V dnešných časoch sa pasívne najlepšie športuje pred obrazovkou. A ak vás omrzelo reprízovanie už odohraných zápasov či hra pred prázdnymi alebo len striedmo zaplnenými tribúnami, stále sú tu športové hry. Bez divákov to totiž nie je ono. A v hrách ste divákom i hlavným protagonistom zároveň. Tenis bol dlho na pokraji záujmu virtuálnych športovcov. Ide aj o menšiu obľúbenosť, pinkanie s raketou nemá takú dynamiku ako hokej, futbal či basketbal, o iných simuláciách nehovoriac. Napriek tomu na preháňaní sa po antuke je niečo fascinujúce. Kvalitu však hľadáme už roky.

Spomienky na Top Spin 4 už takmer úplne vybledli a ani prednedávnom recenzovaný AO Tennis 2 na tom nič nezmenil. Tennis World Tour 2 od rovnakých vývojárov sa o to ani nesnaží. Napriek tomu, že sa naoko tvári ako simulátor, je pred vami skôr arkádovejší tenis, v ktorom nemusíte so zaťatými zubami uhrať čo i len jednu loptičku, ale vám hra sprístupní dokonalé údery aj s práve vytvoreným hráčom. Nemusí to byť hneď na škodu veci, stačí sa pozrieť na dvojicu kohútov na futbalovom ihrisku, kde si svojich fanúšikov nájde zastúpená každá strana.

Tennis World Tour 2 síce klame telom, snaží sa tváriť seriózne, no priamo na kurte robí všetko inak. Niežeby na akčnejšom tenise bolo niečo zlé, avšak vývojári z Big Ant Studios akoby nevedeli, ktorým smerom sa vlastne majú vydať. A tak len prešľapujú na mieste. Pri ich portfóliu, ktoré zahŕňa lakros, kriket alebo rugby, je tenis ešte tou najlákavejšou ponukou. Tenis je hra s množstvom prerušení, rituálmi pri podávaní a kým vám ju nekazia klaunské eskapády niektorých hráčov, je to šport džentlmenov alebo decentná hra žien. Občas vzdychajúcich za hranicami počúvateľnosti, ale taktika je taktika. Tennis World Tour 2 dáva raketu do ruky nováčikovi a ten sa môže hneď presadiť.

Je to rozhodne klad, pretože prístupnosť niektorých simulátorov, kedy vás súper skrátka vytrieska, lebo vám loptičky lietajú kade - tade a vy ešte viac po kurte, je často veľmi zúžená. Akonáhle máte za sebou nejednu 5-setovú drámu, príde vám Tennis World Tour 2 ako fajn pinkanie. A nič viac. Už len to, že si pred zápasom vyberáte špeciálne karty, ktoré môžete počas zápasu použiť (napríklad delové podanie a podobné vylomeniny), robí tenis odľahčenejší. To by však ani nevadilo. Potvrdí vám to každý milovník tenisu na Nintende a možno si niekto spomenie aj na Tennis Critters – nostalgická slza musela byť.

Lenže Tennis World Tour 2 sa stále snaží tváriť seriózne. Aj napriek menu s minimom štatistík, veľkým fontom a v podstate mizivou ponukou ako svojho hráča počas kariéry vylepšovať. Nájdete tu aj možnosť exhibície či absolvovanie turnajov, no vzhľadom na absenciu licencie na kurty to nie je podstatné. Tenistov tu nájdete skutočných, takže sa na vás usmieva Nadal, Federer či Plíšková, ale inak bieda.

Skôr než prejdeme na kurty, je lepšie si čo - to natrénovať. Tak poďme teoretizovať: tri druhy úderov (top spin, slice a flat) sú rozdelené na tri tlačidlá a malo by záležať na tom, čo kedy vyvoláte. Úder môže byť buď silný, kedy tlačidlo držíte a podľa jeho pustenia v správnom momente sa vám podarí šupa k čiare, alebo po nesprávnom načasovaní zas odpinknutie do stredu kurtu. A súper to vie využiť. Druhá alternatíva ponúka po rýchlom stlačení mierenie analógovou páčkou, no to chce cvik. Ak teda nemáte záujem triafať loptičkou divákov. Naproti tomu je načasovanie správneho úderu držaním prístupnejšie.

Vždy som zvedavý, ako sa podarí tvorcom vytvoriť model na ovládanie podania, ktorému vždy niečo chýbalo. V Tennis World Tour 2 je to celkom fajn, ba priam super, len škoda, že funguje akosi automaticky a nikdy sa mi nepodarilo dať eso napriek perfektne zahranému úderu s milimetrovým trafením sa do ukazovateľov. Prvým stlačením aktivujete podanie a hráč si začne pinkať loptičku o povrch. Vydrží to robiť dlho a nik neprotestuje, tak tlačidlo znovu stlačíte v správnom momente (koliesko musí byť na vyznačenom mieste). Stále ho držíte a znovu v správnom momente (kedy pretne druhé koliesko v smere vyhodenej loptičky) ho pustíte. Je to celkom zábava.

