás naučí strieľať a hlavne lietať. To je veľmi dôležité, keďže je aj nový Comanche snahou o simuláciu. Úmyselne nepíšem, že je hra simulátor, lebo nie je. Nejaké simulované aspekty tu nájdete, no nečakajte od toho DCS World a podobný kaliber. Taktiež tu je kampaň, z ktorej v hre zatiaľ nájdete len tri misie a môžete sa do nich pustiť hneď po tom, čo absolvujete tutoriál. No a keď už zvládnete tieto misie, čaká na vás multiplayer v niekoľkých režimoch, aby ste svoje letecké schopnosti overili v ostrom boji proti ostatným hráčom.

Aj v rámci tej skôr arkádovej akčnej hrateľnosti ale máte na výber niekoľko spôsobov hrania a hlavne ovládania (Arcade a Simulation s najlepšou kontrolou nad strojom), ktoré si môžete personalizovať tak, aby vám hra sadla. A rovnako ako z hry nespravíte úplnú simuláciu, tak z nej nespravíte ani totálnu vrtuľníkovú arkádu. Ale je fajn mať možnosť prispôsobiť si ovládanie podľa svojho gusta. Na svoje si tak prídu ľudia, ktorí od lietania vyžadujú aspoň nejakú výzvu, no aj takí, ktorí by možno radi okúsili takú ľahšiu simuláciu. Je tu ovládanie myšou a klávesnicou, ktoré funguje, no pri hraní máte pocit, že by to chcelo HOTAS setup. Podpora už v hre je, takže si môžete zalietať aj tak, ako sa má.

Zážitok z lietania však rozhodne nie je zlý. Otázne je, koľko z toho dojmu je spôsobené absenciou podobných hier v dnešnej dobe, keďže sa do nich vydavatelia príliš nepúšťajú. Má to svoje špecifiká, na niektoré veci si treba zvykať, ale môže to byť zábava. Nemôžete letieť vpred hlava-nehlava, treba aj trochu pohnúť rozumom. Zvlášť, keď je proti vám presila. Sú tu však aj veci, ktoré dojem ťahajú dole. Napríklad nárazy. Hra vás často ženie do úzkych kaňonov, tunelov, dokonca interiérov základní. A tam neraz narazíte o strop alebo steny, no váš stroj sa od nich odrazí ako gumená loptička. Síce vám to zoberie zo „života“, ale to je tak všetko. Podobný dojem môžete mať napríklad z toho, že vie váš vrtuľník plávať, ak sa s ním ponoríte do vody. Aj keď len chvíľu, kým ho to zničí.

Všetko toto si všimnete už v kampani. Tá nám naznačuje, že sa dej odohráva v blízkej budúcnosti, kedy je boj hlavne o bezpilotných strojoch. Už prvá misia začína jednoducho – musíte zistiť, čo sa s jedným strojom stalo. Čierna skrinka vám však odhalí, že to bude podstatne náročnejšie. Čaká vás tak boj s nepriateľmi vo vzduchu aj na vode, infiltrácia nepriateľských základní, hackovanie a nakoniec aj obrana spojencov. Pri tom všetkom sa presuniete slušnou porciou mapy, no autorom zjavne trochu došiel dych, keďže sa na konci tou istou mapou len vraciate späť, no bojujete proti novým nepriateľom. Takto nám hra hneď v úvode naznačuje, ako bude asi vyzerať aj jej zvyšok. Druhá misia je skôr „stealthová" a musíte si vyberať, s kým sa pustíte do boja, keďže váš aktuálny stroj toho veľa nevydrží. Tretia je tak viac o priamom bojovaní.