Tak poďme na tie kurty. Už som prezradil, že oficiálne turnaje tu nenájdete a ono to aj trochu vadí. Niežeby neboli zastúpené všetky druhy povrchov. Hráte vonku i v hale. Na antuke i tráve. Cestujete po celom svete, takže sú kurty naozaj pestré, za čo si zaslúžia tvorcovia pochvalu. Len pôsobia neosobne, za čo môžu aj diváci, ktorí reagujú príliš umelo. Rozhodca hlási iba stav. Čo si však všimnete takmer okamžite, sú animácie. Nedá sa prehliadnuť, že sú generické pre všetkých hráčov, veľmi rýchlo sa začnú opakovať a sú nesmierne robotické, neprirodzené a kyslo úsmevné. Môj hrdinský vymetač kútov kurtov (len škoda, že mnohokrát z opačnej strany čiary ako bolo myslené) si vyhadzoval raketu a usmieval sa ako poloretardovaný imbecil. Zakaždým. Až som mal chuť mu tú raketu otrieskať o hlavu.

Všeobecne je grafické prevedenie priemerné. Postavy pôsobia príliš umelo, hlavy majú ako voskové figuríny z hororu, mimika tváre je otrasná. Pri podaní súpera by tú prikrčenú pózu s roztiahnutými nohami zopakoval len málokto. Iba ak s miernym defektom dolných končatín a nadpriemernou ohybnosťou kĺbov. Animácie pohybov na kurte ešte môžu byť, ale inak sa na ňom nič nehýbe. Ani zberači na sieti sa nerozbehnú za nepodarenou loptičkou, ale tam poslušne kľačia a pozerajú ako sfingy. Naozaj to nepôsobí prirodzene a navyše sa mi ich nepodarilo ani raz trafiť.

Dosť však infantilných poznámok. Podstatné je, ako sa to vlastne hrá. Ak prijmete fakt, že sa chcete predovšetkým baviť, nepremýšľať nad tým, ako máte správne zahrať loptičku vzhľadom na súperove odvrátenie, jeho polohu a smer kam sa presúva, spoločne s tým ako a kedy sa k loptičke vlastne dostanete vy... tak je to fajn oddychovka. Dokonca sa mi zdalo, že je úplne jedno, aký úder som zvolil. Program vyhodnotil, že poriadny flat je vhodnejšia voľba vzhľadom na dĺžku stlačenia tlačidla, hoci som zvolil skôr technickejší úder. Skrátka treba stlačiť „útok“ a správne si ho načasovať. To simulátor nie je.

Aby sa dostavil požadovaný úspech, musíte taktiež zvládnuť pohyb na kurte. Bez používania zrýchlenia vás súper často veľmi ľahko vyšachuje. Žiaľ, pravidelne sa mi stávalo, že súper vyčaroval nečakane razantnú ranu umiestnenú presne do rohu kurtu ako svetová jednotka. Z pozície, kde to hráč nečaká a nemá šancu stihnúť. Inokedy zas virtuálny tenista nereaguje na ovládanie alebo reaguje veľmi oneskorene.

To, že sa máte presúvať aspoň do stredu kurtu, je pochopiteľné. Avšak bežne už z pozície súpera viete čítať, čo približne zahrá – alebo na čo má fyzické dispozície a skúsenosti zahrať – ale nemôžete rýchlo zmeniť smer pohybu. Horšie je, že nereaguje presne ani v momentoch, kedy by mu stačilo spraviť krok do strany. Isteže, mám hráča posunúť, avšak jemné presuny sú nereálne a neraz pri snahe priblížiť sa k trajektórii loptička zasiahla hráča, lebo sa posunul príliš.

Posledným potvrdením príklonu k arkádovejšiemu tenisu sú RPG prvky. Sezóna je už nutnosťou: počas týždňa môžete chodiť na turnaje, dať si exhibíciu, zvoliť si oddych alebo trénovať a na to všetko potrebujete peniaze, ktoré sa vám do vrecka sypú s odohratými zápasmi – najlepšie víťaznými. Prestížnejšie turnaje sú na mnoho kôl a setov, podmienkou pre vstup je aj zaplatenie vstupného. Lenže potom príde krutá realita - hráča alebo hráčku si nemôžete zdobiť z milióna a pol zbytočností a aj ten editor je kvôli umelému vzhľadu skôr do počtu. Levelujete pomerne pomaly, odmenou je možnosť zakúpenia rakety, ktorá tam niečo pridá a tam uberie, no výsledný efekt nevidno.

Najhoršie je, že cinknutím a posunom o úroveň vyššie dostanete bod, ktorý môžete investovať do jednej z troch vlastností: útok, obrana a presnosť. Možno to pocítite po mnohých leveloch, ale postupné hranie vám neodhalí žiadne pozitívne zlepšenie, ktoré by reflektovalo získanú odmenu. Omnoho výhodnejšie by bolo rozdeľovať už body tradične ku konkrétnym vlastnostiam ako v iných tenisových simuláciách. V Tennis World Tour 2 sú RPG prvky akoby do počtu.

Napriek tomu, že hodnotenie Tennis World Tour 2 doposiaľ nevyznieva príliš pozitívne, je to hlavne z dôvodu, že sa začínajúca séria chce vymaniť z arkádového behania po kurte a pričuchnúť viac k simulácii. Nemá na to a nejde jej to. No ak si chcete len tak zapinkať a nemáte príliš veľké nároky na grafické spracovanie, nemusí byť tento tenis zlou voľbou. Obsahuje známe mená, hrateľnosť je prístupná aj pre nováčikov, no na dlhodobé hranie neponúka žiadnu výzvu, ktorá by zdôvodňovala hnanie sa za lepším progresom. Priemerný tenis, ktorý neurazí, no ani nenadchne.