Pozitívne je, že to nie je žiadna rýchlovka a v každej z týchto misií pohodlne dokážete stráviť aj hodinu, skladajú sa totiž z niekoľkých častí. Už trochu kazilo dojem to, že sa po prekročení checkpointu „magicky“ doplnila energia a aj zbrane. Máte tu totiž klasické zbrane, no aj ďalšie v podobe limitovaných schopností s cooldownom. Okrem bojov v kokpite absolvujete aj pilotovanie drona. Musíte to niekde bokom „odparkovať“, aby ste neboli ľahký cieľ, pričom vypustíte svoj dron. S ním sa dostanete na nedostupné miesta, viete s ním hackovať a budete aj bojovať, aj keď len proti iným dronom, keďže od neho nemôžete očakávať veľkú silu.

Otázne je, ako si vývojári poradia s ďalšími misiami, aby to nebolo stále o tom istom dookola. No na to si ešte počkáme. Zatiaľ tu je ale multiplayer, no veľa šťastia v hľadaní spoluhráčov a súperov. Ak si niekedy nájdete aspoň jedného na zápas 1v1, tak budete radi. Komunita je tu už zjavne malá a zápasy mi buď nenašlo, alebo nikdy nie plné. Takže žiadne taktizovanie, žiadna tímová spolupráca ani dopĺňanie sa so spoluhráčmi, keď sa každý z vás vybaví iným vrtuľníkom a dronom. Ale aspoň si to skúsite a budete dúfať, že sa hráči vrátia po nejakom ďalšom update. Pritom vrtuľníkov je tu zatiaľ 5 s rôznou výbavou a to isté platí aj pre 4 drony. Viac si to môžete upravovať skinmi. Stroje aj skiny si nakupujete za vybojované kredity.

Je tu dvojica režimov a niekoľko máp. Blackbox je Team Deathmach s drobnou obmenou – nestačí súpera zostreliť, ale so svojím dronom musíte ukradnúť ešte aj jeho čiernu skrinku. To je tá chvíľa, kedy vy prepnete ovládanie na dron a spoluhráči vás chránia. Keby tu nejakí boli. Druhý režim je ešte viac tímovo založený a volá sa Infiltration. Jeden tím útočí, druhý sa bráni. Po skončení kola sa úlohy menia. Útočníci musia dronmi hacknúť dve základne, obrancovia tomu musia zabrániť. Opäť si viem predstaviť, že v tíme by to mohla byť paráda, keď niekto má rýchleho drona, ide dnu, ďalší so silnými vrtuľníkmi bránia pozície. Škoda, snáď niekedy neskôr ešte hra prejaví svoj potenciál.

Čo sa týka technickej stránky, tak je badať, že pre THQ Nordic to nie je hra s až takou vysokou prioritou. Nevyzerá zle, no má v portfóliu aj lepšie. Prostredie je spracované dobre, terén je detailný, no zase nechoďte príliš blízko, inak uvidíte dosť rozmazané textúry. Hra je až podozrivo plná rôznych efektov. Napríklad hmla je tu prehnane často, ale zas ako efekt to nevyzerá zle. Zvukovo to je podobné. Nenadchne, neurazí. Aj keď ma osobne mrzí, že kedysi bola Comanche séria fakt etalónom technickej kvality a dnes je to „len“ dobre spracované.

Od novej Comanche hry možno mnohí čakali niečo iné, či dokonca niečo viac. Ja patrím medzi nich. No nerysuje sa to úplne zle. Ibaže tu zatiaľ nie je veľa obsahu a časť z toho, ktorý tu je, hráčov asi neoslovil. Multiplayer by mohol byť dobrý, už teraz je zaujímavý, no nájsť v ňom iných hráčov je vlastne sviatok. Tých treba nahnať späť. A zároveň treba rozširovať kampaň, aby aj v nej mohli hráči tráviť čas. Snáď to nebude len o troch misiách. No a potom sú tu ešte bugy, ktorých nie je málo a kazia dojem. Ako napríklad, keď sa vám odmietne zničiť dron, vy ho potrebujete inde, no ten zostal zaseknutý o niekoľko kilometrov ďalej. Hotová radosť, čo vám poviem.